Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. Obec Krušovce sa nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Topoľčany, na ceste vedúcej z Topoľčian do Partizánskeho. Kostol stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty Topoľčany - Partizánske nad kaštieľom.
Kostol tvorí aj vďaka polohe, významnú a zďaleka viditeľnú dominantu obce, spolu s neďalekým kaštieľom. Svojou veľkosťou (dĺžka 25 m) i dvojvežovým (výška 22 m) riešením predstavuje jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb románskeho obdobia v celom širokom regióne i na celom Slovensku.
Kostol postavili zrejme niekedy okolo polovice 13. storočia. Išlo o na svoju dobu monumentálne riešenú tehlovú jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a polkruhovou apsidou. Typologicky šlo o redukciu trojloďovej baziliky na jednolodie pri zachovaní dvojvežového západného priečelia svojou šírkou presahujúceho šírku lode.
Kostol je spolu s kostolíkom v Livine najsevernejším reprezentantom skupiny tehlových románskych stavieb v Ponitrí. Kostol zrejme postavili na mieste staršej stavby, keďže georadarový prieskum zistil prítomnosť murív pod dnešnou apsidou. Nepriamo to naznačuje aj zmienka o tunajšom kostole v listine datovanej do roku 1158, hoci ide o falzum zo 14. storočia.
Medzi kostolmi v Krušovciach došlo k zaujímavej výmene patrocínií.
Deň detí v Krušovciach
Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach.
Architektonické prvky a úpravy
Hrubá stavba románskeho kostola sa zachovala v takmer pôvodnej podobe, dnes je však skrytá za zbarokizovanou fasádou. Fasády kostola zdobil podstrešný oblúčikový vlys, doplnený lizénami polvalcového tvaru (dnes osekané). Podobné lizény nájdeme na románskom kostolíku v Hedi.
V západnej časti severnej steny lode a na západnom priečelí dvojvežia sa nachádza pás klasového tehlového muriva (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch. Zaujímavosťou je, že jeden pás má v strede miesto tehál uložený rad plochých kameňov.
Aj v súčasnej podobe pôsobí interiér kostola monumentálnym dojmom, ktorý musel byť v stredoveku ešte umocnený o cca 1,5 m vyšším víťazným oblúkom, konchou apsidy a rovným stropom lode, ktorý sa nachádzal vo výške 11 metrov. Stredoveké prvky stavby sa dajú vidieť v podkroví nad barokovou klenbou. Nájdeme tu vrchnú časť románskeho víťazného oblúka, zvyšky rozobranej konchy apsidy, ako aj obrysy zamurovaných románskych okien v južnej, ale aj severnej stene lode.
Výskum zachytil šesť románskych okien na južnej i severnej strane lode, ako aj niekoľko nižšie položených gotických okien, čo by mohlo naznačovať, že loď dostala v období gotiky murovanú klenbu. Románske okná boli zachytené aj na apside. Na vežiach boli odkryté pôvodné okná, pričom sa zistilo, že na horných poschodiach sa uplatnili združené okná (bifóriá) a v najvyššom dokonca trojité okná, ktoré sú na našom území veľmi vzácne. V severnej veži je románsky portál.
V interiéri sa zachovali aj pôvodné stĺpy západnej empory, ktoré boli v neskoršom období prestavané na piliere štvoruholníkového prierezu. Pri nedávnom výskume bola odkrytá hlavica jedného zo stĺpov. Steny kostola v interiéri boli pôvodne neomietnuté, pričom išlo o škárované tehlové murivo.
Nástenné maľby
V interiéri kostola, vrátane jeho podkrovia, boli odkryté nástenné maľby z 13. a 14. storočia vytvorené vo viacerých etapách. Najstaršou maľbou je výjav Ukrižovania v dolnej časti severovýchodnej steny apsidy nad pastofóriom. Zachovala sa však len vo fragmentoch. Pochádza zrejme ešte z konca 13. storočia.
O niečo neskôr, možno už na prelome 13. a 14. storočia bola celoplošne vyzdobená apsida i víťazný oblúk. Na stenách apsidy išlo o tradičný rad postáv apoštolov v arkádach nebeského Jeruzalema, zachovaný však už len v malých častiach. Na konche apsidy bol vyobrazený Ježiš Kristus v mandorle obklopený symbolmi evanjelistov. Z tohto výjavu sa kvôli rozobratiu takmer celej konchy zachovala už len spodná časť mandorly a časť krídel evanjelistov.
Na vnútornej špalete víťazného oblúka sú vyobrazené polpostavy prorokov v medailónoch, pričom každého z nich identifikuje nápisová páska s menom. Na víťaznom oblúku zo strany lode sú pomerne nezvyčajne zobrazené postavy svätcov - v hornej časti po oboch stranách je to sv. Mikuláš, ktorému bol kostol pôvodne zasvätený, pod nimi sú to postavy sv. Stanislava (severná časť - na území Uhorska dosiaľ jediná známa freska) a sv. Dorota (južná časť). Na úrovni sv. Doroty sa na nadväzujúcej časti južnej steny lode nachádza kľačiaca postava donátora. Niekedy v druhej polovici 14. storočia pribudla na severnej stene lode rozsiahla ladislavská legenda.
Interiér kostola s freskami.
Ďalšie zaujímavosti
Súčasťou interiéru kostola bola aj kamenná krstiteľnica z 13. storočia, ktorá je dnes uložená v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch. Jeden z troch zvonov kostola pochádza z roku 1468 a ulial ho zvonolejár Pavol z Topoľčian. Ku kostolu sa viaže legenda o templárskom pôvode, ktorá však nebola potvrdená výskumom.
V roku 1560, kedy sa spomína s patrocíniom sv. Mikuláša, bol spustnutý a nevyužívaný. V zlom stave bol až do začiatku 18. storočia. Veľká baroková prestavba sa uskutočnila v roku 1764. V rámci nej boli zamurované či prekryté románske architektonické prvky stavby, ako sú okná či portály. Loď aj apsida boli zaklenuté novými, podstatne nižšími klenbami. V západnej časti kostola upravili murovanú tribúnu. Severná sakristia bola predĺžená západným smerom, z južnej strany apsidy a lode murované predsiene. Statiku stavby spevnili nárožné oporné piliere na západnom priečelí a dva piliere pristavali aj z východnej strany apsidy.
Obnovou prešla stavba v roku 1842 a v roku 1877 vyzdobil interiér maľbami, maďarský maliar Károly Jakobey. Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám od roku 1963. V roku 2012 sa začala realizovať komplexná obnova spojená s výskumom, ktorý priniesol viacero zaujímavých objavov - stredoveké nástenné maľby v interiéri i podkroví, zvyšky dvojitých a trojitých okien na vežiach či základy zvonice zo 17. storočia. Po dlhších diskusiách pamiatkari odobrili rekonštruovanie severnej fasády lode a severnej a východnej strany severnej veže do pôvodnej románskej podoby.
V roku 2018 boli južne od kostola odkryté základy zaniknutej murovanej stavby štvorcového pôdorysu. Pôvodný predpoklad, že ide o stredoveký karner, sa nepotvrdil. Objekt bol identifikovaný ako zvonica zo 17. storočia, ktorá postupne chátrala a definitívne zanikla až v 19. storočí.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti.
Prehľad rekonštrukcií a úprav
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1764 | Baroková prestavba |
| 1842 | Obnova stavby |
| 1877 | Výzdoba interiéru maľbami od Károlya Jakobeyho |
| 1963 | Získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky |
| 2012 | Komplexná obnova spojená s výskumom |
Použité zdroje
- Bóna, M.: Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach. Obecný úrad Krušovce, 2015.
- Ilkó, K.: Stredoveké nástenné maľby v kostole v Krušovciach. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2016, č. 2, s.
- Ilkó, K.: Nyitra-vidéki falképfestészet a középkorban.
- Reško, A.: Krušovce. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 237.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.