Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici: História a Architektúra

Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako Nemecký kostol, je jednou z najvýznamnejších historických a architektonických pamiatok v Banskej Bystrici. Tento kostol, ktorý je dominantnou stavbou mestského hradu a najstaršou stavbou na území mesta, prešiel v priebehu storočí mnohými premenami a úpravami, ktoré mu vtlačili jeho súčasný charakter.

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou.

Kostolu Nanebovzatia Panny Márie patrí prívlastok najstarší kostol v meste. Patrí medzi najcennejšie sakrálne pamiatky mesta a je neoddeliteľnou súčasťou historického hradného areálu Banskej Bystrice.

História a Vývoj Kostola

Kostol bol postavený v 13. storočí na základoch románskej baziliky. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Postupne prešiel viacerými prestavbami a adaptáciami, čo viedlo k získaniu jeho súčasnej podoby. V priebehu storočí sa na ňom podpísali rôzne architektonické štýly, ale kostol si zachoval svoju dominantu v mestskom panoráme.

V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď kostola na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv.

S výstavbou kostola sa začalo v 14. storočí, pričom základy boli ponechané z pôvodného hradného kostola. Od svojho postavenia po súčasnosť prešiel viacerými prestavbami aj ničivými požiarmi. Jedným z požiarov, ktorý sa zapísal do jeho dejín, bol ten v roku 1500. Na jeho obnove sa podieľali bohatí nemeckí ťažiari, vďaka čomu získal aj medzi domácimi prívlastok nemecký kostol. Prestavaný bol do neskorogotického štýlu.

V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež farský kostol prešiel v roku 1767 barokovou obnovou. Zrútenú klenbu nahradili barokovou. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami.

Farský kostol postihli dva ničivé požiare, na základe ktorých prebiehali aj následné prestavby. V roku 1761 podľahol požiaru tiež oltár sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19.

Interiér a Umelecké Poklady

Interiér kostola skrýva skutočné gotické umelecké diela, ktoré sú významné nielen na území Banskej Bystrice, ale aj celého Slovenska. V chráme je mystické šero, ktoré napomáha modlitbe a tajomnému stretaniu sa s Bohom.

Hlavným prvkom v interiéri je oltár s dvomi obrazmi: Nanebovzatie Panny Márie a Svätá Trojica. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18.

Za pozornosť určite stojí aj bronzová krstiteľnica, ktorá je ďalším cenným umeleckým dielom tohto kostola. Okrem toho kostol vlastní aj liturgické predmety zo 17. a 18.

Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi. Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje.

Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu.

Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene. Ambo - stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha. Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru.

Kaplnka sv. Barbory

Z pôvodného stavu kostola sa zachovala aj Kaplnka sv. Barbory, ktorá je známa svojím neskorogotickým oltárom vytvoreným Majstrom Pavlom. Tento oltár je významným dielom stredovekého umenia, ktoré zachováva vysokú umeleckú hodnotu. V Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.

Práve ona dala v roku 1478 kaplnku dokončiť, zariadiť a vysvätiť, pretože pápežská odpustková listina ju uvádza v roku 1477 ešte ako nevysvätenú kaplnku sv. Barbory a sv. Historické dokumenty hovoria, že 10. februára 1478 sa konala vysviacka kaplnky sv. Barbory a menšieho oltára sv. Magdalény na severnej strane kaplnky. Súčasťou boli aj sochy Sv. Petra, sv. Pavla a pápeža Urbana. O 13 dní neskôr 23. februára v roku 1478 došlo k vysväteniu sochy Panny Márie, sv. Hieronyma a sv. Socha sv. Barbory bola na pravej strane a sv. Hieronyma na ľavej strane Madony. V ten istý deň boli vysvätené pozlátené sošky sv. Barbory, sv. Hieronyma a strieborného kríža ako súčasť oltára sv. Barbory.

Po strašnom veľkonočnom požiari 10. apríla v roku 1500, drevená Banská Bystrica odišla do minulosti. Mestská rada prijala rozhodnutie, že drevo prestáva byť základným stavebným materiálom. Prirodzene požiar poškodil aj kaplnku sv. Barbory. Datovanie objavené počas reštaurovania kaplnky v rokoch 1966 - 1975 na západnej stene v blízkosti klenby, má text anno domini 1-5-0-4, na stĺpe portálu na južnej stene je rovnaký rok. Mladšie datovanie kaplnky bolo objavené v tom istom čase na vonkajších krídlach pozdĺž celej šírky rámu.

V priebehu historického vývoja menila kaplnka názov buď podľa rodiny, ktorá mala nad ňou patronát: Plattovská, Glocknitzerova, Wasserbrothova, Gutiana. Alebo podľa oltárov, ktoré boli v nej inštalované: Kaplnka P. Márie, Kaplnka Márie Magdalény, Kaplnka sv. Alojza a názov, ktorý pretrval dodnes Kaplnka sv.

Zastrešenie kaplnky tvorí valená lunetová klenba s bohatým sieťovým a hviezdicovým vzorom, ukončená na šiestich konzolách zobrazujúcich patrónov Uhorska:. Na severnej strane sú postavy Martina, sv. Jána Almužníka(sv. Hieronyma) a sv. Štefana. Na južnej strane sv. Imricha, sv. Ladislava a sv.

V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Magdaléne. V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv.

Organ

Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv.

Prehľad udalostí

Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný.

tags: #kostol #nanebovzatia #panny #marie #banskobystricky #kraj