Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Trnave má bohatú históriu a je významnou sakrálnou pamiatkou mesta. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho vznik, vývoj a súčasný význam.

Vznik a história
Trnavský kanonik Jozef Straka odkúpil roku 1926 súkromný dom s pozemkom, ktorý dal do užívania rehoľným sestrám sv. Kríža. V stolárskej dielni pri dome prerobenej na provizórnu kaplnku zasvätenú Srdcu Ježišovmu (dnešná sála sv. Jozefa) sa začali slúžiť sv. omše.
V rokoch 1939-1940 bol na tulipáne postavený Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil doň v r. 1941 drevené lavice z červeného smreka. Kostol bol daný už počas výstavby do duchovnej správy bratov františkánov. Vtedy sa sestričky presťahovali do susedného domu, ktorý si zakúpili (na mieste dnešného provinciálneho dumu) a zriadili v ňom Rím.-kat. Detskú opatrovňu. Farnosť bola oficiálne zriadená 20. 7.
V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Je nadľudskej veľkosti pôvodne z viditelnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu malovku Jozef Drapka z Čajkova.
V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta. Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezení. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézni kňazi. Počas ich pôsobenia bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r. Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni.
Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca má v Cirkvi svoju tradíciu. V stredoveku prehlbovali toto učenie svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380). V 17. storočí sa úcta rozšírila vďaka svätej Margite Márii Alacoque.
Prvé zjavenie mala svätá Margita 27. decembra 1673. Druhé zjavenie mala v piatok po oktáve Božieho tela v roku 1674. Videla päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď rozšíriš úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Ďalej jej Ježiš povedal: „Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že aj samo seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k sv. prijímaniu.“ Tretie zjavenie sa udialo v nedeľu 16. júna 1675. Spasiteľ žiadal Margitu, aby pristupovala vždy prvý piatok v mesiaci k svätému prijímaniu a odprosovala za urážky, ktoré boli v tom mesiaci spáchané proti Najsvätejšej Sviatosti.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Názov encykliky pochádza z prvých slov verša v Knihe proroka Izaiáša 12, 3: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Pius XII. varuje pred dvoma nepochopeniami tejto úcty: naturalizmom a sentimentalizmom. Naturalizmus, ktorý by sa pozeral na Ježišovo Srdce z medicínskeho hľadiska len ako na biologický orgán. Sentimentalizmus, ktorý redukuje náboženstvo na sentimentálny dojem. Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.
Architektúra a interiér
V roku 1941 Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil do kostola drevené lavice z červeného smreka. V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Socha je nadľudskej veľkosti s pôvodne viditeľnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu malovku Jozef Drapka z Čajkova. V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta.
Počas pôsobenia diecéznych kňazov bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r.
Duchovní správcovia
Zoznam duchovných správcov farnosti je zverejnený pri Lurdskej jaskynke v ľavom rohu kostola. Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezení. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézni kňazi. Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni.
Tu je chronologický prehľad duchovných správcov:
| Meno | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Ján NOVÁKI | 1660 - 1665 |
| Jakub JAKUS | 1668 - 1684 |
| Juraj FUGATIUS | 1671 - 1686 |
| Ján SILESITA | 1679 - 1691 |
| Martin LABENSKÝ | 1680 - 1697 |
| Ján HUBATIUS (Hubáč) | 1681 - 1702 |
| Izrael Ján SKAČÁNYI | 1682 - 1710 |
| Juraj JANOVIČ | 1694 - 1713 |
| Ján Ladislav IVANOVIC | 1695 - 1714 |
| Ján Valentín KRAJČIROVIČ | 1705 - 1718 |
| Juraj Ján Atanáz DUBAY (Duby) | 1737 - 1750 |
| Valerius SCHLEIPPEN, OFM | 1755 - 1758 |
| Ján RABČÁNSKY | 1755 - 1758 |
| Ján BLAŠKOVIČ | 1762 - 1773 |
| Ján Nep. SCHNEIDER | 1782 - 1782 |
| A mnoho ďalších, až po súčasných duchovných správcov. | |
tags: #kostol #najsvetejsieho #srdca #jezisovho