Kostol Obrátenia sv. Pavla apoštola v Žiline, medzi obyvateľmi mesta známy ako Sirotár, je jednou z dominánt Mariánskeho námestia. Táto národná kultúrna pamiatka prechádza v súčasnosti rozsiahlym procesom obnovy, ktorá má za cieľ prinavrátiť jej pôvodnú vznešenosť a krásu.
Kostol Obrátenia sv. Pavla na Mariánskom námestí v Žiline.
História kostola a kláštora
Kostol sv. Pavla - apoštola a kláštor jezuitov sú najvýznamnejšie objekty západnej strany Mariánskeho námestia. Jezuiti prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári a výstavba jezuitskej rezidencie - kláštora a kostola bola dokončená v roku 1754.
Dejiny jezuitov
Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia, obraz svätého Pavla apoštola je od Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), významneho slovenského maliara 19. storočia. Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Obrazy na stenách predstavujú svätého Jozefa, svätého Ignáca z Loyoly a Ukrižovanie.
Rezidencia jezuitov, ktorú postavili spolu s kostolom, má tri časti - hlavný štvorkrídlový objekt okolo rajského dvora, spojovacie krídlo a zadné krídlo bývalej sýpky. Celý objekt má tri podlažia. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov sirotár). Na objekte je pamätná tabuľa venovaná zakladateľovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838).
Interiér Kostola Obrátenia sv. Pavla.
Pôsobenie kapucínov v Žiline
Pôsobenie kapucínov v Žiline sa začalo listom provinciála brata Šebastiána Petra Jaďuďa z 19.04.1990, v ktorom požiadal Biskupský úrad v Nitre o súhlas pôsobenia rehole v Žiline. Vtedajší diecézny biskup Ján Chryzostom Korec, listom č. 989/1990 z 25.05.1990 promptne odpovedal a podľa kánonu 609 CIC dal naň súhlas. V liste doslovne hovorí: „Súhlasím, aby ste mohli otvoriť a do činnosti uviesť novú rehoľnú komunitu kapucínov v Žiline. Dávam Vám do úžitku kostol sv. Pavla apoštola a k nemu patriaci dom, zvaný Sirotár (bývalý biskupský sirotár)… Dajte vyhotoviť prenájomnú zmluvu…a zmluvu v troch exemplároch predložte tunajšiemu úradu na schválenie. O rozsahu činnosti Vašej komunity v Žiline ráčte sa dohovoriť s miestnym vdp.
Po dohovore s provinciálom kapucínov Šebastiánom Petrom Jaduďom dal nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom Korec 8. júla 1990 bývalý jezuitský (Sirotár), Kostol obrátenia sv. Pavla v Žiline aj s priľahlými budovami k dispozícii Reholi menších bratov kapucínov. Dňa 3. augusta 1990 sa správcom Kostola Obrátenia sv. Pavla stal brat, kňaz Augustín Andrej Filipovič, ktorý bol súčasne aj gvardiánom Kláštora kapucínov v Žiline.
Obnova a rekonštrukcia Sirotára
V roku 1950 kláštor vyvlastnil štát. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola budova kláštora obnovená a uspôsobená na galerijné účely. V septembri roku 1958 tu začala svoju činnosť Stredná zdravotnícka škola v Žiline. Štrnásť rokov sídlila v budove bývalého jezuitského kláštora až sa napokon v septembri roku 1972 presťahovala do vlastnej novopostavenej budovy na Hlbokej ceste.
Do jej správy sa pravdepodobne nedostala, alebo o ňu neprejavila záujem, zadná časť Sirotára s vchodom z Jezuitskej ulice, ktorá už dlhšiu dobu nebola obývaná. Zvonku bola veľmi ošarpaná a vzbudzovala vizuálnu hrôzu. V decembri r. 1977 vypracovala Okresná pamiatková správa v Žiline zámer pamiatkovej obnovy tohto pamiatkového objektu pre potreby galérie. Celkový náklad pamiatkovej obnovy mal dosiahnuť sumu 50,6 milióna slovenských korún.
Považská galéria prebudovala v rokoch 1980-1986 prednú časť Sirotára (od Mariánskeho námestia) na veľké výstavné miestnosti a to s nákladom 6,4 milióna korún a v roku 1989 s nákladom 0,9 milióna korún. Spolu teda preinvestovala 7,3 milióna korún. Po páde totality odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár farskému úradu v Žiline, ktorý si podľa zákona č. 403/1990 Zb. Keďže Považská galéria odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár, Farský úrad si začal na súde v Žiline, v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, naň nárokovať.
Napokon Rímskokatolícky farský úrad v Žiline podal 25. novembra Návrh na vydanie nehnuteľnosti na Okresný súd v Žiline. Pojednávanie sa uskutočnilo na Okresnom súde v Žiline 9. decembra. O prinavrátení rozhodol až Okresný súd v Žiline rozsudkom 9C 1023/91-68 z 05.11.1992. Proti rozsudku sa však Považská galéria odvolala. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňový rozsudok dňa 01.04.1993 potvrdil, takže ho bola donútená vydať. Tým sa skončila právna neistota s objektom Sirotár. Nastali však problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré sa začalo až koncom roka 1993.
Pred obdobím totality ho napĺňalo až 140 sirôt a bol k tomu aj stavebne uspôsobený. Fyzické odovzdanie budovy niekdajšieho jezuitského kláštora sa uskutočnilo až 2. decembra 1993. Nastali teda problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré začalo až koncom roka 1993. Prvá komunita kapucínov však už potrebovala niekde bývať. Problematickou sa javila aj použiteľnosť objektu. Avšak našla sa jedna dobrá sestra terciárka Mária Vicenová, ktorá ponúkla svoj rodinný dom na Dolnom Vale č.24 k používaniu. Neskôr tento domček aj kapucínom darovala. Prvú komunitu kapucínov tvorili: brat kňaz Augustín Andrej Filipovič ako predstavený kláštora a čerstvo vysvätený brat kňaz Leopold Ivan Nemček absolvent VŠDS v Žiline. Tento prvý kláštor začali obývať v júni roku 1990. Dom mal dve poschodia a bol vzdialený necelých sto metrov od Sirotára. Jednu miestnosť užívala sestra terciárka Mária Vicenová. Kuchyňu mali spoločnú. Kláštor tvorilo len prvé poschodie s balkónom do dvora. Obaja bratia sa s veľkou vervou pustili do sprevádzkovania domu.
Pomoc našli aj u ďalších terciárov, ktorí im pomáhali čistiť z lešenia fasádu budovy zo strany ulice, v novozriadenej kotolni vybetónovať podlahu a prispôsobiť časť záhradky za domom (od Pošty 1) na parkovanie auta. Po dohovore s provinciálom kapucínov Šebastiánom Petrom Jaduďom dal nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom Korec 8. júla 1990 bývalý jezuitský (Sirotár), Kostol obrátenia sv. Pavla v Žiline aj s priľahlými budovami k dispozícii Reholi menších bratov kapucínov. Dňa 3. augusta 1990 sa správcom Kostola Obrátenia sv. Pavla stal brat, kňaz Augustín Andrej Filipovič, ktorý bol súčasne aj gvardiánom Kláštora kapucínov v Žiline.
Približne v roku 1991, keďže sa ako-tak ukončili práce na Dolnom Vale č. 24, sa bratia pustili aj do obnovy kostola Obrátenia sv. Pavla. Najskôr s pomocou RNDr. Milana Hrtúsa a terciárov zdvihli podlahu sanktuária vybudovaním drevenej konštrukcie pod hlavným obetným stolom o pol metra. Potom zvonku, zo severnej strany, zateplili okná kostola a dali odčerviť obrazy krížovej cesty. V nadväznosti na práce v kostole sa úsilie premiestnilo aj do zadnej časti, ktorá sa uvoľnila po materskej škole. Išlo o bývalú kinosálu, terajšie Fidélio, veľkú miestnosť vedľa kinosály i samotné poschodie.
Spodná časť kinosály so zavlhnutou a opadanou omietkou vyzerala dosť zle. Brat Augustín získal od istého sponzora dosky tatranského profilu a terciári sa účinne podieľali na obkladaní stien týmto profilom. Najskôr s pomocou brata kapucína Andreja, ktorý prišiel do bratstva v r.1993 vyhotovili v kinosále, na spodnej časti stien, nosnú konštrukciu a potom celú sálu (do výšky 1,4 metra) obložili tatranským profilom. Po nej pokračovali s obkladom schodišťa vedúceho nad kinosálu. Potom na 1. poschodí obložili ďalšiu miestnosť. Napokon bol urobený aj obklad v terajšej miestnosti farskej knižnice. V priľahlej kuchynke sa z darovanej veľkej knižničnej steny vyrobila celá kuchynská linka a osadili zakúpený drez. Toto zariadenie slúži dodnes. Práce trvali vyše pol roka.
Pracovalo sa hlavne poobede, niekedy aj do 23:00 hod. Vtedy brigádnikov, ktorí bývali ďaleko, odvážal brat Augustín. Brat Václav, ktorý prišiel do žilinského bratstva okolo roku 1992, pomáhal okrem kňazskej služby aj pri občerstvení brigádnikov. Hlavným koordinátorom týchto prác bol RNDr. Milan Hrtús, ktorý nezištne priniesol všetko potrebné stolárske náčinie po svojom otcovi, vrátane okružnej píly. Pri prácach nemálo pomohol aj, už nebohý, MUDr. Alfonz Böm i RNDr. Je pozoruhodné, že týmito stolármi a obkladačmi boli všetko ľudia s akademickými titulmi. Spoločne tak vytvorili dielo, ktoré si ako vzor kvality prišla pozrieť so svojim majstrom aj skupina stolárskych učňov zo SOU sv. Jozefa Robotníka od Saleziánov. Je vhodné pripomenúť, že všetko bolo vytvorené z druhotriedneho a treťotriedneho tatranského profilu. Bola to veľmi družná a obetavá spolupráca, ktorou sa vytvorilo dielo, ktoré ešte aj dnes, keď sa naň pozrieme, poskytne dobrý pocit.
Renovácia pastoračného centra Fidélium začala v r. 1994 a skončila v máji-júni r. 1995. Po ukončení prác chcel brat Augustín pozvať na posviacku tohto centra aj diecézneho biskupa. To sa mu už nepodarilo, pretože o dva mesiace brat Angustín Andrej Filipovič pri autonehode tragicky zahynul. Bolo to 27. augusta 1995 pri Strečne. Zomrel vo veku 73 rokov a v 25. Kňaz br. Augustín zomrel večer pred spomienkou na sv. Augustína. Podľa svedectiev bratov mal slúžiť sv. omšu o 16:30 hod., ale keďže neprichádzal, zastúpil ho kňaz br. Václav. Tesne po sv. omši mu prišli oznámiť, že br. Augustín zomrel a on to oznámil aj ľuďom. Údajne sa dostavil mikrospánok. Prvé auto idúce oproti sa mu ešte stihlo vyhnúť, druhé už nie. Zomrel na ceste pri hrade Strečno približne v časti niekde, kde vchádzajú vlaky do tunela. Zaujímavé je, že aj pred 50. rokmi, približne v tých istých miestach, kryl ako vojak ustupovanie vojska do hôr a zázrakom unikol živý.
Túto haváriu sledovali aj kapucínski študenti spolu s direktorom z Bratislavy, ktorí boli práve na starom hrade Strečno. Hoci videli haváriu, vôbec nevedeli, že ich spolubrat práve v tých chvíľach zomieral. Náš brat Augustín Andrej Filipovič bol v Žiline významnou osobnosťou a zároveň prvým gvardiánom kláštora kapucínov. Narodil sa v roku 1923 v Jarnej (dnes súčasť Cífera). V roku 1947 vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a prijal rehoľné meno Augustín. Večné sľuby zložil už v časoch komunistickej totality v roku 1958. Dňa 24. decembra 1970 ho tajne vysvätili za kňaza. Pôsobil medzi vysokoškolskou mládežou - predovšetkým medikmi v Bratislave. Istý čas pracoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po páde totality, keď v roku 1990 kapucíni prevzali jezuitský kláštor v Žiline (Sirotár) bol tam menovaný gvardiánom. Postaral sa o zreštaurovanie priestorov niekdajšej materskej škôlky v priestoroch bývalého jezuitského kláštora a založil pastoračné centrum Fidélio.
Život v novozriadenom a opravenom centre Fidélium pokračoval ďalej novým spôsobom. Bratia sa do provizórneho kláštora (3 miestností na poschodí), nasťahovali približne v roku 1997. Iné priestory v tom období ešte neboli k dispozícii. Keď ešte žil brat Augustín, zariaďoval priestory a verejne poprosil veriacich o darovanie starších zariaďovacích predmetov. Terciári sa tiež pripojili k darcom. 11 kapucínskych študentov, brat kňaz Leopold a brat kňaz Ondrej Tkáč, direktor študentov, začali bývať v troch miestnostiach na poschodí. Brat, kňaz a gvardián v jednej osobe, Jozef Konc, brat kňaz Václav Tomáško, brat Andrej a brat Gregor zostali v pôvodnom kláštore na Dolnom Vale. Študenti navštevovali detašované pracovisko Bratislavskej bohosloveckej fakulty CMBF UK. Toto pracovisko bolo zriadené od 01.01.1995 u Saleziánov v Žiline ako Inštitút sv. Tomáša Akvinského so štúdiom filozofie, pedagogiky a starých biblických jazykov, zakončovaných skúškou z filozofie a pedagogiky. A tak v školskom roku 1997/98 tu začalo študovať 11 bratov kapucínov. Bratia kňazi pokračovali v duchovnej službe nielen v Žiline, ale vypomáhali aj vo filiálke Bitarová. V tom istom roku, teda v r.
Je doložené, že všetky rekonštrukčné aktivity v uvoľnených častiach Sirotára sa vykonávali v akomsi právnom vákuu. Stále ešte nebola na svete nájomná zmluva, ktorú pri vyslovení súhlasu s misiou kapucínov v Žiline požadoval nitriansky diecézny biskup ešte v roku 1990. Návrh prvej zmluvy sa objavil s dátumom 28.8.1995 s nájmom na neurčitú dobu. Biskupský úrad v Nitre ho listom č. 651/1996 z 20.3.1996 poslal na vyjadrenie Farskému úradu Žilina. Správca farnosti, dekan Jozef Noga, požiadal terciárov o odborné posúdenie. Ako záver posúdenia vypracovali terciári štvorstránkový odpovedajúci list č.533/96, ktorý farský úrad zaslal 3.5.1996 biskupskému úradu. Reagovali v ňom aj na biskupskú pripomienku brať pri rozhodovaní do úvahy aj umiestnenie Obchodnej cirkevnej akadémie, ktorá vtedy sídlila v Robotníckom dome a dostala odtiaľ výpoveď. Podrobne popísali rozsah a objem prác, ktoré by bolo potrebné vynaložiť pri presídlení tejto školy do objektu Sirotára, najmä do jeho zadnej časti. V liste s touto variantou pripomenuli aj vecný a etický problém umiestnenia kapucínov a im daných prísľubov od biskupského úradu.
Po tomto odpovedajúcom liste sa na fare objavil druhý návrh zmluvy z 31.10.1996, ktorý už odstránil vlastnícke a parcelné nedostatky a dobu nájmu, ale nereagoval na vytknuté nedostatky. Po ňom sa objavil tretí návrh s dátumom vystavenia 1.12.1997, so začiatkom nájmu od 1.12.1997 a s dobou nájmu na 99 rokov. Opätovne však nezohľadňoval zvyšok vytknutých nedostatkov. Po konzultácii s biskupským úradom terciári 19.12.1997 vypracovali nájomnú zmluvu na 35 rokov s dobou nájmu od 1.1.1998 do 31.12.2032. Biskupský úrad určil dobu nájmu maximálne na 35 rokov. Po smrti Andreja Filipoviča, ktorý bol gvardiánom 5 rokov sa stal novým gvardiánom brat kňaz Jozef Konc. V r. 2000 ho vystriedal Norbert Pšenčík o rok neskôr 1. decembra 2001 sa novým gvardiánom v Žiline stal Branislav Fabo. V roku 2003 bol ustanovený brat Dávid Bartimej Tencer a 1. júla 2004 ho vymenil Marián Turňa.
Súčasnosť a budúcnosť
V súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia kostola, ktorá má za cieľ prinavrátiť mu pôvodnú podobu z 18. storočia. Prioritami obnovy sú výmena strešnej krytiny na vežiach, obnova a sfunkčnenie vežových hodín a výmena okien v celom komplexe kláštora. Fasáda kláštorného kostola bude prezentovaná v pôvodnej podobe z obdobia svojho vzniku v polovici 18. storočia v kontrastnej takmer čierno-bielej farebnosti. Počas reštaurátorského výskumu fasády kostola boli objavené dva maľované ciferníky vežových hodín, o ktorých sa doteraz nevedelo.
Obnovený Kostol Obrátenia sv. Pavla bude klenotom námestia. Podľa Tomáša Fuska sa nevylučuje, že rehoľa kapucínov obnovuje kostol na znaky inej rehole. „Užívame a rekonštruujeme priestory kostola, ktorý pôvodne patril jezuitom. A stále je to národná kultúrna pamiatka. Snažíme sa o zachovanie čo najviac architektonických prvkov, ktoré tu boli na začiatku. Rešpektujeme celý tento priestor a berieme ho ako jezuitský, a aj keď sme tu, nechceme ho meniť podľa nás. Stalo sa to už v minulosti - Kostol Obrátenia sv. Pavla je prispôsobený na rehoľu, ktorá tu v minulosti pôsobila po jezuitoch. Chceli zmeniť priestor podľa svojej cirkevnej symboliky, na svoju charizmu a vonkajšie znaky.
Práce zatiaľ postupujú podľa plánu. „Držíme sa našich cieľov, i keď niekedy musíme spraviť kompromisy. V Rajskom dvore sa nám mení prestrešenie, ktoré bude oproti prvotnému zadaniu iné. Na finálny výraz sa už teraz teší. „Pre mňa osobne, ako pre kňaza a rehoľníka, to znamená veľa. Je to symbol, ktorý hovorí o Ježišovi Kristovi ako o Spasiteľovi a to je z pohľadu veriaceho veľmi silné.
Vizualizácia obnoveného Kostola Obrátenia sv. Pavla.
Financovanie obnovy
Kapucíni si objednali reštaurátorský výskum, tak ako sme ho k návrhu obnovy predpísali, pretože stav omietok je havarijný. Po reštaurátorskom výskume by mala nasledovať v ďalšom kroku samotná obnova,“ povedal Vladimír Majtán z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Zámerom kapucínov je prepojiť tri rozmery, ktoré objekt kláštora ponúka - spoločenský rozmer, kultúrny a duchovný rozmer. „Duchovný rozmer je to, čo ľuďom ponúkame v kostole či v priestoroch pastoračného centra Fidélio. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú a duchovne na sebe pracujú.“ Kultúrny rozmer je zrejmý. Sirotár má čo ponúknuť Žiline i v rámci rozvoja turizmu.
Spoločenský rozmer chceme realizovať v priestore, ktorý sa volá Rajský dvor,“ vysvetľuje brat Krišpín. „Mal by to byť priestor nielen pre veriacich, ktorí chodia do kostola. Chceme vytvoriť fórum, kde by sa ľudia stretávali a vzájomne sa obohacovali.“ Akési námestíčko na námestí kapucíni plánujú prekryť sklenenou strechou, aby sa tam vytvoril priestor na sedenie. „Chceli by sme prepojil spoločenský život z námestia so Sirotárom a dať tomu aj duchovnú kresťanskú hodnotu.
Problémom Rajského dvora bola zlá rekonštrukcia strechy, voda zatekala do fasády. Prvým krokom, ktorý už kapucíni v predchádzajúcich rokoch absolvovali, bolo vysušovanie muriva a oprava strechy. „Pod medenou strechou bol zhnitý krov. Minulý režim sa tomu nevenoval. Preto sme najskôr museli opraviť strechu,“ hovorí brat Krišpín.
Opravy si vyžiadali investíciu 90-tisíc eur. Popri oprave strechy mohol na postavenom lešení urobiť Jozef Dorica reštaurátorský výskum. „Prípravné práce sa robia priebežne a priebežne sa do nich musí investovať. Skôr ako sa dostaneme ku samotnej fasáde, musíme urobiť všetko toto ostatné,“ vysvetľuje predstavený kláštora.
Ďalším krokom v rámci prípravy na opravu fasády je vysušovanie laubní. „Nedá sa opraviť fasádu, keď je zospodu vlhkosť. Opadala by. Keď budeme mať prvých 30-tisíc, začneme. Máme hotový projekt aj presný rozpočet.“
Druhý krok je finančne náročný a nedá sa rozetapovať. „Keď postavíme lešenie, musí sa všetko realizovať až do konca. Bude to trvať minimálne rok.“ Technológie sú zdĺhavé. Po citlivom oškrabaní pôjde špeciálna omietka. „Použitá musí byť vápenno-trassová omietka, ktorá má dobu zrenia 90 dní. Obnovu fasády by mal robiť reštaurátor Jozef Dorica. „Má veľký cit a vzťah ku kostolu aj k Žiline. Obnovu kultúrnej pamiatky musí realizovať človek s oprávnením,“ dodáva brat Krišpín.
Náklady na obnovu
Pre lepšiu predstavu o náročnosti celého projektu uvádzame prehľad predpokladaných nákladov na jednotlivé etapy obnovy:
| Etapa | Popis prác | Predpokladané náklady |
|---|---|---|
| 1 | Prípravné práce, projektová dokumentácia, historické, reštaurátorské, architektonické výskumy | Historicko-architektonický prieskum a návrh na reštaurovanie 12-tisíc eur, náklady na lešenia a réžia 4-tisíc eur, dokumentácia a povolenia 5-tisíc eur. |
| 2 | Vysušovanie laubní, odstránenie cementových soklov, úprava povrchu | Ponuka od firmy Sabema, s.r.o., je 28 940,30 eura. Nie je tu zarátaný náter a penetrácia. |
| 3 | Oprava fasády kostola a veží, nové oplechovanie, zábrany proti holubom | Prenájom a montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 25-tisíc eur, omietky na 712 metrov štvorcových - dve ponuky v rozmedzí 12 308 eur a 13 289 eur, farba a nátery - dve ponuky - 3 784 eur a 4 877 eur, oplechovanie 6-tisíc eur, tvarová obnova štukových prvkov - práca - 49 500 eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery - cena za prácu sa pohybuje v rozsahu 150 až 200-tisíc eur. |
| 4 | Oprava fasády kláštora, nové oplechovanie, zábrany proti holubom | Prenájom, montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 12 500 eur, omietky na 360 metrov štvorcových - dve ponuky na 6 154 eur a 6 644 eur, farba a nátery - dve ponuky - 1 892 a 2 438 eur, tvarová obnova štukových prvkov - práca 20-tisíc eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery - predbežná cena za prácu je okolo 100-tisíc eur. |
| 5 | Oprava fasády v Rajskom dvore, nové oplechovanie, prestrešenie | Táto etapa ešte nie je projektovo dokončená. |
| 6 | Interiér kostola, reštaurovanie oltárov, historický prieskum, obnova malieb | Zbierka obrazov Jána Ignáca Cimbala - päť kusov. Reštaurovanie jedného obrazu sa podľa poškodenia pohybuje v rozmedzí 8 až 20-tisíc eur. |
| Samostatné projekty | - reštaurovanie sochy sv. Pavla na fasáde Sirotára - 7 500 eur, režijné náklady a materiál - 5 000 eur. - reštaurovanie krížov na vežiach, očistenie a zlátenie krížov. Reštaurátorské práce - 15-tisíc eur, režijné náklady na lešenie a materiál 6-tisíc eur. - reštaurovanie kovovej pamätnej tabule na fasáde kláštora. |