História Kostolov Najsvätejšej Trojice na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly zasvätené Svätej Trojici majú bohatú históriu a sú významnými dominantami miest a obcí po celom Slovensku. Tieto kostoly prešli rôznymi obdobiami, od svojho vzniku až po súčasnosť, pričom boli svedkami mnohých historických udalostí a zmien. V tomto článku sa pozrieme na históriu niekoľkých z nich.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Malackách

Farský kostol Najsvätejšej Trojice s okolím predstavoval v minulosti centrum Malaciek. Bol postavený pri dôležitej križovatke ciest. Kostol je najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou v Malackách. Pochádza z konca 16. storočia, pôvodne mal gotické črty. Barokizácia kostola do dnešnej podoby prebehla po požiari kostola na začiatku 19. storočia.

Malacky boli už v 16. storočí farnosťou s vlastným farárom, dovtedy boli filiálkou farnosti z Kostolišťa. V okolí kostola boli viaceré administratívne budovy. Pri kostole vzniklo prvé námestie, z ktorého sa rozchádzali terajšie malacké ulice. Kostol tvorí jednoloďová stavba s valenou klenbou, presbytérium je uzatvorené polygonálnym uzáverom. Veža je postavená na západnom priečelí.

Renesančná ochodza z roku 1672 vraví o vtedajšej výstavbe a dokončení tejto veže. Ochodza slúžila ako pozorovacie miesto pre prípad požiaru alebo vo vojnách. V apríli 1808 postihol vežu požiar. Strechu odvtedy tvoril biely ihlan. Dnešnú podobu nadobudla veža na začiatku 20. storočia. Hlavný oltár je barokový, pochádza zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia.

Aj po príchode františkánov do mesta zostal kostol v správe svetských farárov. Až v roku 1925 po smrti malackého farára Dr. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Posledná rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011-2012 spočívajúca v komplexnej obnove fasády kostola a veže a výmene strechy. Okrem názvu Farský kostol sa často používa pomenovanie Dolný kostol, resp. Kostol je prístupný v čase bohoslužieb. Najbližšie parkovacie miesta sa nachádzajú hneď oproti kostolu, pred bytovkami na Záhoráckej ulici.

Ak sa rozhodnete navštíviť farský kostol, odporúčame vám zavítať aj do neďalekého Múzea Michala Tillnera alebo na starý cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Malaciek. Nezabudnite si prezrieť aj súsošie Najsvätejšej Trojice a sochu Panny Márie v tesnej blízkosti kostola.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline

Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. Po prvýkrát sa spomína v Žilinskej knihe v roku 1423, ako Pfarrkirche zum unseren lieben Frau, v tom čase bol zasvätený Panne Márii.

Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky. Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána PODMANICKÉHO (+ 1545?) a jeho brata Rafaela PODMANICKÉHO dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš ROHOŽNÍK-MOŠOVSKÝ (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice.

V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž.

Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony.

Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo. Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline.

Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv. Anny. Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže - veža farského kostola i Nová veža - nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža.

Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť - Andrej HLINKA (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936 V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo ŠTEFUNKO (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže.

Kostol striedavo patril katolíckej a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1610 sa v kostole konala tzv. Kostol bol výrazne poškodený dvomi veľkými požiarmi v rokoch 1678 a 1848. Opravený bol až v roku 1869. V roku 1886 mesto zachvátil opäť požiar, pri ktorom zhorela aj strecha kostola. Opravená bola v roku 1890. Posledná väčšia prestavba sa v minulosti uskutočnila v roku 1942.

V rokoch 2000 a 2001 tu realizoval archeológ Považského múzea Jozef Moravčík archeologický výskum. Ten bol vyvolaný stavebnými prácami pri kladení novej dlažby v okolí kostola v roku 2000. Ako prospešné sa ukázalo overiť zmienku žilinského kaplána Štefana Pašku z roku 1890, z publikácie Žilinský farský kostol kedysi a dnes. Archeologický výskum Farského kostola napokon priniesol významné zistenia. Objavené boli staršie sakrálne objekty, ktoré časovo predchádzali terajšiu stavbu kostola.

Pravouhlá svätyňa staršieho kostola bola najmenej dvakrát prestavovaná. Po narušení jej juhovýchodného nárožia ju v druhej stavebnej fáze rozšírili južným smerom asi o 80 - 90 cm. Vo vnútornom priestore bola objavená krypta, ktorú prekrýva základ terajšej svätyne. V jej klenbe boli zamurované časti oltárneho stola staršej stavby. V nároží veľkého piliera, ktorý spevňoval južný múr druhej stavby pravouhlej svätyne sa našiel veľký kamenný článok z portálu staršej stavby. Výzdobným motívom ho možno datovať do prvej tretiny 13. storočia.

Po určitom čase sa stala pravouhlá svätyňa chórovým štvorcom. Vtedy na jej východnú stranu pristavili polkruhovú apsidu. Jej polomer je zhodný so šírkou pôvodnej pravouhlej svätyne. Na južnej strane spojenia obidvoch stavieb pristavali ďalší mohutný pilier. Jeho základová škára je položená o 120 cm hlbšie ako základ pravouhlej svätyne a polkruhovej apsidy. Na severnom múre terajšej svätyne sa nachádzajú ľalie, symbol kráľov panovníckeho rodu Anjouovcov, ktorí vládli na uhorskom tróne v 14. storočí, preto je možné predpokladať, že terajšia stavba kostola pochádza najmenej z poslednej tretiny 14. storočia.

Je preto zrejmé, že farský kostol vznikol omnoho skôr ako sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v exteriéri kostola opäť. Overiť nálezovú situáciu pri výkopových prácach je potrebné archeologickým dozorom a výskumom, ktorý v súčasnosti realizujeme.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach

Dekrét o slávení výročia posvätenia katedrálneho chrámu Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I. Rákociho.

Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Rákociho. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice). Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. storočia.

V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I. Patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach vďaka bohatej histórii spätnej s jezuitmi, univerzitou a dramatickými lokálnymi udalosťami - najmä mučením troch kňazov v roku 1619.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave je umelecké dielo 18. storočia a patrí k najkrajším a najvzácnejším dominantám mesta. Stavali ho trojiční bratia trinitári v barokovom štýle od roku 1717 a vysvätený bol 7. júla roku 1725. Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Základom stavby je oválna loď s iluzívnou freskou na kupole od majstra Antonia Galliho da Bibiena z roku 1744. V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie.

Dominujú mu architektúry oltárov, ktoré sa vyznačujú monumentálnymi rozmermi napojením na výtvarné riešenie interiéru. Pri vstupe, na ľavej strane oválnej kostolnej lode je oltár svätého Jána Evanjelistu. V ruke má pero a knihu, pri nohách orla. Maľba je po umeleckej stránke významná, ale o jej autorovi nevieme nič. Po stranách stoja sochy dvoch kráľov, sv. Štefana a sv. Ladislava. Posledný oltár na ľavej strane lode je zasvätený sv. Michalovi. Predstavuje archanjela v brnení so štítom, ako sa vznáša z nebies, aby vyhnal zlých duchov, ozbrojených hadmi.

Pred pilierom pri chórovom vstupe naproti kazateľnici je tzv. Zichyovský oltár, ktorý vznikol pravdepodobne ako posledný. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho de Vásonkö a zasvätený je matke Božej. Dve sochy veľkých kľačiacich anjelov dvíhajú zázračný obraz Matky Božej a za obrazom drobné detské postavy (putti) rozprestierajú plasticky prevedený baldachýnový záves. Vedľa oltára Matky Božej na pravej strane je oltár sv. Anny. V ďalšom výklenku vpravo ukazuje oltárny obraz veniec anjelov, ktorí vznášajúc sa, držia kvetmi ozdobený obraz piety. Obzvlášť pekný je na vrchole umiestnený obraz Jána Krstiteľa v tmavočervenom plášti. Nad oltárom je pálfyovský erb. Gróf Pálfy bol priaznivcom rádu trinitárov. Pravdepodobne je darcom tohoto oltára. Vľavo od obrazu je socha sv. Jozefa a vpravo sv. Liborius.

Ďalší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Svätec sa vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zhodený a na vlnách Vltavy pláva jeho mŕtvola. Sochy pri obraze predstavujú sv. Barboru a sv. Teklu. Prímas Imrich Eszterházy bol mecenášom trinitárskeho rádu. Daroval kostolu hlavný oltár. Plastiky hlavného oltára sv. Agneša a sv. Kataríny Alexandrijskej sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. Tento nádherný oltár z roku 1752 nesie monumentálny obraz od umelca F. X. Karla Palkó a predstavuje sv. Jána z Mathy, ako vykupuje kresťanských zajatcov od tureckých obchodníkov. V strede prijíma sv. Felix z Valois zástavu od anjela. Nad scénou sa vznáša Najsvätejšia Trojica, ktorej bol rád zasvätený.

V 20. storočí máme dobre zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole. V roku 1938 tento podnet prešetrovala pamiatková komisia. V roku 1945 bol za nového farára vymenovaný Augustín Hladík, kaplán u sv. Martina. Počas pôsobenia A. Hladíka začal život farnosti rozkvitať a zreštaurovala sa i budova kostola. Od roku 1950 viedol farnosť Štefan Záreczký. Dňa 1. februára 1990 ho na žiadosť arcibiskupa Jána Sokola vymenil Anton Kebis, predtým farár v Kútoch. Hneď v roku 1990 sa prihlásilo okolo 140 záujemcov o evanjelizáciu, z ktorých boli už dospelí. Každoročne sa 8. decembra koná slávnosť, ktorá je spojená so zasvätením mesta Bratislavy Panne Márii. V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1798. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavné priečelie, ktoré člení lizénový rám a kordónová rímsa, má nad vstupným portálom niku s plastikou. Masívna veža, vstavaná do štítového priečelia členená lizénovým rámom, má letopočet datujúci stavbu. Na veži je malý murovaný ihlan s dvojkrížom. Pôvodný oltár a mobiliár sa nám dodnes nezachovali.

Bohostánok, obetný stôl a ambóna so sedesom pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa interiér „zmodernizoval v duchu liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile.“ V sklenenej farebnej vitráži okna apsidy presbytéria je zobrazená štylizovaná Najsvätejšia Trojica. Súpis pamiatok na Slovensku v interiéri kostola uvádza voľné obrazy: Madona z roku 1636, Panna Mária z roku 1862, sv. Florián, sv. Anna, svätec, sv. Rodina, sv. Vendelín a ďalší svätec sú z druhej polovice 19. storočia.

Kostol bol na pomery spojenec obce pomerne malý. V historických záznamoch z roku 1935 sa spomína projekt na jeho zväčšenie, avšak k tomuto aj kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedošlo. Koncom 20. storočia sa obnovila vonkajšia fasáda a celý kostol bol jednoducho vymaľovaný. V súčasnosti je ukončená jeho rekonštrukcia a prístavbu novej chrámovej lode. Kostol v Rovinke nemal dlhšiu dobu píšťalový organ. Až v rokoch 1867-1868 postavil bratislavský organár Karol Klockner organ aj v tunajšom kostole.

Vo veži starého kostola sa nachádzali pôvodne štyri zvony. Počas 1. svetovej vojny (1916) boli tri najväčšie zrekvírované a roztavené. Preto vo veži zostal len jeden a síce najmenší - zvon sv. Vendelína - tzv. umieráčik. Pôvodný súbor zvonov sa nepodarilo doplniť hneď. Po vojne v roku 1923 bol odliaty len jeden menší zvon zasvätený Najsvätejšej Trojici. Dlhé desaťročia zostala veža osirelá o chýbajúce dva zvony (sv. Vojtecha a Pannu Máriu). Tie boli napokon odliate až v roku 2020 po rekonštrukcii kostola.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Poprade

Pri prechádzke Námestím sv. Egídia v Poprade nájdete v jeho centrálnej časti evanjelický Kostol Svätej Trojice. Nachádza sa priamo v historickom centre na pešej zóne vedľa fontány z jednej strany a Kostola sv. Egídia zo strany druhej. Kostol Sv. Trojice bol postavený v klasicistickom umeleckom štýle v rokoch 1829-1834 podľa návrhov Jána Fabriciho. Kostol bol vysvätený 24.júna 1835 na sviatok Sv. Trojice.

Hlavný oltár kostola vznikol v roku 1838. Evanjelické kostoly sú oproti katolíckym oveľa strohejšie a menej zdobené, nič to však nemení na jeho atmosfére a jednoduchej krásne. Prehliadka tohto chrámu je možná po dohode v Mestskej informačnej kancelárii v Poprade alebo kostol môžete navštíviť počas evanjelických služieb. V kostole sa nachádzajú viacjazyčné písomné materiály o histórii kostola a cirkevného zboru. Prehliadku kostola zvládne úplne každý, od detí až po tých najstarších. Ani pre vozičkárov nebude problém prehliadka. Návštevu kostola odporúčame spojiť s ďalšími popradskými zaujímavosťami.

Evanjelický Kostol Sv. Trojice v Prešove

Na mieste dnešného kostola stál pôvodne menší kostol, ktorý prešovskí mešťania dali postaviť ešte v 15. st., a to neďaleko už jestvujúceho Kostola sv. Mikuláša. Pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Zasvätený bol sv. Ladislavovi (1077-1095), niekdajšiemu uhorskému panovníkovi, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého. Na začiatku 30. rokov 16. st. Prešovčania pomerne rýchlo prijali Lutherovo učenie. Magistrát mesta súhlasil s výstavbou nového kostola, a to na námestí na mieste pôvodného Kostola sv. Ladislava. 25. júla 1642 bol položený základný kameň, o 5 rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená. Stavba kostola, posvätenie základného kameňa i posvätenie chrámu prezrádzajú, že v Prešove v tom období prevládali tolerantné národnostné vzťahy.

Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Veselényiho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671 Chrám Sv. Trojice, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti. V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Thökölyho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.

Počas povstania Ferenca Rákocziho II (1705-1711), keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25.7.1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici opustiť Chrám Sv. Trojice a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773. V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6000 zlatých, a to spolu s Kolégiom. Používať sa začal až od novembra 1784, kedy bol definitívne odovzdaný evanjelikom.

Prehľad Kostolov Svätej Trojice

Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad niektorých kostolov zasvätených Svätej Trojici na Slovensku:

tags: #kostol #najsvetejsej #trojice