Kostol sv. Margity Antiochijskej pri obci Kopčany je najstarším zachovaným kostolom v strednej Európe. Leží opustený, spolu s 200 ročnou lipou uprostred rozsiahlejších lúk a polí, neďaleko rieky Morava.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný.
Lokalita a Dostupnosť
Kostol sv. Margity Antiochijskej leží severne od obce Kopčany. Vedie sem cyklotrasa a tiež niekoľko ďalších chodníkov. Z obce sa sem dostanete pešo po prekonaní regulovaného potoka Kyštor, či už zo západnej, alebo východnej strany. Trasa z východu je o niečo kratšia.
Ak sa sem chcete dostať autom, tak budete musieť ísť do východnej časti obce Kopčany a neďaleko konca obce zabočiť smerom na sever. Odbočka sa nachádza pred značkou koniec obce v smere na Holíč. Za prvou zákrutou budete musieť opäť odbočiť na sever a dostanete sa na úzku asfaltovú cestu, ktorá vás privedie až k miestu so zákazom vjazdu.
Ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej sa dostanete aj z Holíča za zhruba hodinku od Holíčskeho zámku. Trasa vedie po zelenej a modrej turistickej značke. Od zámku pôjdete v princípe stále rovno. Táto trasa sa oplatí absolvovať na bicykli.
Kostolík sv. Margity Antiochijskej leží uprostred lúky, neďaleko Kanála Tvrdonice - Holíč. Očarí vás svojou jednoduchosťou. Okrem zopár drobných okien a vstupných dverí nemá žiadne ďalšie „dizajnové“ prvky. Kostolík je maličký. Spoločnosť mu robí prastará 200 ročná lipa, vyrastajúca na drobnom kopčeku. Po stranách kostola sa nachádzajú lavičky. Obďaleč si potom všimnete infopanel, z ktorého sa dočítate niečo z histórie kostolíka. Kúsok za kostolom bola podobne ako kostol, nedávno zrekonštruovaná budova kačenárne. Ešte v nedávnej minulosti bola zanedbanou ruinou, no dnes plní kultúrno-spoločenskú funkciu. Je možné sa tu i občerstviť.
História a Vývoj
Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“.
Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov - sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí.
Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 - 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme.
Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy.
Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí.
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou.
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou.
V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode.
Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka.
Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň.
V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.
Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9.
V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí.
Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13.
Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka.
Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál.
Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí.
V južnej stene svätyne sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby. Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Ďalšia maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13.
Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch
Súčasnosť
Slovenská pošta vydala 2. februára 2009 poštovú známku s motívom kostola. Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv.
Kostol sv. Margity Antiochijskej: Prehľad
Pre lepšiu orientáciu uvádzame tabuľku s kľúčovými informáciami o kostole:
| Atribút | Hodnota |
|---|---|
| Patrocínium | sv. Margita Antiochijská |
| Vznik | 9. - 10. storočie |
| Typ | Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík |
| Umiestnenie | Kopčany, Slovensko |
Ďalšie Pamiatky v Kopčanoch
Kopčany však nie sú len Margita Antiochijská. V polovici 18. storočia na okraji dediny založil cisár Karol III., žrebčinec. Prvý v celom Uhorsku! Niektoré pramene uvádzajú, že Kráľovský žrebčín v Kopčanoch založil v roku 1736 František Štefan vojvoda Lotrinský. Tento okoliu Holíča a Kopčian venoval dlhodobú priazeň a pozornosť, ale zakladateľom žrebčinca pravdepodobne nebol.
Ústrednou budovou bol malý, reprezentatívny palác v barokovom slohu, ku ktorému z oboch strán priliehali prízemné krídla maštalí pre kone. Maštale boli riešené formou slepých arkád, pričom nad každou arkádou bol trojhranný štít. Už v roku 1765 Jej cisárska milosť, panovníčka Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný cisársky a kráľovský žrebčín. O niekoľko rokov neskôr sem presunuli kone z Tešína. Vraníci a beluše z kladrubského chovu tvorili väčšinu stáda, (cca 400 koní) ktoré mali k dispozícii plochu cca 400ha.
Tak ako to už na Slovensku bolo obvyklé, na žrebčíne sa zle podpísalo socialistické hospodárenie. Výrazne spustol, barokový palác takmer zanikol. Od roku 2005 prebieha jeho intenzívna obnova. Obnovené časti sú naozaj veľmi pekné. Dokonca niekoľko miestností z týchto častí prichýlilo nálezy z archeologických výskumov pri kostole Margity Antiochijskej.