Existujú určité miesta, ktoré vás očaria nielen svojou výnimočnosťou a krásou, ale preniknú vám aj do duše, do útrob vášho vnútra a dovedú človeka k myšlienkam a úvahám o sebe samom. Tieto miesta nemusia byť krajšie, zaujímavejšie či monumentálnejšie ako iné miesta na svete, no z nejakého dôvodu majú väčší význam, a to preto, že sú posvätné.
Ľudia putovali odjakživa. Dôvodom ich ciest bolo jednak migrovanie za lepším životom, jednak existoval aj iný rozmer putovania, ktorý môžeme pripisovať skôr duchovnej podstate. Čínsky filozof a politik Konfucius vyslovil niekedy okolo roku 551 až 479 pred n. l. známy výrok „Cesta je cieľ“.
Už v minulosti spájali filozofi pojem cesta s tajomstvom či cieľom života každého z nás a putovanie pre nich znamenalo odniekiaľ vyjsť a niekam dôjsť, vyčleniť sa zo všedného sveta a zaradiť sa viac do sveta duchovného. Pútnické miesta existujú naprieč celým svetom a výnimkou nie je ani naše krásne a rozmanité Slovensko. Na tieto miesta od nepamäti putovali naši predkovia, ktorí po ceste rozjímali, modlili sa či spievali rôzne náboženské piesne. Samotná púť bola náročná nielen fyzicky, ale i psychicky. Sama osebe predstavovala obetu. V cieli potom ľudia vyprosovali milosť sebe či svojim blízkym a vykonávali obetu a pokánie.
Kostol Narodenia Panny Márie v Mariánskom údolí bol 31. I v súčasnosti je Marianka jedným z najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku. Najznámejšou cirkevnou stavbou v Mariánskom údolí je rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie, postavený v roku 1377 v gotickom štýle. Postupom času prešiel kostol viacerými zmenami a prestavbami, postavených bolo niekoľko kaplniek, areál doplnila Lurdská jaskyňa a krížová cesta.
Kroky pútnikov však vedú predovšetkým k zázračnému prameňu okolo šiestich kaplniek. Ide o tzv. Mariánsku cestu v Mariánskom údolí, spájajúcu chrám a prameň zázračnej vody.
Pozrime sa teraz na Kostol Narodenia Panny Márie v Novej Ľubovni.
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol s barokovými prvkami, ktorý postavili v rokoch 1823 - 1826 podľa projektov stavebného úradu Komory. Reštaurovaný bol koncom 19. storočia.
Jednoloďová stavba s polkruhovým presbytériom, pristavanou južnou sakristiou a predstavanou západnou vežou. V interiéri je objekt zaklenutý pruský klenbami s dvojitými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na pilastre. Fasáda je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami.
Hlavný oltár má ústredný obraz Narodenia Panny Márie od J. Takácsa z roku 1889. Voľný obraz Panny Márie s Ježiškom je z druhej polovice 18. storočia a Škapuliarskej Panny Márie od A. Zompha z roku 1858.
Kostol Narodenia Panny Márie v Novej Ľubovni
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Kostol prešiel rekonštrukciou. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Drevené kostoly na Slovensku
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave. Tretí, omnoho jednoduchší kostol so skromnejšou výzdobou, bol premiestnený zo svojho pôvodného miesta v Zábreži a dnes sa nachádza v skanzene v Zuberci na Orave.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala.
Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku - Drevené kostoly Karpatského oblúka
Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18.
Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované.
Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona.
Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.
Mapa drevených chrámov na Slovensku
Zoznam kostolov a chrámov na Slovensku
Nižšie je uvedený zoznam kostolov a chrámov na Slovensku.
- S Žilina - Trnové: Kostol sv.
- S Martin (skanzen): Kostol sv.
- S Istebné: Kostol sv.
- S Zuberec (skanzen): Kostol sv.
- S Korytnica - kúpele: Kostol sv.
- S Tatranská Javorina: Kostol sv.
- S Malá Franková: Kostol sv.
- S Stará Ľubovňa (skanzen): Kostol sv.
- S Lukov-Venécia: Kostol sv.
- V Brežany: Kostol sv.
- V Tročany: Kostol sv.
- V Frička: Kostol sv.
- V Krivé: Kostol sv.
- V Hervartov: Kostol sv.
- V Vyšná Polianka: Kostol sv.
- V Svidník (skanzen): Kostol sv.
- V Ladomirová: Kostol sv.
- V Bodružal: Kostol sv.
- V Medvedie: Kostol sv.
- V Dobroslava: Kostol sv.
- V Krajné Čierno: Kostol sv.
- V Vyšný Komárnik: Kostol sv.
- V Príkra: Kostol sv.
- V Šemetkovce: Kostol sv.
- V Potoky: Kostol sv.
- V Habura: Kostol sv.
- V Jalová: Kostol sv.
- V Topoľa: Kostol sv.
- V Ruský Potok: Kostol sv.
- V Uličské Krivé: Kostol sv.
- V Kalná Roztoka: Kostol sv.
- V Hrabová Roztoka: Kostol sv.
- V Inovce: Kostol sv.
- V Ruská Bystrá: Chrám Prenesenia ostatkov sv.
- V Humenné (skanzen): Kostol sv.
- V Košice (Východoslovenské múzeum): Kostol sv.
- Bardejov - Bazilika sv.
- Bardejov - rímskokatolícky Kostol sv.
- Bardejov - rímskokatolícky Kostol sv.
- Buková Hôrka - gréckokatolícky Chrám Povýšenia sv. Kríža z 18.
- Bystré - rímskokatolícky Kostol sv. Urbana zo 14.
- Družstevná pri Hornáde - pútnický rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie z roku 1803 v miestnej časti Malá Vieska, súčasťou jeho oltára je kópia milostivej ikony Panny Márie.
- Gaboltov - rímskokatolícky Kostol sv.
- Hervartov - drevený rímskokatolícky Kostol sv.
- Kostoľany nad Hornádom - rímskokatolícky Kostol sv. Štefana z roku 1480 bol v druhej polovici 18.
- Košice - Dóm sv. Alžbety je významnou gotickou pamiatkou zo začiatku 16.
- Košice - gotická Kaplnka sv. Michala zo 14.
- Košice - seminárny Kostol sv.
- Košice - Kostol Sedembolestnej Panny Márie na kalvárii bol postavený v rokoch 1737 až 1758.
- Košice - rímskokatolícky Kostol sv.
- Ladomirová - gréckokatolícky Chrám sv.
- Levoča - gréckokatolícka drevená kaplnka na Mariánskej hore z polovice 19.
- Lipany - rímskokatolícky Kostol sv. Martina pochádza z prvej polovice 14. storočia, neskôr bol upravený v renesančnom slohu v 16. a barokovo v 18.
- Matiašovce - rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla zo 14.
- Prešov - rímskokatolícka Konkatedrála sv. Mikuláša z polovice 14.
- Prešov - gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa z 15.
- Prešov - františkánsky Kostol sv.
- Prešov - rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z polovice 18.
- Rudník - Kaplnka sv.
- Sabinov - rímskokatolícky Kostol mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia.
- Spišská Kapitula - biskupská Katedrála sv. Martina z rokov 1245 až 1273. Sídlo Spišskej diecézy je zapísané aj do zoznamu UNESCO.
- Spišská Kapitula - Kaplnka sv.
- Spišská Nová Ves - rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14.
- Svidník - pravoslávny Chrám sv.
- Veľký Šariš - rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba z druhej polovice 13.
- Vislava - gréckokatolícky Chrám sv.
- Vranov nad Topľou - rímskokatolícky Kostol sv.