Obec Radošovce vznikla na mieste pôvodnej osady, z ktorej zostali len zvyšky základov stredovekého kostolíka z 12. až 13. storočia. Nová obec pod názvom Rassich sa po prvý raz spomína v roku 1473 už ako mestečko.

V roku 1554 dostali Radošovce od uhorského kráľa Ferdinanda I. trhové a jarmočné právo. V roku 1560 takmer celá obec vyhorela. V priebehu histórie Radošovce patrili k holíčskemu panstvu, od roku 1730 prešli do vlastníctva skalických jezuitov a po zrušení ich rádu sa stali majetkom Habsburgovcov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo predovšetkým roľníctvom a vinohradníctvom. Doplnkovým zamestnaním boli práce na píle a tkanie konopného plátna.
Kultúrno-historické pamiatky
Z kultúrno-historických pamiatok si pozornosť zaslúži rímsko-katolícky barokový kostol Narodenia Panny Márie. Jeho prvá časť postavili v roku 1560 na základoch starého gotického kostola, druhú časť vybudovali v polovici 18. storočia kolmo na staršiu stavbu, čím vznikol krížový pôdorys. Celý kostol s vežou upravili koncom 19. storočia v historizujúcom goticko-renesančnom slohu.
Kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske, ktorá je dnes súčasťou obce Družstevná pri Hornáde, má bohatú históriu siahnucu až do 15. storočia. Pôvodný kostol bol postavený v roku 1433. V 16. storočí ho ovládli protestanti, ktorí ho používali až do roku 1698, a na začiatku 18. V roku 1733 bol kostol zrenovovaný mestom Košice. Jeho význam vzrástol, keď v roku 1773 bola do kostola prevezená kópia zázračnej póčskej ikony. Táto udalosť pritiahla veľkú pozornosť veriacich, a kostol sa stal cieľom púti pre gréckokatolíkov a neskôr aj rímskokatolíkov. V roku 1803 bol na vyvýšenom mieste blízko lesa postavený nový kostol v neskorobarokovom štýle. Tento kostol sa stal významným pútnickým miestom. Pápež Gregor XVI. udelil 29.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky obce Veľké Orvište patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa nachádza priamo na cintoríne v obci. Prvé údaje o existencii tohto kostola pochádzajú z roku 1743. Na začiatku 19. storočia prešiel kostol rekonštrukciou, a ďalšia nasledovala v rokoch 1937 až 1940.
Živé vysielanie - Kostol Biely Potok.
Rímskokatolícke kostoly: 392 (60,78 %) Evanjelické kostoly: 191 (29,61 %) Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 57 (8,84 %) Gréckokatolícke chrámy: 3 (0,47 %) Pravoslávne chrámy: 2 (0,31 %)
| Typ kostola | Počet | Podiel |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 392 | 60,78% |
| Evanjelické kostoly | 191 | 29,61% |
| Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi | 57 | 8,84% |
| Gréckokatolícke chrámy | 3 | 0,47% |
| Pravoslávne chrámy | 2 | 0,31% |
Zdroj: Slovensko - Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková