Pri potulkách Slovenským rudohorím môžete nájsť množstvo krásnych a pokojných miest. Jedným z nich je aj pútnické miesto zasvätené Snežnej Panne Márii nad obcou Úhorná. Už viac ako 200 rokov prichádzajú sem pútnici načerpať silu, predložiť svoje životy, radosti, strasti Panne Márii.
Úhorná leží pod výhľadovým vrchom Hekerová (1 260 metrov nad morom) vo Volovských vrchoch, ktoré dotvárajú nádhernú scenériu tomuto pútnickému miestu. Už nadmorská výška napovedá, že cesta na púť nebude úplne jednoduchá.
Volovské vrchy na mape.
História obce Úhorná
Úhorná je malou horskou obcou na pomedzi Spiša a Gemera. Prvá písomná zmienka o obci Úhorná sa datuje do roku 1383, kedy sa nazývala Ohary a založili ju na valaskom práve. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil. V roku 1437 je písomne doložený názov Ohor, v roku 1773 Uhorna, v roku 1920 Uhorná v roku 1927 Úhorná. V období maďarizácie sa obec úradne nazývala Dénes.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu, pred rokom 1960 pod okres Gelnica v kraji Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves vo Východoslovenskom kraji. V súčasnosti je príslušná ku okresu Gelnica vo vyššom územnom celku Košický kraj.
Úhorná patrila panstvu z Krásnej Hôrky (Bebekovcom, neskôr Andrášiovcom). Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, no časť obyvateľstva pracovala v baniach. V staršom období to boli okolité malé bane na medenú, prípadne železnú rudu, neskôr si našli prácu v smolníckych baniach. Rozvinuté bolo pálenie dreveného uhlia. V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 obyvateľov.
Ložiská nerastov v okolí
V okolí obce sa nachádzajú drobné žilné ložiská sideritu a sulfidov v kremeni na severnom svahu Malej Pipitky (žily Bučina, Nemcová, Lazarová, Pipitka), dobývané pingami, niektoré aj podzemným spôsobom. Významnejšie sú ďalšie žily Ilona (Elena), Bodnárikova, Michal I. (s baňou Bebek), Michal II., Milan, Huňadová, Ábel, Abrahám, Anton a žila Krivý potok. Severovýchodne od Úhornej to boli žily Majer, Klára, Rybník, pomerne veľká žila Belá, Vrchná Belá, Katarína a žila Kotlinec.
Výplň žíl bol sideritovo-chalkopyritový, no častý bol aj výskyt pyritu a tetraedritu. Majú pomerne malú hrúbku, no ich smerný rozsah bol aj niekoľko stoviek metrov. Na všetkých sú pozorovateľné pomerne dlhé pingové pásma, čo svedčí o ich dávnom dobývaní. V porovnaní s inými ložiskovými oblasťami však nešlo o významné rudné ložiská. Názvy niektorých žíl indikujú mená dávnych ťažiarov, ktorým patrili banské miery.
História Kostola Panny Márie Snežnej
Kostol Panny Márie Snežnej sa nachádza v nadmorskej výške 991 m a každoročne sa tu konajú púte, poväčšine prvý augustový víkend. Sviatok sa spája s legendou, podľa ktorej sa v noci 5. augusta 352 zjavila Panna Mária rímskemu patríciovi Jánovi a pápežovi Libériovi. Panna Mária chcela, aby jej bol postavený kostol na mieste, ktoré označí. Ráno našli na mieste, kde stojí dnes Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme, sneh. Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme slávime každý rok 5.
Pôvodná kaplnka bola drevená. Posvätená bola 31.5.1813. Od toho roku sa konajú púte na toto miesto a teda píšeme pútnickú históriu tohto miesta. Značnú časť materiálu na stavbu kaplnky - ako drevo a šindle - venovala vdova po zosnulom grófovi Štefanovi Andrássymi, Žofia rod. Serédyová. Na hlavnom oltári bol obraz Madony s dieťaťom.
Pod kostolom sa nachádza prameň, pri ktorom je postavená malá kaplnka, v ktorej je uložená cca 2m socha Panny Márie. Celá kaplnka je postavená z kameňov bieleho kremeňa, ktoré sem priniesla mládež z Úhornej.
Dnešná vizáž kostola a okolia je vo veľmi veľkej miere spájaná s osobou a menom Štefana Herka. Bol to bohoslovec, ktorý sa v lete roku 1925 v blízkych kúpeľoch liečil na tuberkulózu, ktorá bola už v pokročilom štádiu. Pri svojich prechádzkach po okolí sa dostal ku kostolíku i k neďalekému prameňu. Toto miesto si obľúbil a chodieval sem častejšie. Jeho zdravotný stav sa skutočne zlepšil. V roku 1929 bol vysvätený na kňaza a splnil svoj sľub. Z vlastnej iniciatívy, z vďačnosti za uzdravenie, na mieste pôvodnej drevenej kaplnky z roku 1813, začal budovať nový kostol. Stavba začala v roku 1937 a posviacka dokončeného kostola sa konala 10.8.1941.
Ak sa odvážite vstúpiť do lesa a neostať iba v komforte lúky a výhľadu, krížová cesta zo železnými krížmi vás dovedie k tzv. Žaláru, kde je uložená socha Trpiaceho Spasiteľa s dvoma adorujúcimi anjelmi.
Odhliadnuc od toho, či sa tu stali alebo nestali fyzické uzdravenia, je toto miesto miestom, kde sa už viac ako 200 rokov ľudia modlia. Je to skutočne miesto požehnané a uzdravujúce.
Posledná fáza stavovských nepokojov spôsobila v každom meste hospodárske, vojenské škody, šírenie chorôb a straty na životoch. Aj v Rožňave bolo obyvateľstvo zdecimované morom, ktorý postihol mesto od mája až do polovice augusta roku 1710, keď zomrelo až 2025 obyvateľov mesta.
K morovej epidémii sa viaže votívny obraz typu Mariahilf - Madony s dieťaťom s rozmermi 155x76 cm, ktorý bol pôvodne umiestnený v Zimnej kaplnke Rožňavskej katedrály. Obraz je dielom neznámeho autora z obdobia okolo r. 1700 namaľovaný podľa rímskej Salus Populi Romani, pred ktorým sa pri návšteve Ríma modlili sv. ukrýva chronostikon M D C LL X VV IIIIIIIIII I s rokom 1731. V čase morovej epidémie podľa vzoru stredovekých procesií nariadených sv. Kópiu obrazu Rožňavskej Panny Márie vyniesli mladí v auguste 2016 na Úhornú, ktorá je mariánskym pútnickým miestom Rožňavskej diecézy.
Stalo sa tak v dňoch diecéznej púte, ktorá sa koná každý rok na sviatok Panny Márie Snežnej. Tento obraz nahradil pôvodný obraz Panny Márie, ktorý bol z kaplnky na Úhornej odcudzený. V tomto roku bola v diecéze zavedená aj modlitbe zasvätenia Panne Márii Rožňavskej. Vznikla podľa modlitby pápeža Františka, ktorý ju predniesol vo Vatikáne 13.10.
V roku 2017 bol zostavený text Deviatnika k Panne Márii za Rožňavskú diecézu, ktorý sa v diecéze modlí vždy pred púťou na Úhornej. Tento Deviatnik sa modlil spoločne v diecéze aj pri iných príležitostiach, napr. pri pandémii Covidu 19. Predchádzal opätovnému zasväteniu diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Diecézu jej v Rožňavskej katedrále znova zasvätil 25. marca 2020 rožňavský biskup Mons.
V septembri 2018, keď diecéza slávila 15. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave (13.9. 2003), bol obraz Rožňavskej Panny Márie darovaný do každej farnosti diecézy a bola vo farnostiach zavedená pravidelná modlitba k Rožňavskej Panne Márii - vždy 16.-teho v mesiaci - v deň modlitieb za diecézu, otca biskupa a na stanovený úmysel.
Počas pandémie Covidu 19 v r. 2020, si veriaci dali obraz Rožňavskej Panny Márie do svojich príbytkov i okien a spoločne sa modlili. Niektorí kňazi prechádzali s Eucharistiou a obrazom cez svoje farnosti a žehnali. Tak tomu bolo aj v Rožňave. Diecéza sa s dôverou utiekala o pomoc, ochranu a orodovanie aj k sv. Jozefovi, mocnému pomocníkovi v núdzi. Z balkóna biskupskej rezidencie, rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik počas celého mája po mariánskej pobožnosti udeľoval svoje požehnanie prítomným - zídeným modliacim sa na námestí, ale aj celej diecéze a všetkým zjednoteným v modlitbe a úmysle.
8. decembra 2020 bola kópia obrazu Rožňavskej Panny Márie požehnaná rožňavským biskupom a umiestnená pri vstupe do katedrály pod ramenom kríža, ktorý bol pri oltári Pod Rákošom, kde slúžil sv. omšu dnes už sv. Ján Pavol II (v r. 2003).
16.- 24. októbra 2021 sa konala prvá Rožňavská novéna. Táto novéna k Rožňavskej Panne Márii sa bude konať každý rok v rovnakom čase a podľa slov a úmyslu rožňavského biskupa: „Chceme ďakovať Panne Márii za jej pomoc; odprosiť ju za všetko, čím sme jej ublížili; a prosiť ju, aby nám Ona vyprosila všetko, čo potrebujeme, aby sme svoj život prežili tak, aby sme raz a navždy boli s ňou v nebi.
Pamiatky v okolí
- Rímskokatolícky barokový kostol Bolestnej Panny Márie z roku 1749.
- Kaplnka Panny Márie Snežnej.
- Umelá vodná nádrž Úhorná (nazývaná tiež Jazero Mieru).
Vodná nádrž Uhorná bola postavená v r. 1768 a bola určená bolo na zadržiavanie dažďovú vodu. Vodou zásobovala huty a bane v okolí Smolníka (pohon vodných kolesových čerpadiel pod Spitzenbergom, kam sa voda z kanála privádzala potrubím dlhým 8 km). Veľkosť jazera je 4,79 ha a dosahuje hĺbku až 13 metrov. Má tri prítoky: z Uhornej, z údolia Rybník a z potoka Medvedej doliny. Obklopujú ho zachované ihličnaté lesy so vzácnou zverou, hlavne karpatským jeleňom.
Smolník: Pamätník poslednej vyťaženej rudy
Vitajte v Smolníku, kedysi výnimočnom kráľovskom meste. Svoje prestížne postavenie získal vďaka podzemnému bohatstvu, jeho banícka éra trvala vyše sedem storočí! Niekdajšia sláva tohto mesta sa vyčerpala spolu s vyčerpaním podzemných zdrojov a toto kráľovské mesto s množstvom privilégií a osobným záujmom zo strany kráľov i cisárov tak ukončilo veľkú kapitolu svojej histórie.
Takmer zabudnutá banská obec Smolník leží na samom juhu Spiša v centrálnej časti Spišsko-gemerského Rudohoria v doline. Len ťažko uveriť, že v roku 1780 tu žilo vyše desaťtisíc obyvateľov, pre porovnanie - Bratislava mala vtedy asi 29tisíc. Tunajší banský podnik patril medzi najvýnosnejšie v Uhorsku.
Vďaka tomu bol Smolník vždy v centre záujmu panovníka, ale aj odbojných skupín. V okolí mesta sa ťažila strieborná a medená ruda. V 13. a 14. storočí sa v Smolníku spracovávala najmä medená ruda s vysokým obsahom striebra. V roku 1528 sa v Smolníku vyrobilo asi 200 kilogramov striebra a 70 ton medi. V 14. storočí sa Smolník stal sídlom banskej komory.
Základom pestrého a bohatého vývoja baníctva v Smolníku bolo ložisko pyritovo-meďnatých rúd s obsahom striebra a zlata. Neskôr sa ťažba preorientovala na pyrit. Smolnícke ložisko je jediným ložiskom na Slovensku, kde sa takmer 735 rokov využívala na výrobu cementačnej medi banská voda. Koncom 18. storočia to bolo najväčšie mesto na Spiši a významom konkurovalo dokonca aj Banskej Štiavnici.
Od roku 1698 tu sídlil Hlavný banský inšpektorát a od roku 1700 tu bol aj Hlavný banský súd. Baníctvo v Smolníku skončilo v roku 1989. Už dlho predtým bolo odsúdené na zánik - ťažil sa len lacný pyrit či stratová medená ruda.
Časť poslednej rudy sa nachádza vo vystavenom vozíku. Ide o naozaj symbolické pripomenutie - niet tam žiadnej pamätnej tabule, namiesto nej sú výrečnejšími atribútmi niekdajšej slávy banský vozík s poslednou vyťaženou rudou a zbíjačka s hrotom v kameni.
V Smolníku je toho ešte dosť, čo vás uchváti. Zaujímavosťou je tu aj Štôlňa Mária Terézia - podzemná chodba zabezpečená stále udržiavanou baníckou výstužou, je historickým banským dielom a i v súčasnosti je priechodná. Tereziánska šachta má dĺžku 1986 metrov.
Na katastrálnom území Smolníka sa nachádza aj vodná nádrž Úhorná, ktorá na prvý pohľad skôr pripomína romantické horské jazero. Najmohutnejšou historickou budovou centrálneho námestia je niekdajší banský inšpektorát, neskôr známy ako tabaková továreň. Jednou z národných kultúrnych pamiatok Smolníka je evanjelický kostol, ktorý pochádza z roku 1787.
Kaplnka Panny Márie Snežnej s prameňom liečivej vody sa nachádza pod vrchom Hekerová. Areál kaplnky je zasadený v peknom prírodnom prostredí, pod vrchom Hekerová vo Volovských vrchoch. Miesto ponúka návštevníkom nielen skvelé podmienky na rozjímanie, ale i dobré výhľady na okolie.
Kaplnka Panny Márie Snežnej je dostupná vyšľapaným chodníkom priamo z obce Úhorná, ktorý sa nachádza v jej západnej časti. Výstup, ktorý je neustále do kopca vedie prevažne lúčnym prostredím s výskytom početných skupiniek stromov. Ku Kaplnke Panny Márie Snežnej sa dostanete aj z oblasti Úhornianskeho sedla, ktoré sa rozkladá nad Úhornou v smere na Krásnohorské Podhradie. Zhruba 1 kilometer, východne od sedla, v jednej zo zákrut je menšia odstavná plocha pre autá, z kade môžete vyraziť ku kaplnke po širšej ceste. Východzí bod poznáte aj podľa infotabule s informáciami o kaplnke. Z miesta je to potom ku Kaplnke Panny Márie Snežnej približne 25 minút chôdze, zväčša po rovinatom teréne.
Kaplnka Panny Márie Snežnej sa rozkladá na lúčnom kopci, nad obcou Úhorná, pod masívom vrchu Hekerová vo Volovských vrchoch. Prvé, čo vám „udrie“ do očí po príchode na miesto sú podmanivé výhľady na okolitú krajinu. Dominantou miesta je kostol. Priestor z boku kostola bol doplnený o množstvo lavičiek, keďže sa tu konajú pravidelne púte. Lokalita je tak vhodná i na omše pod holým nebom.
Pod kostolom sa nachádza menšia kamenná kaplnka, pred ktorou vyteká prameň. Miesto okolo kamennej kaplnky je upravené, doplnené o zeleň a zopár lavičiek. Celý tento mini-areál je ohradený plotom. Dnu však nie je problém vojsť, keďže brána sa nezvykne zamykať. Poniže plota potom vyteká ďalší prameň, resp. je možné, že je napojený na prameň, vytekajúci pred kamennou kaplnkou.
Pri potulkách v okolí natrafíte na krížovú cestu, ktorá začína pri kostole a končí pri menšej kaplnke uprostred lesa. Kaplnka je oplotená a vedú k nej schody. V minulosti v týchto miestach stála drevená kaplnka, pri ktorej vytekal prameň s liečivými účinkami. Oddávna sem prichádzali matky so svojimi zrakovo postihnutými deťmi, umývali im oči a mnohé sa údajne uzdravili. Pri prameni sa vybudovali dve jaskyne so sochou Panny Márie a Trpiaceho Krista. Keďže kapacity starej kaplnky už nestačili, bol tu z iniciatívy farára Herka vybudovaný kostol, posvätený 10. augusta 1941. Každoročne, v prvý augustový piatok sa tu koná odpustová slávnosť Panny Márie Snežnej.
Pútnické miesto v roku 2003 poznačila tragická udalosť, keď sa zo svahu neďaleko kaplnky zrútil autobus.
Diecézna púť Rožňavskej diecézy k Panne Márii Snežnej sa koná v malebnom prostredí Volovských vrchov. Tento rok nie v práve najpriaznivejšom počasí prichádzali na pokojné a nielen pre domácich veľmi obľúbené miesto prví pútnici a postupne po rozjímaní v čarokrásnom prostredí Volovských vrchov prijímali sviatosť zmierenia. Niektorí sa najskôr zastavili pri prameni pod Kaplnkou Panny Márie Snežnej. Traduje sa, že voda vytekajúca z prameňa má liečivé účinky.
V úvodnej svätej omši Miloš Gazdík pripomenul, ako veľmi nás miluje naša nebeská Matka Mária a ani nevieme ako a chceme byť lepší, aby sme viac našu milujúcu Matku nezraňovali. Pútnikov neodradilo ani premenlivé počasie a púť pokračovala v tichej adorácii pri vyloženej Oltárnej sviatosti. Na druhý deň mali možnosť bohoslužby v rodnom jazyku aj veriaci národnostných menšín, sväté omše sa slávili v nemčine a maďarčine. Odpustová slávnosť vyvrcholila svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol rožňavský biskup Stanislav Stolárik. Vyzdvihol radosť z prítomného spoločenstva a zo spolupatričnosti. Z jeho kázne rezonovala myšlienka, že každý z nás je súčasťou reťaze a musíme sa snažiť, aby bola pevná a neustále sa zväčšovala.
Prehľad kostolov a chrámov v okolí
- Bardejov - Bazilika sv.
- Bardejov - rímskokatolícky Kostol sv.
- Buková Hôrka - gréckokatolícky Chrám Povýšenia sv. Kríža z 18.
- Bystré - rímskokatolícky Kostol sv. Urbana zo 14.
- Družstevná pri Hornáde - pútnický rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie z roku 1803 v miestnej časti Malá Vieska, súčasťou jeho oltára je kópia milostivej ikony Panny Márie.
- Gaboltov - rímskokatolícky Kostol sv.
- Hervartov - drevený rímskokatolícky Kostol sv.
- Kostoľany nad Hornádom - rímskokatolícky Kostol sv. Štefana z roku 1480 bol v druhej polovici 18.
- Košice - Dóm sv. Alžbety je významnou gotickou pamiatkou zo začiatku 16.
- Košice - gotická Kaplnka sv. Michala zo 14.
- Košice - seminárny Kostol sv.
- Košice - Kostol Sedembolestnej Panny Márie na kalvárii bol postavený v rokoch 1737 až 1758.
- Košice - rímskokatolícky Kostol sv.
- Ladomirová - gréckokatolícky Chrám sv.
- Levoča - gréckokatolícka drevená kaplnka na Mariánskej hore z polovice 19.
- Lipany - rímskokatolícky Kostol sv. Martina pochádza z prvej polovice 14. storočia, neskôr bol upravený v renesančnom slohu v 16. a barokovo v 18.
- Matiašovce - rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla zo 14.
- Prešov - rímskokatolícka Konkatedrála sv. Mikuláša z polovice 14.
- Prešov - gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa z 15.
- Prešov - františkánsky Kostol sv.
- Prešov - rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z polovice 18.
- Rudník - Kaplnka sv.
- Sabinov - rímskokatolícky Kostol mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia.
- Spišská Kapitula - biskupská Katedrála sv. Martina z rokov 1245 až 1273. Sídlo Spišskej diecézy je zapísané aj do zoznamu UNESCO.
- Spišská Kapitula - Kaplnka sv.
- Spišská Nová Ves - rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14.
- Svidník - pravoslávny Chrám sv.
- Veľký Šariš - rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba z druhej polovice 13.
- Vislava - gréckokatolícky Chrám sv.
- Vranov nad Topľou - rímskokatolícky Kostol sv.