Chrám Božieho Hrobu v Jeruzaleme: História a Význam

Jeruzalem, mesto s tisícročnou históriou, je posvätným miestom pre tri najväčšie svetové náboženstvá. Pre kresťanov je Jeruzalem mestom, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Jedným z najvýznamnejších miest v Jeruzaleme je Chrám Božieho hrobu, ktorý sa nachádza na mieste, kde bol Ježiš pochovaný a kde vstal z mŕtvych.

História Chrámu Božieho hrobu siaha až do 4. storočia, keď cisár Konštantín I. Veľký dal postaviť baziliku na mieste, ktoré bolo považované za Ježišov hrob. Predtým, v roku 135 nášho letopočtu, rímsky cisár Hadrianus zrovnal Jeruzalem so zemou a postavil na tomto posvätnom mieste Venušin chrám. Keď Helena (neskoršia sv. Helena), matka prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, podnikla v roku 326 nášho letopočtu historickú púť do Jeruzalema, našla s pomocou gréckeho biskupa Makáriosa pod chrámom hrobku. Konštantín dal chrám zrúcať a postavil na jeho mieste baziliku, ktorú tvorí obdĺžnikový komplex budov. Baziliku vysvätili v roku 335 nášho letopočtu. V jej strede, nad Kristovým hrobom, vznikla kruhová svätyňa.

Terajší chrám Božieho hrobu, postavený po zemetrasení v roku 1927, je vernou reprodukciou križiackej stavby. Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že tu stála Golgota. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu.

Chrám prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami v priebehu storočí, ale zostáva jedným z najdôležitejších kresťanských pútnických miest. Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. 15. júl 1149 bol pre Jeruzalem výnimočným dňom: presne 50 rokov predtým európski križiaci oslobodili Sväté mesto a po storočiach moslimskej nadvlády vyhlásili Jeruzalemské kráľovstvo. Oslava výročia mala ešte viac posilniť toto ešte stále mladé kráľovstvo a opätovné vysvätenie kostola Božieho hrobu - jednej z najväčších svätýň kresťanstva, sa malo stať jej vyvrcholením. Uprostred kostolnej budovy, ktorá bola v rokoch krátko predtým veľkolepo rozšírená v románskom štýle, inštalovali vtedy mimoriadne umelecké dielo: novovytvorený hlavný oltár.

V súčasnosti spravuje Baziliku Svätého hrobu šesť cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska apoštolská, sýrska pravoslávna, koptská a etiópska pravoslávna cirkev. Na rozdiel od chrámov, ako ich poznáme, Bazilika Svätého hrobu má množstvo bočných kaplniek a chrám zároveň nepatrí jednej cirkvi. „Hlásame toho istého Krista, a pritom nevydávame svedectvo jednoty. Vo Svätej zemi bol medzi cirkvami po stáročia zápas o Baziliku narodenia a o Baziliku Svätého hrobu a tiež o Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Určité práva majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev.

Vzhľadom na význam chrámu, sa o jeho správu od roku 1852 stará dohromady šesť kresťanských cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska, apoštolská, etiópska pravoslávna, koptská katolícka a sýrska pravoslávna. Zatiaľ čo niektoré časti chrámu sú zdieľané, iné úseky patrí len niektorým cirkvám. Úseky majú svoje presné hranice založené na zložitých pravidlách. Jedným z týchto úsekov je horná časť chrámu, ktorá patrí koptskej a etiópskej cirkvi. Na mieste takmer nepretržite stráži aspoň jeden koptský mních, aby uhájil právo svojej cirkvi na túto časť chrámu.

Kvôli napätiu medzi kresťanskými denomináciami bola moslimská rodina historicky poverená uchovávaním kľúčov od Božieho hrobu. Kľúče sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Na znak neutrality každé ráno člen rodiny otvára dvere kostola, do ktorého môžu vstúpiť všetky vierovyznania.

Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária. Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž. „Oltár je robený tak, že sa musíme pokloniť. Podľa neho je veľmi dôležité si uvedomiť, že Kristus zomrel za mňa. „Toto miesto je miestom osobného stretnutia sa s Kristom, ktorý dáva svoj život, aby sme mohli žiť.

Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny. Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho. „Keď je to na neho veľa, tak sa s tým už nehrá a ľudí neraz štuchne lakťom, niekedy až tak, že odletia. Býval tam pri vchode jeden taký mních, ktorý vyzeral ako zápasník. Z druhej strany sarkofágu Božieho hrobu majú kaplnku kopti. „Tvrdia, že v časti, ktorú majú ortodoxní, bolo síce telo Ježiša, ale v ich časti bola Ježišova hlava a aj oni majú aspoň časť Božieho hrobu.

Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia. Podľa neho otázka, či ide o pravé miesto alebo nie, je legitímna. „Takto sa zvyknú pýtať západní ľudia vychovaní v tvrdom racionalizme. Rehoľník Švarc zdôrazňuje, že miesto, odkiaľ vstal Ježiš z mŕtvych, je stredobodom našej viery, odtiaľ vstávame k novému životu.

V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. „Keď tam prišla hľadať svätá Helena Ježišov kríž, na smetisku bolo množstvo kusov dreva. Položili si otázku, ako nájsť Kristov kríž. V ponímaní človeka by pravý kríž mal byť zázračný. A tak začali jednotlivé kusy dreva prikladať na chorého človeka.

Ďalším zvláštnym miestom v bazilike je miesto pod samotnou Kalváriou. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka - Adama. „Ježiš je nový Adam, ktorý vykúpil človeka tam, kde bol človek stvorený. Mávame zobrazenia kríža, kde je lebka. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje.

Via Dolorosa - Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty. Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Veď práve tu Tu Ježiš niesol svoj kríž z miesta utrpenia na miesto ukrižovania, tu kráčal od Piláta na Golgotu. Slávna cesta Via Dolorosa, alebo po našom Cesta bolesti, Cesta utrpenia, či Cesta smútku, vinie sa uličkami Starého mesta v dĺžke 600 metrov. Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí. Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Jánovom, Matúšovom, Lukášovom, či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách. Zastavenia krížovej cesty sa stali súčasťou kostolov až v 17. storočí, najprv len vo františkánskych kostoloch. Od roku 1862 ich po povolení pápeža Innocenta XI. zaviedli do všetkých katolíckych kostolov. Veriaci prichádzajúci do Jeruzalema sa na Krížovej ceste stotožňujú s Ježišovým utrpením. Mnohí hovoria, že hoci sa Krížovú cestu doma modlia každý deň a snažia sa pri nej rozjímať, skutočný zážitok mali až v Jeruzaleme.

Každý piatok sa na Via Dolorosa koná slávnostná procesia, ktorá začína o 15 hodine v kláštore františkánov.

Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu. Nachádza sa tu posledných päť zastavení Krížovej cesty, z ktorých jedno je práve miesto na Golgote (oltár s krížom zasadeným do veľkej skaly), ďalšie je miesto, kde bolo Ježišovo telo pomazané pred pohrebom (v podobe kamennej platne, ktorá sa pomazáva vonnými olejmi) a tiež , ktorá stojí okolo miesta možného Ježišovho hrobu.

V rotunde (Anastasis) sa nachádza Hrob Ježiša Krista. Mramorová kaplnka má dve miestnosti. V tej prvej sa nachádza Anjelský kameň.Verí sa,že ide o fragment z balvanu, ktorým bol privalený vchod do Ježišovej hrobky. V druhej, o čosi menšej miestnosti, sa nachádza samotná hrobka. Konštantín ju dal odsekať od okolitej skaly, ktorej bola pôvodne súčasťou. Na pravej strane úzkej pohrebnej komory je kamenná lavička, na ktorej spočívalo Ježišovo telo.

Bazilika svätého hrobu bola postavená rímskym cisárom Konštantínom I. Veľkým v 4. storočí, potom, ako sa stal kresťanom a premenil kresťanstvo v oficiálne náboženstvo Ríše rímskej. V roku 326 poslal Konštantín svoju matku Helenu, aby hľadala miesto ukrižovania Ježiša v Jeruzaleme. Helena toto miesto našla a našla tiež zbytky samotného kríža. Hovorí sa aj to, že sa našli tri kríže (Ježišov a dvoch zločincov, čo boli ukrižovaní s ním), ale len jeden z krížov mal zázračnú moc. Kto sa ho dotkol, vyzdravel. Práve ten mal byť Ježišovým.

Zostupujeme do suterénu Chrámu Božieho hrobu ku kaplnke Sv. kríža. Tu podľa legendy objavila Sv. Za oltárom v suteréne je okienko, v ktorom vidno prasknutú skalu Golgoty.

Catholicon a ikonostas v Chráme Božieho hrobu. Jedna z kaplniek v Chráme Božieho hrobu. V zadnej časti rotundy Anastasis je hrubo otesaná kaplnka a v nej v skale vytesané komory. Veľa kresťanov verí, že je tu pochovaný Jozef z Arimatrije.

Marián Gavenda na záver zdôrazňuje, že pri púti do Svätej zeme si vždy s veriacimi prečíta úryvok z Písma o udalosti, ktorá sa na danom mieste stala. „Aj krížovú cestu robí silnou to, že nejde o výklad o kaplnkách, ale čítame si tam zo Svätého písma a cez jeho text sa sprítomňuje udalosť, ktorej sme priami účastníci.

Jeruzalem je jedno z najznámejších a najmagickejších miest na svete. Je to mesto, kde sa zrodilo kresťanstvo a zároveň najposvätnejšie miesto vyznávačov judaizmu. Moslimovia tu zase majú tretiu najvzácnejšiu mešitu na svete. Mesto Jeruzalem zažilo veľa vpádov cudzích vojsk a bolo mnohokrát úplne zničené. Dnes je to hlavné mesto izraelského štátu s početnou palestínskou komunitou, ale tiež ho obývajú tie najortodoxnejšie židovské skupiny. Moderné mesto s nákupnými ulicami je v kontraste s tisícročnou tradíciou mesta, ukrývajúceho sa za jeruzalemskými hradbami.

Náčrt Baziliky Svätého hrobu

Jeruzalem sa rozprestiera na niekoľkých pahorkoch a vďaka tejto geografickej členitosti nie je orientácia v meste zložitá. V prostriedku sa nachádza opevnené staré mesto, ktoré je z hľadiska návštevy najzaujímavejšie. Vo východnej časti prevažuje arabské obyvateľstvo a sú tu tiež významné kresťanské kostoly a kláštory. Jeruzalemské hradby tak, ako ich vidíme dnes my, pochádzajú zo 16. storočia. Predtým boli rôzne prestavované, a časť pôvodných rímskych hradieb je možné vidieť aj s rímskou bránou napríklad pri dnešnej Damaskej bráne. Hradby sú pre turistov prístupné, vystúpiť na ne sa dá pri Damaskej alebo Jafskej bráne. Výhľad z hradieb na mesto je neopakovateľný, a na jednotlivých úsekoch je popis toho čo návštevník pred sebou vidí. Do starého Jeruzalema vedie 8 brán.

Chrámová hora je podľa niektorých práve horou Moriah, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Stáli tu kedysi prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov.

Krížová cesta, tak ako ju poznáme dnes, vznikla asi v 11. storočí. Mala by kopírovať cestu Ježiša Krista po jeho odsúdení Pontským Pilátom na Golgotu. Na Krížovej ceste je Trinásť zastavení, pri každom z nich sa odohrala nejaká udalosť (napr. pri Siedmom zastavení Ježiš padá pod ťarchou kríža) a je tam kaplnka.

V suteréne kostola sa nachádza kaplnka Svätého kríža, kde podľa legendy sv. Helena objavila pozostatok dreva z Ježišovho kríža.

Olivová hora sa nachádza vo východnej časti mesta, odkiaľ je krásny výhľad na starý Jeruzalem. Odtiaľto podľa Biblie vystúpil Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní do neba. Na úpätí hory sú pre jej posvätný charakter pochovaní zbožní Židia, i niektorí Starozákonní proroci. Taktiež sa tu nachádza Getsemanská záhrada, kde Ježiš bdel a modlil sa noc pred svojim ukrižovaním. V záhrade sa nachádzajú prastaré olivovníky a moderný františkánsky kostol Chrám Národov.

Do tretice kresťanský? Dnes je Jeruzalem vnímaný a prezentovaný ako čisto židovské, či zmiešané židovsko-moslimské mesto. Z celkovej populácie 951 100 obyvateľov tvoria Židia 61 % a moslimovia 37 %. Kresťanov tam v prvej tretine 21. storočia žije menej ako 2 percentá (!) a ich počet naďalej klesá.

Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme, miesto smrti a vzkriesenia Ježiša, je jedným z najposvätnejších miest kresťanstva a pútnickým miestom od 4. storočia. Ani táto najuctievanejšia svätyňa však nemohla uniknúť rozmarom ľudskej pýchy a závisti. Toto miesto je paradoxne už viac ako 150 rokov predmetov cirkvených sporov. Kresťanstvo podliehalo už od prvých dní svojej existencie štiepeniu, vytváraniu mnohých denominácií a náboženstiev, ktoré sa vyhlasovali za jedinú skutočnú školu nasledovníkov Ježiša Krista. Najvýznamnejšie z nich v priebehu storočí trpko bojovali o nadvládu nad svätými miestami vo Svätej zemi. Pre túto historickú budovu zostáva v platnosti tzv. dohoda Status Quo. Tento výraz pochádzajúci z latinčiny znamená „súčasný stav“. Používa sa najmä v diplomacii, v prípade, kedy sa prímerie alebo ukončenie bojov spája s tým, že obe strany sa zaväzujú dodržiavať status quo - tj.

Asi ťažko sa dozvieme, kde presne bol v skutočnosti Ježišov hrob. Keďže odvtedy ubehlo už 2000 rokov, miest, kde sa mohol nachádzať, je niekoľko - tradičnejších a bizarných. Od Japonska cez indický Kašmír až po tri miesta v Jeruzaleme. Tie priblížil Ján Majerník. Najznámejší a najstaršie uctievaný Ježišov hrob nájdeme v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Dlhoročný sprievodca Svätou zemou argumentuje, že súčasné múry zo 16. storočia sú tie, ktoré obklopovali Baziliku Božieho hrobu aj v Ježišových časoch.

Voči doposiaľ najhodnovernejšiemu miestu ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania Ježiša je niekoľko námietok. Bazilika dnes stojí vnútri mestských múrov, pričom Ježiša ukrižovali za hradbami. Je to pôvodná lokalita, kde žil kráľ Dávid v 10. storočí pred n. l. Pre milovníkov histórie je tu archeologický areál s odkrytými pevnosťami a ulicami, ako aj slávny tunel kráľa Chizkijáša, vďaka ktorému bolo mesto ochránené pred asýrskou inváziou vo 8. storočí pred. n. l. Je vhodné mať pre tento areál sprievodcu, ktorý je znalý starovekej histórie.

Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme

Alternatívne miesta Ježišovho hrobu zahŕňajú: Záhradný hrob, Talpijotský hrob. „Miesto sa nachádza neďaleko byzantského kostola Kathisma, ktorý bol postavený na počesť pôrodných bolestí Panny Márie pred vstupom do Dávidovho mesta Betlehema. Čím ich presvedčil? „V hrobke sa našlo desať osárií (schránky na kosti), z nich šesť malo nápisy. V hrobke sa našli aj zvyšky ľudských kostí. Iné mená na osáriách boli interpretované ako Mária, zrejme Ježišova matka; Jose, deminutívna forma mena Jozes, jedného z Ježišových bratov podľa Markovej 6. kapitoly, 3. Skúsený sprievodca však zdôrazňuje, že hebrejské mená objavené v tejto rodinnej hrobke boli všeobecnými a často používanými menami v Ježišovom období a pozostatky, ktoré sa v nej našli, sa datujú od 5. storočia pred Kristom do 1.

tags: #kostol #sv #hrobu #jeruzalem