Kostoly obrovských rozmerov: Zaujímavosti zo sveta monumentálnej architektúry

Poďte s nami na prehliadku kostolov, ktoré ohromujú svojou veľkosťou, históriou a architektonickým majstrovstvom. Od gotickej nádhery Sevillskej katedrály, cez mrazivú krásu kostnice v Kutnej Hore, až po moderný zázrak Sagrada Familia v Barcelone, tieto stavby sú svedectvom ľudskej viery a umenia.

Sevillská katedrála: Gotický skvost Španielska

Svätý, metropolitný a patriarchálny katedrálny kostol Santa María de la Sede v Seville, známy ako Sevillská katedrála alebo Katedrála Sevilla, je sídlom sevillskej arcidiecézy. V roku 1987 ju vyhlásilo UNESCO za svetové dedičstvo a 25. júla 2010 za lokalitu s výnimočnou univerzálnou hodnotou. Budova katedrály je postavená v gotickom slohu s renesančnými doplnkami.

Pohľad na Sevillskú katedrálu z Giraldy.

Súčasná katedrála bola postavená medzi 13. a 15. storočím na mieste starej mešity. Po dobytí mesta kresťanmi 23. novembra 1248 vysvätili pôvodne hlavnú mešitu za katolícky chrám zasvätením Santa María de la Asunción. Oficiálne dostala názov Katedrála Santa María de la Sede, podľa sochy sediacej Panny Márie z 13. storočia. Pôvodná mešita slúžila ako kresťanská katedrála viac ako stopäťdesiat rokov. Vzhľadom na jej veľmi zlý stav po zemetrasení v roku 1365 prišlo rozhodnutie o výstavbe novej katedrály.

V katedrále sa nachádzajú hroby troch zo šiestich kastílskych kráľov z burgundskej dynastie. Miesto odpočinku tu našli Ferdinand III. Svätý, jeho syn Alfonz X. Múdry a Peter I. Krutý. Popri nich je chrám aj miestom odpočinku Krištofa Kolumba. 8. júla 1401 rozhodla sevillská katedrálna kapitula o výstavbe nového chrámu. Podľa ústnej tradície bolo rozhodnutie kanonikov „Postavme kostol taký krásny a taký veľkolepý, že tí, ktorí ho uvidia postavený, si budú myslieť, že sme blázni“.

Práce na stavbe sa začali v roku 1434 a pokračovali nepretržite do roku 1506. Pôvodný projekt mal na starosti majster Alonso Martínez. Neskôr sa stal stavebným majstrom Ysambarte, známy aj z iných sakrálnych stavieb v Španielsku. V roku 1439 sa práce ujal Francúz Carlín (Charles Gauter de Rúan). Predpokladá sa, že na stavbe katedrály sa podieľal až do svojej smrti v roku 1448. Jeho nástupcom sa stal kamenár Juan Normant.

6. októbra 1506 sa uskutočnilo oficiálne dokončenie diela, pri ktorom bol na najvyššiu časť kupoly položený posledný kameň. Oslavy sa ale nemohli konať, pretože kráľ Filip I. Kastílsky, nazývaný aj Filip Pekný, zomrel dva týždne predtým. Katedrála Sevilla bola preto vysvätená až v roku 1507. O štyri roky neskôr, 28. decembra 1511, jeden z obrovských stĺpov zlyhal a došlo k zrúteniu. Zjavne to spôsobila nadmerná hmotnosť konštrukcie. Poškodenie postihlo najmä kupolu nad priečnou loďou. Po dôkladnom preštudovaní možných riešení navrhol architekt Juan Gil de Hontañón novú kupolu tak, aby zachoval pôvodný slohový rámec. Novú kupolu dokončili v roku 1519. O 370 rokov neskôr, 1. augusta 1888 sa však zrútila aj táto kupola. Hlavným stavebným materiálom je kameň.

Katedrála Sevilla je postavená z kameňa z viac ako 20 lomov, z ktorých väčšinu tvorí hrubozrnný kalkarenit z lomov v pohorí San Cristóbal del Puerto de Santa María v provincii Cádiz. V tejto fáze, ukončenej rokom1593, Hernán Ruiz postavil posledný úsek Giraldy. V období rokov 1618 až 1663 pribudol ku katedrále kostol Sagrario. Je to vlastne kostol nezávislý od katedrály, hoci je s ňou prepojený.

Na prelome 19. a 20. storočia sa začalo s prácami na objektoch, ktoré podľa pôvodných projektov zostali nedokončené. Podľa projektov architekta Demetria de los Ríos z roku 1866 vznikli priečelia a brány v priečnej lodi. Na severnej strane Puerta Colorada alebo Puerta de la Concepción a na južnej strane Puerta de San Cristóbal alebo Puerta del Príncipe.

21. storočie sa začalo v znamení prác na oprave poškodenia konštrukcie dvoch stĺpov. Oprava stĺpov pozostávala z výmeny 576 kvádrov, každý z nich má priemernú hmotnosť 250 kg. Rok 2008 sa do dejín katedrály zapísal aj významným objavom. Historik Begoña Alonso Ruiz z Universidad de Cantabria našiel najstarší známy plán sevillskej katedrály. Giralda je veža a zvonica katedrály. Vyniká svojou výškou 104 m. Vďaka tomu je viditeľná z veľkej časti mesta. Ide o minaret pôvodnej mešity. Má štvorcovú základňu so stranami merajúcimi 13,61 m. Stavba minaretu začala v roku 1184 pod vedením architekta Ahmada Ben Basa. Veža mala pôvodne výšku 82 m.

Nádvorie pomarančovníkov slúžilo pôvodne ako umývací dvor mešity. Má obdĺžnikový tvar s rozmermi 43 m x 81 m. Z ulice sa na nádvorie vchádza cez Puerta del Perdón. Pôvodný vchod získal v roku 1522 renesančnú výzdobu. Patio de los Naranjos patrí k najdôležitejším prístavbám sevillskej katedrály. V priebehu storočí pršelo niekoľkými významnými úpravami. Odporúčam zakúpiť vstupenky vopred na stránke katedrály, vyhnete sa čakaniu pri pokladni.

Kostnica v Kutnej Hore: Memento mori v kostiach

Kostol Všetkých svätých v Sedleci, na okraji Kutnej Hory, stojí uprostred starobylého cintorína. Najväčšia zvláštnosť sa ukrýva v podzemí. Dolná kaplnka. Patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v Česku. Vyrobili ho v roku 1870 na pamiatku slávneho rodu Schwarzenbergovcov, ktorí sa postarali o záchranu kostnice.

Detail výzdoby v kostnici.

Výzdobu kaplnky tvoria obrazce a mobiliár vyskladaný z ozajstných ľudských lebiek a kostí. Sú všade. Na stenách, pod stropom, pri vchode. Reťaze, kríže, nápisy, symboly, dokonca anjeli a štyri mohutné pyramídy... Všetko z kostí. Každá pyramída je vysoká zruba päť metrov, tvorí ju 15-tisíc kostí poukladaných na sebe a 1 500 lebiek. Z ľudských pozostatkov sú aj svietniky a obrovský luster v strede kaplnky. O lustri sa hovorí, že ho zhotovili využívajúc každú jednu kosť z kostry človeka. A nielen z jedného... Dovedna sa v kaplnke nachádzajú pozostatky najmenej 40-tisíc ľudí, z 30 hromadných, ale aj individuálnych hrobov. Pôvodne ich pochovali na cintoríne; po moroch, hladomore, epidémiách a vojnách najmä v 14. a 15. storočí. Nepochybne sú však medzi nimi aj pozostatky miestnych obyvateľov; baníkov, remeselníkov či obchodníkov, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Ponurá výzdoba je v skutočnosti oslavou viery a života, má pripomínať jeho pominuteľnosť a hodnotu večnosti. Podľa legendy totiž na cintoríne na povrchu kedysi rozptýlili hlinu z Jeruzalema, čím vzniklo prvé „sväté pole“ v Európe. Chýr sa šíril a vo svätej pôde chceli byť pochovaní ľudia nielen z Česka, ale aj iných krajín.

Pravdou však je aj to, že vďaka výdatným náleziskám striebra bola Kutná Hora v 14. storočí nielen mocným, bohatým, ale aj jedným z najväčších miest Európy. Žilo tam okolo 80-tisíc ľudí a cintorín v Sedleci bol jediný. Navyše ho neskôr museli zmenšiť, kosti preto podľa kresťanskej tradície exhumovali a pochovali pod zem. Vznikol tak dvojpodlažný kostol. Dolná kaplnka slúžila na pietne uloženie ľudských pozostatkov, v hornej sa slúžili bohoslužby za zomretých.

„Memento mori - pamätaj na smrť. To je aj zmysel výzdoby,“ objasňuje sprievodkyňa. „Kaplnke dominujú štyri mohutné pyramídy z kostí, predstavujúce nebeskú horu, a zlatá koruna nad nimi je bránou do nebeského kráľovstva. Luster a svietniky symbolizujú svetlo a nádej. Anjeli vznášajúci sa pod stropom zasa sprevádzajú človeka k Božiemu súdu. Kostnica je teda miestom nádeje, že mŕtvi budú vzkriesení k večnému životu.“

Nejde teda o extravagantnú atrakciu, ale ani múzeum, rímskokatolícky kostol je stále funkčný a pravidelne v ňom celebrujú omše.

Sagrada Familia: Gaudího nedokončený sen

Expiatorný chrám Svätej rodiny (El Templo Expiatorio de la Sagrada Familia), známy jednoducho ako Sagrada Familia, je katolícka bazilika v Barcelone. Stavbu navrhol architekt Antoni Gaudí. Výstavba chrám začala v roku 1882 a aj po viac ako 140 rokoch je stále vo výstavbe. Je to jedna z najnavštevovanejších pamiatok v Španielsku spolu s múzeom Prado a Alhambrou v Granade. Po Bazilike sv. Petra vo Vatikáne je to druhý najnavštevovanejší kostol v Európe.

Pohľad na Sagrada Familia.

Od roku 1915 sa Gaudí venoval prakticky výlučne chrámu Sagrada Familia. Po dobudovaní krypty a apsidy, ešte v neogotickom slohu, zvyšok chrámu koncipoval v organickom štýle, ktorý napodobňuje formy prírody. Z vonkajšej strany pozornosť upútajú tri fasády, každá v inom štýle. Východná fasáda symbolizuje Ježišovo narodenie, západná fasáda znázorňuje umučenie. Zatiaľ nedokončená južná fasáda predstavuje oslavu Ježišovho pôsobenia. Ako prvá bola dokončená východná fasáda, ešte pred rokom 1935. Zo všetkých fasád sa na nej najviac odráža Gaudího vplyv.

Po dokončení ozdobí kostol spolu osemnásť veží. Na každom portáli sa nachádzajú štyri veže. Na apside sa nachádza veža zasvätená Panne Márii. Centrálna veža, zatiaľ nedostavaná, je zasvätená na počesť Ježiša. Centrálna veža po dokončení dosiahne výšku 172,5 m. Na veži Ježiša Krista bude masívny kríž a celková výška veže bude iba o jeden meter menej ako blízka hora Montjuïc.

S myšlienkou postaviť expiatorný chrám zasvätený Svätej rodine prišiel knihkupec Josep Maria Bocabella. V roku 1871 navštívil Bocabella v Ríme pápeža Pia IX. Počas tejto cesty navštívil svätyňu Loreto v Ancone, chrám, ktorý mu slúžil ako inšpirácia pre projektovaný barcelonský kostol. Villar vo svojom projekte navrhol trojloďový kostol s rozmermi 44 × 97 m. Základný kameň chrámu položili 19. marca 1882. Gaudí sa tiež zúčastnil na ceremónii, keďže pracoval ako Villarov asistent na nejakom projekte. Samotná výstavba kostola začala až 25. augusta 1882. V roku 1883 Villar pre nezhody s Bocabellom z projektu odstúpil. Projekt ponúkli Joanovi Martorellovi, ten však projekt odmietol. Odporučil však svojho asistenta, s ktorým spolupracoval predtým na viacerých stavbách. Nakoniec tak ponuku dostal tridsaťjedenročný architekt z Reusu, Antoní Gaudí.

Keď sa Gaudí ujal projektu, kompletne ho upravil. S výnimkou už postavenej časti krypty mu zároveň dal svoj osobitý štýl. Gaudí by bol najradšej umiestnil os budovy diagonálne k bloku, apsidu by situoval na východ a mal väčšiu pôdorysnú dĺžku. Zvyšných viac ako štyridsaťtri rokov života zasvätil stavbe kostola Svätej rodiny, z toho posledných jedenásť rokov výlučne. V rokoch 1908 až 1909 postavil Gaudí na pozemku vedľa fasády slávy školu Sagrada Familia. Škola slúžila na vzdelávanie detí robotníkov. Inauguroval ju 15. novembra 1909. Gaudí správne odhadol, že stavba potrvá storočia. Z tohto dôvodu navrhol Stavebnej rade stavať zvisle namiesto vodorovne.

Po smrti Gaudího na projekte pokračoval jeho asistent Domènech Sugranyes. V roku 1936 práce prerušila Španielska občianska vojna. Súčasný dizajn využíva rekonštrukciu zničených plánov s použitím moderných úprav. Na projekte pracovali neskôr architekti Francesc Quintana, Isidre Puig Boada, Lluís Bonet y Gari a Francesc Cardoner. Osvetlenie navrhol Carles Buigas. Práce sa obnovili 30. apríla 1939. V roku 1954 začala výstavba západnej fasády utrpenia. V roku 1987 sa stal vedúcim prác Jordi Bonet i Armengol, syn Lluísa Boneta. Ten zapojil ako prvý do projektovania dizajnu a konštrukcií aj počítače. Práce na lodiach chrámu začali v roku 1987. V roku 2000 bola zakrytá centrálna loď a v roku 2010 bol dokončený celý chrám.

V decembri 2020 prebehol slávnostný akt inštalácie 12-cípej hviezda s váhou 5,5 tony na vrchole mariánskej veže. To znamenalo ukončenie tejto veže nad apsidou. V roku 2023 je v pláne dokončenie ďalších dvoch veží evanjelistov, Jána a Matúša. Ukončenie celej stavby je plánované na rok 2026, pri príležitosti 100. výročia úmrtia Antoního Gaudího. Priam až humorne pôsobí fakt, že počas 137 rokov bola výstavba Sagrada Familia čiernou stavbou.

Tabuľka porovnania

tags: #kostol #obrovskych #rozmerov