Mesto Spišské Podhradie sa v 12. storočí rozvíjalo ako podhradie Spišského hradu. V nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko, nezávislé od hradu. Dejiny mesta sú späté s dejinami hradu. Spišské Podhradie leží v údolí medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou.
Spišský hrad, Spišská Kapitula a kostol Sv. Ducha v Žehre boli 11.12.1993 zapísané v kolumbijskej Cartaghene do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najstaršie osídlenie okolia sa viaže na dobu kamennú. Spišské Podhradie vzniklo na západ od hradného kopca - brala, pravdepodobne už v 11. storočí. Najstaršia písomná zmienka je v liste kráľa Bélu IV. z roku 1249.
Medzi obyvateľmi mesta významný zástoj mali Nemci a Židia. Obe národnosti mali svoje školy a chrámy. Súčasťou Spišského Podhradia je Spišská Kapitula, ktorá je od roku 1956 mestská pamiatková rezervácia. Kapitula vznikla na križovatke významných ciest pod Spišským hradom už v 11. storočí. Postupne sa stala cirkevným centrom Spiša a koncom 12. storočia sídlom prepošstva. Spišská Kapitula je sídlom obnoveného spišského biskupstva a Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka.
Mesto Spišské Podhradie je mimoriadne bohaté na kultúrno - historické pamiatky, ktoré sú koncentrované na Palešovom námestí a Mariánskom námestí. Od roku 1993 je zapísane v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kláštor pod Znievom-Kostol narodenia Panny Márie-Kláštor narodenia Panny Márie
História a Stavebný Vývoj Kostola
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí bol postavený pred rokom 1258 a prešiel mnohými prestavbami a úpravami, až dostal dnešnú klasicistickú podobu. Pôvodne románsky kostol bol postavený po roku 1258. V gotickom slohu ho prestavali v rokoch 1462 - 1497, keď k nemu pristavali kaplnku. V roku 1794 vyhorel. V rokoch 1824 - 1825 loď a presbytérium zborili a začali stavať nový klasicistický kostol, ktorý dokončili v roku 1829.
K pôvodnému gotickému jednoloďovému kostolu bola neskôr pristavaná bočná kaplnka a kostol bol opevnený kamenným múrom s hranolovou vstupnou bránou. Veža pôvodne patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V roku 1794 kostol vyhorel. Vežu sa podarilo opraviť, avšak pôvodný jednoloďový kostol bol v roku 1824 zbúraný.
Na jeho miesto bolo v rokoch 1825-1829 postavené dnešné jednolodie. Dnešný kostol je o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba, z ktorej sa zachovala len veža a vstupný portál. Priestory dnešného presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás. Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru so vstupnou gotickou bránou.
Z pôvodnej stavby sa zachovala hranolová veža, podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže je zuborez s oblúčikovým vlysom, ktorý spájal dnes už neexistujúce nárožné lizény a zamurované neskorobarokové okno. Veža bola vtiahnutá do novej jednoloďovej stavby, ktorá má rovno uzavreté presbytérium, bočnú kaplnku a vretenovite točité schodište. Priestory presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás. Okná sú termové. Fasády sú členené oknami a portálmi s hladkou šambránou. Bočný portál je datovaný rokom 1827.
Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodné gotická, v 17. a 18. storočí upravená. Brána je menšou hranolovou stavbou s lomeným priechodom a čiastočne zachovanými renesančnými i barokovými kamennými osteniami.
Veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V rokoch 1825 - 1829 postavili na mieste starého kostola dnešné jednolodie ako provizórium, no provizórium stojí dodnes. Dnešný kostol je o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba.
Najcennejšou súčasťou chrámu je hlavný oltár Panny Márie z rokov 1493-1494, z ktorého sa zachovala plastika Panny Márie a štyri gotické tabuľové obrazy. Vzácnosťou v kostole je gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390 od zvonolejára Jána Weygela zo Spišskej Novej Vsi. O význame farského kostola svedčí skutočnosť, že kostol mal svoju vlastnú pečať zobrazujúcu Pannu Máriu ožiarenú lúčmi, ktorá má pod nohami mesiac (Assumpta). Vyhotovená bola v roku 1450.
Ešte v 60. rokoch 20. storočia hlavný oltár vytvárala novorománska iluzívna architektúra, v strede s obrazom Panny Márie, po stranách boli sochy kľačiacich anjelov a sv. Petra a Pavla apoštolov zo začiatku 20. storočia. Bočné oltáre Ukrižovania a sv. Jána Nepomuckého sú z 19. storočia. V interiéri sa nachádza gotický štvorkrídlový oltár sv. Barbory z obdobia okolo roku 1500. Zreštaurovaný a doplnený novou predelou a nadstavcom bol v roku 1906. V skrini je ústredná plastika Panny Márie. Vnútorné maľby krídel znázorňujú sv. Katarínu Alexandrijskú, sv. Uršuľu, sv. Gudulu a nezistiteľnú sväticu, na vonkajšej strane krídel sú obrazy sv. Doroty, sv. Lucie, sv. Margity Antiochijskej a nezistiteľnej svätice. Maľby značne prepracoval reštaurátor. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je gotická z druhej polovice 15. storočia, s nápismi a figurálnymi medailónmi. Sväteničky sú klasicistické zo začiatku 19. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí
Počiatky farnosti Spišské Podhradie sa spájajú s počiatkom Spišského prepoštstva, o čom svedčí napríklad aj epitaf vyššieho cirkevného hodnostára alebo biskupa z 13. storočia nachádzajúci sa v podveží farského kostola Narodenia Panny Márie. Farská budova datuje svoj vznik do druhej tretiny 17. storočia. Barokový objekt bol v roku 1993 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je sídlom rímskokatolíckej farnosti v Spišskom Podhradí.
Súčasný Stav a Využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Stojí v centrálnej časti mesta a slúži svojmu účelu.
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Ďalšie pamiatky v Spišskom Podhradí a okolí
- Katedrála sv. Martina
- Spišský hrad
- Kláštor a kostol Milosrdných bratov
- Mariánsky stĺp
- Klasicistický evanjelický kostol
- Zrekonštruovaná Synagóga
- Renesančná Stará radnica
- Mnohé zaujímavé gotické, renesančné a klasicistické meštianske domy
Spišský hrad
Katedrála sv. Martina
Erb Spišského Podhradia má pôvod v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, čiže keď sa obsah štítového znamenia kryje s názvom mesta. Spišské Podhradie sa kedysi volalo Kirchdorf. Mesto Spišské Podhradie obnovilo používanie svojho historického erbu v roku 1991.
Významné Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo usporadúvať týždenné trhy (známy "Podradský štvartek"), ktoré trvali až do polovice 20. storočia. V minulosti boli v Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali vlastné cechové artikuly vydané mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami kde už cechy boli.
V roku 1677 richtárovi Spišského Podhradia Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky, stolársky.
Cechy v Spišskom Podhradí
Prehľad cechov, ktorých artikuly boli predložené richtárovi Jakubovi Güntherovi v roku 1677:
| Typ cechu |
|---|
| Debnársky |
| Hrnčiarsky |
| Murársky |
| Ševcovský |
| Čižmársky |
| Mäsiarsky |
| Súkennícky |
| Krajčírsky |
| Kožušnícky |
| Zámočnícky |
| Tkáčsky |
| Remenársky |
| Kováčsky |
| Puškársky |
| Pivovarnícky |
| Stolársky |