Spišská Nová Ves, mesto s bohatou históriou a množstvom pamiatok, sa pýši jednou z najvýznamnejších sakrálnych stavieb - Rímskokatolíckym kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol je nielen dominantou mesta, ale aj svedkom jeho dlhej a fascinujúcej minulosti. Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Je však isté, že rok 1268 nie je rokom založenia mesta, pretože v listine sa spomína, že Spišská Nová Ves ako osídlená obec už jestvovala, a že mala v tomto roku už aj faru a kostol.
Najcennejšou kultúrno-historickou pamiatkou mesta Spišská Nová Ves je mohutný trojloďový pseudobazilikálny chrám zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, ktorého pôvod siaha hlboko do stredoveku. Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie sa pýši i ďalšími zaujímavosťami.
Architektúra Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia. Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Na severnej strane svätyne je pristavaná sakristia, pôvodne kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Zo severnej strany kostola bola pristavená kaplnka zasvätená svätým.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
Dominanta mesta: Kostolná veža
Kostol je výnimočný svojou 87 m vysokou vežou predstavujúcou najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku. Neogotická osemdesiatsedemmetrová veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta. Rekonštruovaná bola v rokoch 1893 - 1894 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Táto veža je zároveň aj najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.
Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov na Slovensku - nachádza sa ich na nej až sedem. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem - štyri v hornej časti a ďalšie tri o niečo nižšie. Všetkých sedem ciferníkov poháňa jeden hodinový stroj. Práve kvôli počtu hodín na tejto veži dostali v minulosti Spišiaci prívlastok „šlepi“.
Návštevníci Spišskej Novej Vsi môžu v prípade záujmu absolvovať i výstup na kostolnú vežu, v rámci ktorého si vychutnajú prekrásny výhľad na mesto a jeho okolie. Ak je pekné počasie, dovidíte až na Vysoké Tatry. Na kostole vyniká najvyššia kostolná neogotická veža na Slovensku (meria až 87 metrov, má 155 schodov). Koncom 19. storočia kostol s vežou patril medzi najvyššie budovy v Uhorsku.
V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.
Zvonolejárstvo v Spišskej Novej Vsi
Z roku 1357 pochádza prvá písomná zmienka o známom zvonolejárovi majstrovi Konrádovi, ktorý v Spišskej Novej Vsi založil najznámejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Významným mešťanom a banským úradníkom bol zvonolejár Ján Wagner, ktorý tu pôsobil do roku 1516. V meste sa dodnes nachádzajú dva ním uliate zvony.
Výstup na vežu - Spišská Nová Ves
Architektonické prvky a interiér kostola
Z exteriérových prvkov zaujme umelecky nesmierne hodnotný južný portál s tympanónom, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie a predstavuje jednu z najstarších zachovaných plastík na Slovensku. Jednou z najkrajších umelecko-výtvarných častí chrámu je portál na južnej strane. Pozoruhodným je tympanón, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf nad umelecky krásnou bránou je jednou z najstarších plastík na Slovensku.
V interiéri možno obdivovať prevzácne sochy z dielne Majstra Pavla z Levoče a mnoho ďalších skvostov neraz stredovekého pôvodu. Predná časť kostola - presbytérium čiže svätyňa - má bohatú hviezdicovú klenbu, ktorá pochádza z čias prestavby celej svätyne v roku 1771 vo viac-menej barokovom slohu. Bohato pomaľovaná je klenba svätyne: motív Ducha svätého a anjelov. Je to dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887.
Pôvodný gotický hlavný oltár už v roku 1621 nahradili iným, renesančným. Ústrednou postavou však vždy zostávala patrónka farského kostola - Nanebovzatá Panna Mária. Terajší hlavný oltár zhotovili v dielni majstra Dominika Demetza z Groden- St. Ulrichu v Tirolsku v roku 1886. Objednal ho vtedajší farár Štefan Koštialik. Stalo sa tak v rokoch 1886 - 1887, keď sa realizovala rozsiahla reštaurácia kostola.
Vo farskom kostole je niekoľko klenotov. Relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny pochádza z prvej polovice 14. storočia a je vysoký 42 cm. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi pochádza zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče, vysoký 25 cm, bol vyrobený z pozlateného striebra v roku 1795. Nachádza sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť (tzv. nohu v tvare kónickej nádoby) historici pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom.
Najcennejšie súsošie Ukrižovania - Kríž, Sedembolestná Panna Mária a sv. Ján, pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku. Po odstránení trámu je umiestnené v bočnej lodi pri južnom portáli. Patrí medzi najlepšie diela, aké kedy vyšli z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z roku 1520. Vo svätyni nad sakristiou visí vzácny tabuľový obraz znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu. Obraz bol súčasťou starého oltára Bolestnej Panny Márie.
Interiér kostola
Vývoj a rekonštrukcie
V roku 1412, 8. novembra v Záhrebe, bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. V tom čase platil všeobecný zákaz brať úroky z pôžičky, preto dal Žigmund do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves. Mesto ostalo v poľskej zálohe od 12. januára 1413 dlhých 360 rokov, až do roku 1772.
V rokoch 1886 až 1888 sa začala renovácia rímskokatolíckeho farského kostola. Bolo to za Štefana Koštialika, nového farára v Spišskej Novej Vsi, a to v duchu gotiky. Úprava stála celkovo okolo 25 000 zlatých. V rokoch 1892 až 1894 bola postavená nová neogotická veža, 87 metrov vysoká, podľa plánov profesora Imricha Steindla. Prestavba stála celkove 42 000 zl. najvyššiu čiastku poskytlo mesto (19 660 zl.) Novogotická veža tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta. Je najvyššou vežou na Slovensku.
Ostatné pamiatky v Spišskej Novej Vsi
Okrem farského kostola sa v Spišskej Novej Vsi nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky:
- Radnica: Postavená v rokoch 1777-1779 v klasicistickom slohu.
- Provinčný dom: Pôvodne radnica, neskôr administratívne sídlo Provincie XVI spišských miest.
- Reduta: Secesná stavba z rokov 1899-1902, ktorá spája divadlo, hotel a koncertnú sálu.
- Evanjelický kostol: Postavený v rokoch 1790-1796 v klasicistickom štýle.
- Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie: Pôvodne kaplnka pri mestskom špitáli zo 14. storočia.
- Miesto prianí: Pripomína význam prvej gotickej zvonolejárskej dielne na Spiši.
Aktivity a atrakcie v Spišskej Novej Vsi
Spišská Nová Ves ponúka bohaté možnosti pre turistiku a rekreáciu:
- Slovenský raj: Vstupná brána do národného parku s takmer 300 kilometrami značených trás.
- Lyžovanie: Lyžiarske strediská v Slovenskom raji.
- Zoologická záhrada: Rozprestiera sa na rozlohe 8 hektárov v Madaras parku.
- Plávanie: Krytá plavárňa a letné kúpalisko.
- Cyklistika: Trasy s krásnymi výhľadmi na Vysoké Tatry.
Spišská Nová Ves je ideálnym miestom pre milovníkov histórie, architektúry a prírody.