Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Trnave: História a Architektúra

Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Trnave má bohatú históriu a je významnou sakrálnou pamiatkou mesta. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho vznik, vývoj a súčasný význam.

Tulipán - názov mestskej štvrti a potom aj našej farnosti sa vyvodzuje od hostinca zvaného Tulipán - csárda, v ktorom sa živo diskutovalo na témy priemyselného hnutia v Uhorsku zvaného  Tulipánovím (začiatok 20. storočia).

Vznik a História

Trnavský kanonik Jozef Straka odkúpil roku 1926 súkromný dom s pozemkom, ktorý dal do užívania rehoľným sestrám sv. Kríža. V stolárskej dielni pri dome prerobenej na provizórnu kaplnku zasvätenú Srdcu Ježišovmu (dnešná sála sv. Jozefa) sa začali slúžiť sv. omše.

V rokoch 1939-1940 bol na tulipáne postavený Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil doň v r. 1941 drevené lavice z červeného smreka. Kostol bol daný už počas výstavby do duchovnej správy bratov františkánov. Vtedy sa sestričky presťahovali do susedného domu, ktorý si zakúpili (na mieste dnešného provinciálneho dumu) a zriadili v ňom Rím.-kat. Detskú opatrovňu. Farnosť bola oficiálne zriadená 20. 7.

V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Je nadľudskej veľkosti pôvodne z viditelnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu malovku Jozef Drapka z Čajkova.

V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta. Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezení. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézni kňazi. Počas ich pôsobenia bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r. Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni.

Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca

Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca má v Cirkvi svoju tradíciu. V stredoveku prehlbovali toto učenie svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380). V 17. storočí sa úcta rozšírila vďaka svätej Margite Márii Alacoque.

Prvé zjavenie mala svätá Margita 27. decembra 1673. Druhé zjavenie mala v piatok po oktáve Božieho tela v roku 1674. Videla päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď rozšíriš úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Ďalej jej Ježiš povedal: „Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že aj samo seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k sv. prijímaniu.“ Tretie zjavenie sa udialo v nedeľu 16. júna 1675. Spasiteľ žiadal Margitu, aby pristupovala vždy prvý piatok v mesiaci k svätému prijímaniu a odprosovala za urážky, ktoré boli v tom mesiaci spáchané proti Najsvätejšej Sviatosti.

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Názov encykliky pochádza z prvých slov verša v Knihe proroka Izaiáša 12, 3: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Pius XII. varuje pred dvoma nepochopeniami tejto úcty: naturalizmom a sentimentalizmom. Naturalizmus, ktorý by sa pozeral na Ježišovo Srdce z medicínskeho hľadiska len ako na biologický orgán. Sentimentalizmus, ktorý redukuje náboženstvo na sentimentálny dojem. Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.

Architektúra a Interiér

V roku 1941 Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil do kostola drevené lavice z červeného smreka. V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Socha je nadľudskej veľkosti s pôvodne viditeľnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu malovku Jozef Drapka z Čajkova. V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta.

Počas pôsobenia diecéznych kňazov bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r.

Duchovní Správcovia

Zoznam duchovných správcov farnosti je zverejnený pri Lurdskej jaskynke v ľavom rohu kostola. Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezení. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézni kňazi. Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni.

Tu je chronologický prehľad duchovných správcov:

A mnoho ďalších, až po súčasných duchovných správcov.

Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna. Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí. Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom. Okrem v našich podmienkach v danom období výnimočnej sakrálnej architektúry sa Stibor I. Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami. K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi. Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami. V 18. vdp. MgrTh.

tags: #kostol #najsvatejsieho #srdca