Kostol sv. Michala v Stredných Plachtinciach bol postavený postupne. Náš kostol bol postavený postupne. Traduje sa, že tu bola už v rokoch 1332-1337 gotická kaplnka. O tomto období „katolíckom“, sa však nezachovali žiadne správy.
Kostol svätého Michala archanjela v Stredných Plachtinciach
Viac správ je z neskoršieho obdobia, po vystúpení Dr. Martina Luthera (31.10.1517), ktorý na dvere wittenberského chrámu pribil 95 výpovedí a dostáva sa do otvoreného konfliktu s katolíckou cirkvou. Reformáciou v Nemecku v roku 1517 sa začalo šírenie nového náboženstva- luteránskeho aj do susedných krajín. Z Kremnice a Banskej Štiavnice sa dostalo toto učenie i do Stredných a Horných Plachtiniec. Tu sa k nemu hlásili tunajší zemepáni Dačovci.
Táto rodina Dačovcov po reformácii darovala cirkvi. Na základe vtedajšieho „cuius regio, illius religio“ ( „čie je panstvo, toho i náboženstvo“ ), poddaní nasledovali vo viere svojho pána- a tak sa stávajú „Evanjelici podľa augsburského vyznania“. Za zakladateľa cirkevného zboru „Ecclesia Divi S. Milaelis Palojtensis“ (Cirkevný zbor svätého Michala Plachtince) sa považuje Alexander Dačo.
V rokoch 1610- 1621 boli na nej robené úpravy a došlo k jej prestavaniu. Oltárna časť bola postavená v roku 1626. Až v roku 1742 bola postavená chrámová loď s oltárom. Stavaný je z kameňa, strecha pôvodne šindľová. V chrámovej časti je na oboch stranách 35 lavíc. Krížne lavice (pred oltárom) boli vyhradené pre panstvo. V roku 1856 boli lavice v celom kostole vymenené. V chrámovej časti kostola nachádzajú sa dva visiace lustre, do roku 1944 svietili v nich sviečky, potom elektrické žiarovky. Jeden z chrámových lustrov v roku 1937 darovalo Spotrebné družstvo Stredné Plachtince. V kostole sa nachádza ešte jeden bronzový pozlátený luster.
Kostol je dlhý 22m, široký 8 metrov a 5 metrov vysoký. Veža bola pristavená v roku 1832-33 a má výšku 22 metrov. Počas prvej svetovej vojny boli dva zvony zrekvirované na vojenské účely. Zostal len najmenší zvon.
Veža je súčasťou kostola. Vysoká je 22 metrov. Kedy bola postavená prvá nie je známe. Veža z rokov 1832 - 1833 už bola novšia, nasvedčuje tomu rokovanie “conventu“ z 5.12.1826. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony, podľa niektorých boli z roku 1875.
Veľká oprava kostola bola v roku 1856. Vtedy sa menili aj lavice v kostole. Chór, ktorý bol po oboch stranách až ku kazateľni, sa vtedy po stranách odstránil. A časť kostola nad organom sa musela o takmer 2 metre zvýšiť- aby sa vmestil do kostola organ. Kostol bol najprv pokrytý šindľom až neskôr dali na strechu eternit. O novom organe sa dohodli v roku 1864. Lavice boli pôvodne za týmto organom.
Oltár tvorí centrálnu výzdobu interiéru kostola. Oltár je drevený postavený na kamennom základe, pochádzajúci z 30-tych rokoch 18. storočia Reštaurovaný bol v roku 2000, jeho súčasťou sú 3 obrazy a po stenách oltára sú sochy apoštolov. Na doske oltára sú 4 oltárne svietniky a veľká cirkevná Biblia.
Súčasťou kostola je aj drevená krstiteľnica, na ktorej sú dve sošky znázorňujúce krst Ježiša. Kazateľnica je drevená, na vrchnej časti len číslicami označených desať božích prikázaní. Chór s organom je umiestnený v zadnej časti kostola. O pôvodnom organe sa správa nezachovala. 2.októbra 1864 bola posviacka nového organu.
S elektrifikáciou obce v roku 1943 sa zaviedla elektrika aj v kostole a na fare v roku 1944. Dovtedy sa svietilo v kostole iba sviečkami. Aj na veľkých lustroch sa zapaľovali do toho roku len sviečky. Terajší organ bol postavený v roku 1949, kedy sa konala jeho posviacka. V tom istom roku bolo aj odhalenie pomníka pánovi farárovi Samuelovi Godrovi.
V roku 1969 sa uskutočňuje posledná generálna oprava kostola zvonku. Elektrické kúrenie kostola pod nohami v laviciach sa realizovalo v roku 1970. Parkan pri kostole, teda ohradný múr okolo kostola sa generálne opravil v roku 1994. Oprava oltára, kazateľne a krstiteľnice sa previedla v rokoch 1999 a 2000 s veľkou pomocou Ministerstva kultúry SR. Pri nej sa realizovalo aj vnútorné maľovanie kostola a lavíc, načo sa vyzbierali naši veriaci sumou 120 000 Skk.
V roku 2006 s výraznou pomocou našej obce, pána starostu Jána Naďa a príspevku z nemeckej cirkvi náš cirkevný zbor otvára Regionálne múzeum Samuela Godru. V rokoch 2007 a 2015 sme generálne opravili a naladili náš organ v kostole v sume 8 000 Eur.
V roku 2013 sme popri generálne opravenom chráme Božom v H. Plachtinciach opravili a vynovili aj priestory našej zborovej miestnosti, ktorá pôvodne slúžila len ako sýpka. Vymenili sme okná, vchodové dvere a vymaľovali sme ju zvonka. Vybavili sme ju novým zariadením- to všetko v sume 5 000 Eur.
V roku 2016 sme vymenili strechu tohto chrámu Božieho za pomoci finančného príspevku nemeckých evanjelikov vo výške 16 000 Eur. Všetko, čo sme tu za posledných 22 opravovali či robili sa dialo vďaka veľkej a nezištnej pomoci našich veriacich, ktorým sa aj takýmto spôsobom chceme srdečne a úprimne poďakovať.
Cirkevný zbor
Evanjelický cirkevný zbor, do roku 1918 sa oficiálne volal „Cirkev kresťansko-evanjelická augsburského vyznania krajiny Uhorskej v Stredných Plachtinciach“. Po žilinskej synóde (1610) bola organizačne začlenená do Veľkohontského seniorátu, až do roku 1953. Po roku 1953 je začlenená do Novohradského seniorátu. Evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania v Stredných Plachtinciach, kde je i farský úrad, tvorí matkocirkev.
Rok založenia cirkevného zboru sa uvádza rôzne, ale pred 10 rokmi sme podľa dostupných materiálov slávili v roku 2010- 400. výročie CZ. A tak v tomto roku budeme sláviť 410. výročie nášho cirkevného zboru. Do roku 1953 bol náš zbor začlenený do Veľkohontského seniorátu. Od roku 1953 je súčasťou Novohradského seniorátu. V rokoch 2006- 2012 bol náš zbor sídlom Novohradského seniorátu. A jeho predsedníctvo tvorili Mgr. Jaroslav Ďuriš a MUDr. Ján Pavlov 6 rokov.
Matkocirkev i farský úrad je v Stredných Plachtinciach, kostol máme aj vo filiálke v Horných Plachtinciach. Od roku 1902 k nám patrí aj diaspora Dolné Plachtince s evanjelickou zvonicou, ktorá je pred tamojšou poštou.
Pri poslednom sčítaní ľudu sa k našej cirkvi prihlásilo v S. Plachtinciach 373, v H. Plachtinciach 123 a v D. Plachtinciach 46 evanjelikov a. v. Spolu teda 542 veriacich. Náš matrikový údaj je o čosi vyšší- vedieme 587 veriacich- tu sú ale aj rodiny z V. Krtíša, Bratislavy. B. Bystrice, ktoré tu majú svojich rodičov, či aj rím. -kat.
| Obec | Evanjelici | Rímskokatolíci | Ostatní |
|---|---|---|---|
| Stredné Plachtince | 373 | ||
| Horné Plachtince | 123 | ||
| Dolné Plachtince | 46 | ||
| Spolu | 542 |
Rozdelenie obyvateľstva podľa náboženstva je doložené v roku 1910: 806 evanjelikov, 147 rímskokatolíkov, 2 evangelistov refomovaných a 7 židia. O desať rokov neskôr sa v podstate nemení: 794 evangelistov, 144 rímskokatolíov, 7 evangelistov reformovaných a 1 žid. Pri kanonickej vizitáci v roku 1932 bola štatistika nasledovná: celkom 1135 cirkevníkov, v matkocirkvi 807, fília Horné Plachtince 280 a Dolné Plachtince 48. Na lazoch žijú 3 evanjelické rodiny. Rímsko-katolíkov v Stredných Plachtinciach bolo 173, v Horných Plachtinciach 35 a v Dolných Plachtinciach je väčšina katolíkov.
Dôležité miesto v cirkevnom zbore zastávali i laickí funkcionári zboru. Najvyššie postavenie mali zboroví dozorcovia alebo inšpektori, volení konventom a na ich zasadaní tvorili spolupredsedníctvo s duchovným predsedom. Radu „starších“ presbytérov si volí zbor Stredných Plachtiniec 12 riadnych a 4 náhradných, vo fílii Horné Plachtince 6 riadnych a 1 náhradného presbytéra. Presbytérium sa schádza podľa potreby a rozhoduje o všetkých dôležitých cirkevných otázkach. Cirkevný majetok a školu riadil kurátor, ktorý bol 1 pri matkocirkvi a po jednom i vo fíliach. Dôležité miesto zastávali kostolníci, ktorí sa volili podľa jednotlivých častí (koncov) dediny. Volil ich výročný konvent na trojročnú dobu. Kurátori a kostolníci počas svojho funkčného obdobia, vykonávali všetky práce pre cirkev, bez akejkoľvek odmeny. Udržiavanie kostola a ďalších cirkevných stavieb, voľba a platenie farára, bola vecou cirkevného zboru - cirkevníkov. Cirkevníci buď zo svojich, buď z cirkevných prostriedkov, pozdejšie i z príspevkov štátu, stavali kostoly, školy, hospodárske zariadenie a starali sa o ich údržbu.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
V okolí Stredných Plachtiniec nájdete aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu:
- Príbelce - malebná dedinka, ktorý ukrýva tisíce prehistorických žraločích zubov, kostí rýb a skameneliny lastúrnikov.
- Čabraď je zrúcanina hradu sa pri obci Čabradský Vrbovok. Bol postavený v 13. storočí za účelom ochrany ciest vedúcich k banským mestám.
- Kosihovský Kamenný vrch - 442 m n. Na obcou Kosihovce, na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny, sa vypína skalnatá prírodná pamiatka - Kamenný vrch.
- Vartovka - tichý svedok búrlivej histórie Krupiny - je jedinečnou pamiatkou, ktorá vás prenesie do čias, keď krajinu strážili odvážni vojaci.
tags: #stredne #plachtince #kostol