Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi je jednou z najstarších sakrálnych pamiatok v okrese Prievidza. Nachádza sa na východnom okraji mesta vo vyvýšenej polohe (Mariánsky vŕšok) v opevnenom areáli cintorína. Vďaka mohutnej veži je dobre viditeľný aj zo samotného mesta.
História kostola siaha do obdobia stredoveku, pričom jeho vývoj bol ovplyvnený rôznymi architektonickými slohmi a historickými udalosťami. Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi (Prievidza - mesto). Konajú sa tu sv. omše a v auguste púť. Bohoslužby sú v nedeľu o 9.00 hod.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi.
Vznik a rané obdobie
Prvý kostolík postavili v areáli staršieho opevneného hradu niekedy v priebehu prvej alebo druhej tretiny 13. storočia. Donedávna sa výstavba kostola datovala do roku 1260 (veža a západná časť lode). Prvý krát sa síce písomne spomína až v r. 1276, ale založenie prvej fary, ktorá bola jeho súčasťou, si bezpochyby vyžiadali samotní farníci, ktorí v r. 1213 zriadili v Prievidzi svoju cirkevnú obec. Približne v tom čase sa mohlo započať aj zo stavbou mariánskeho kostola, ktorý- podobne ako fara- bol jednou z častí hradu.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi je národnou kultúrnou pamiatkou. Pôvodný kostol v priestore pravekého hradiska bol postavený okolo roku 1260 v neskororománskom slohu a bol súčasťou hradného opevnenia. Takáto situácia pretrvala asi jedno storočie, kým po r. 1321 hradná fara zanikla, a čoskoro sa započalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola.
Pôsobenie karmelitánov
V roku 1383 prichádza do Mariánskeho kostola rehoľa karmelitánov, ktorej konvent bol zasvätený Svätému krížu. V roku 1383 kostolík prevzali karmelitáni, ktorí ho okolo roku 1400 prestavali v gotickom slohu. Staršia svätyňa bola vtedy odstránená a nahradilo ju podstatne väčšie polygonálne presbytérium rovnakej šírky ako románska loď.
Hlavný význam karmelitánov pre Prievidzu bol v ich školskom pôsobení. Vyučovanie bolo na úrovni stredných škôl. Karmelitáni kostol úplne prestavali v gotickom slohu. Budova kláštora (spomínaná r. 1496) nadväzovala na kostol od severnej strany. Svedčia o tom dodnes zvnútra viditeľné zamurované dvere na severnej strane veže.
Ďalšou doteraz existujúcou pamiatkou na stavebné úsilie karmelitánov z konca 15. storočia je murovaná ohrada zosilnená pôvodne piatimi baštami, tvoriacimi opevnenie. Bašty boli neskoršie prestavané na kaplnky. Kláštor zanikol v r. 1565.
Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná.
Úpravy a rekonštrukcie
Koncom 15. storočia bol kostolík aj s cintorínom opevnený, pričom obranný múr zosilňovalo aj päť bášt. Pred rokom 1520 bola k južnej strane veže pristavaná neskorogotická kaplnka. Ďalšie úpravy sa realizovali v rokoch 1687 a 1805. Od 18. storočia sa tu začali konať púte, s čím súvisela aj premena bášt na kaplnky. V roku 1767 pristavali ku veži zo severnej strany kaplnku sv. Michala.
Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv. V roku 1991 prebiehalo už samotné maľovanie kostola. Prevedená bola o.i. maľba stropných obrazov Nanebovzatia Panny Márie, Ježišovho ohlasovania evanjelia a bočného obrazu sv. Cyrila a Metoda. Keďže bočné oltáre štýlovo neladili s hlavným, vymenili sa za nové, zakúpené ešte začiatkom storočia (1912). Menšie úpravy prebiehali aj vo výmene sôch. Výsledkom bolo umiestnenie sochy Sedembolestnej P. Márie pod víťazný oblúk zo severnej strany Božského Srdca Ježišovho s Nepoškvrnenou P. 13. októbra 1991 po generálnej oprave Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, prievidzský kostol sv. apoštola Bartolomeja slávnostne konsekroval.
V interiéri kostola sa nachádza barokový hlavný oltár z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiou pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. Kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15.
Význam a súčasnosť
Za počiatok pútnickej tradície môžeme považovať rok 1430, kedy provinciál karmelitánskeho rádu priniesol do Prievidze pápežskú odpustkovú listinu pre návštevníkov kostola pri kláštore Svätého kríža. Každoročne, pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie, sa tu koná významná púť, ktorej súčasťou je aj sv. omša.
Kostolík stojí v dominantnej polohe na mieste pravekého hradiska. Osobitý ráz kostolu dodáva okrem polohy aj jeho opevnenie s baštami polygonálneho pôdorysu z 15. storočia.
V súčasnosti je kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi nielen významnou sakrálnou pamiatkou, ale aj miestom, kde sa stretávajú veriaci a konajú sa tradičné púte. Jeho bohatá história a architektonické prvky ho robia atraktívnym pre návštevníkov a turistov.
Interiér kostola Nanebovzatia Panny Márie.
Farský kostol sv. Bartolomeja
Stredoveký pôvod má aj farský kostol sv. Bartolomeja v meste. Farnosť v Prievidzi bola založená začiatkom 13. storočia. V roku 1321 hradná fara zanikla, a onedlho sa začalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola. Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta.
Počas rokov kostol prešiel rôznymi zmenami. Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, zachovali sa len niektoré gotické kostolné predmety , ktoré sa používajú dodnes. Interiér bol doplnený o organ. Veža kostola, postupne dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli tiež signalizačným zariadením v prípade pohrôm. V roku 1523 bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Na južnej strane je freska sv. Krištofa.
PO STOPÁCH PRIEVIDZE #1 - ČO VIDIEŤ V PRIEVIDZI?🤔
Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice
Piaristický kostol v Prievidzi patrí medzi najkrajšie barokové kostoly na Slovensku. Je to jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokajová ornamentika. V presbytériu iluzívna nástenná maľba od J.A. Schmidta (1750-1765), v lodi od viedenského maliara J.Š. Bopovského (1783).
Stavbu kostola podnietila grófka Františka Pálfiová v roku 1666. Prvý kostol stál na mieste terajšieho a bol dokončený v roku 1676. Piaristi postupom času zistili, že kostol je pre ich potreby malý a začali s výstavbou nového. Starý kostol bol zbúraný v rokoch 1740 - 1743. Stavbu nového kostola viedol Hyacint Hangke, stavba trvala do roku 1750. Piaristický kostol vysvätili v roku 1753.
Začiatkom roku 1666 grófka Františka Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Piaristi boli výslovne školskou rehoľou. Na vzdelávanie využívali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v Prievidzi bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani oveľa väčšie mestá. Po prestavbe v rokoch 1734 - 1739, kedy pribudla južná časť s učebňa mi, vznikla moderná školská budova.
Ďalšie pamiatky v Prievidzi
Okrem kostolov, Prievidza ponúka aj ďalšie zaujímavé pamiatky, ktoré stoja za návštevu:
- Trojičný stĺp: Postavený v roku 1739, s reliéfom sv. Rozálie z roku 1797.
- Socha sv. Jána Nepomuckého: Postavená v roku 1757.
- Pomník padlým v SNP: Postavený začiatkom 50. rokov 20. storočia.
tags: #kostol #nanebovzatia #panny #marie #prievidza