V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha.
Daniel na kráľovskom dvore
Medzi zajatcami, ktorí boli odvedení do Babylonu, boli aj mladíci, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou.
Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago. Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov.
Daniel zas porozumel každé videnie a sen. A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ, predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra.
Nabuchodonozorov sen a jeho výklad
Daniel 2 a Nabuchodonozorov sen vysvetlený
V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: „Kráľ, ži naveky!
Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas.
Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov. Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili.
Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači.
Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.
Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.
Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať.
A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou.
tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.
Traja mládenci v ohnivej peci
Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.
V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov.
Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa.
Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať.
Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece.
Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece. Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš však stál a modlil sa.
Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebnýa tvoje meno je slávne naveky. Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil,všetky tvoje diela sú pravdivé,tvoje cesty sú priamea všetky tvoje rozsudky spravodlivé. Vykonal si pravdivé súdyvo všetkom, čo si priviedol na nása na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov,veď si to previedol v pravdea spravodlivosti pre naše hriechy. nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy,ani sme nerobili, ako si nám prikázal,aby sa nám dobre vodilo. vydal si nás do rúk zlostných nepriateľova najpodlejších hriešnikov,nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. Teraz však nemôžeme otvoriť ústa:sme na hanbu a potuputvojim sluhom a tým, čo ťa ctia. Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosťa nezrušuj svoju zmluvu!
ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semäsťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora. Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národya sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu,ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla,ani miesta pre prvotiny pred tebou,aby sme našli milosť. Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchomnech dosiahneme prijatie! Ako pri obetách baranov a býkova desaťtisícov tučných baránkov,takou nech je dnes pred tebou naša obeta,nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom,bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkostia podľa množstva svojho milosrdenstva! A vysloboď nás svojimi zázrakmi,získaj, Pane, slávu svojmu menu!
Nech sa hanbia všetci,čo preukazujú zlo tvojim sluhom,nech ich zahanbí všetka tvoja moca ich sila nech je pošliapaná! vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.
Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, nebesá,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vetry,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť,chváľte a vyvyšujte ho naveky!
Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, mráz a zima,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, noci a dni,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobroreč Pánovi, zem,chváľ a vyvyšuj ho naveky! Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, pramene,chváľte a vyvyšujte ho naveky!
Dobrorečte Pánovi, moria a rieky,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, synovia človeka,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobroreč Pánovi, Izrael,chváľ a vyvyšuj ho naveky! Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých,chváľte a vyvyšujte ho naveky!
Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom,chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael,chváľte a vyvyšujte ho naveky,pretože nás vytrhol z podsvetia,vyslobodil nás z ruky smrti,vymanil nás zo stredu horiaceho plameňaa sprostred ohňa nás vytrhol. Oslavujte Pána, pretože je dobrý,že večne trvá jeho milosrdenstvo. Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece.
Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha.
Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.
