Plavecké Podhradie sa nachádza v Bratislavskom kraji, v malebnom regióne Záhorie. Táto obec s bohatou históriou ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí, od starobylých pamiatok po krásnu prírodu Malých Karpát. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1247.
Dejiny a Pamiatky
Dejiny Plaveckého Podhradia sú úzko späté s dejinami Plaveckého hradu a s ešte starším osídlením na vrchu Pohanská, ktorý sa nachádza neďaleko obce. Obec počtom obyvateľov nepatrí k tým väčším na Slovensku, no svojím okolím je veľmi zaujímavá nielen pre odbornú verejnosť, ale i pre širší okruh návštevníkov, ktorí sem zavítajú.
Plavecký Hrad
Nad obcou Plavecké Podhradie sa týči výrazná dominanta - zrúcanina Plaveckého hradu, ktorý sa nachádza na západnom úpätí Malých Karpát. Hrad vznikol predovšetkým ako kráľovská pohraničná pevnosť a postupne prešiel rukami rôznych vlastníkov. Aktuálne je vlastníkom hradu obec, ktorá sa snaží o zachovanie kultúrneho dedičstva. Výstup trvá približne 30 minút a z hradu je nádherný neopakovateľný výhľad na okolité dedinky na Záhorí. Z hradu sa dá naspäť ísť viacerými cestičkami.
Pohanská
V chotári obce Plavecké Podhradie na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum - opevnené sídlisko (hradisko) v oblasti strednej Európy z neskorej laténskej doby. S istými výhradami možno oppidu v strednej Európe prisúdiť úlohu najstarších miest. Pavel Dvořák v knihe Stopy dávnej minulosti, 2. zväzok, Slovensko v staroveku píše: „S oppidami na Slovensku sa jednoducho nerátalo. Zvláštna skepsa. Na juhozápadnom Slovensku žili Kelti hustejšie ako kdekoľvek inde v strednej Európe.“
Štefan Janšák objavil v roku 1928 na kopci Pohanská nad Plaveckým hradom záhadné valy. V ich okolí boli roztrúsené keltské črepy a aj rozmery hradiska boli obdivuhodné: dvojitý, miestami až trojitý val chránil územie v tvare nepravidelného štvoruholníka s rozlohou 38 hektárov.
Na Pohanskej prebiehal systematický výskum, ktorý viedol Jozef Paulík zo Slovenského národného múzea. Sondy vo vale odhalili veľmi dômyselné opevnenie. Vpredu múr z kameňov kladených nasucho (bez malty), za ním hlinený val s drevenou konštrukciou. Na strategicky najzraniteľnejších miestach stál dvojitý múr, „murus duplex“ (hlinený val ohraničoval dva múry, zadný vyšší ako predný). Staviteľským vrcholom na Pohanskej bola vstupná brána na akropolu, najvyššie, osobitne opevnené miesto. Viedla k nej dovnútra lomená cesta, z oboch strán lemovaná hradbou. Vchod uzatváral solídne, z hrubých brvien postavené drevené vráta, ako ukazuje nález dlhého železného klinca.
Hradisko Pohanská a Plavecký hrad - Plavecké Podhradie
Studnička a Kláštor
Ak sa vyberiete po turistickom chodníku smerom na Vinohrady, môžete sa občerstviť vodou zo studničky, ktorá osviežuje svojou vodou už tisícročia. Predpokladá sa, že bola zdrojom vody pre obyvateľov územia v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej až po obyvateľov historického opídia na Pohanskej, ktorá sa nachádza kúsok nad studničkou. V roku 2019 sa do opravy studničky pustili nadšenci z Podhradia a na jej opravu potrebovali stovky hodín.
Stále rovno po značke sa dostanete k pozostatkom kláštora. Už len zvyšky obvodových múrov sa zachovali zo zaniknutého kláštora nad obcou Plavecké Podhradie. Jeho súčasťou bol pôvodne gotický kostolík datovaný do 14. storočia. Kostolík postavili na južnom úpätí kopca Pohanská v areáli keltského oppida niekedy v priebehu 14. storočia. Išlo o neveľký objekt s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď a severnou, zrejme štvorcovou sakristiou. Jeho statiku zabezpečovali oporné piliere v nárožiach.V 16. storočí bol kostolík rozšírený prístavbou väčšej renesančnej lode s tehlovou dlažbou, podľa všetkého pre potreby kláštornej komunity (miestne názvy "Pri kláštore" či praveký kláštor). Súčasne bol areál zväčšeného kostola opevnený kamenným múrom (vnútorná plocha areálu 1700 štvorcových metrov). V 18. storočí pristavali k západnému priečeliu lode tehlovú vež štvorcového pôdorysu, čím sa zavŕšil architektonický vývoj stavby.
Kostolík postavili na južnom úpätí kopca Pohanská v areáli keltského oppida niekedy v priebehu 14. storočia a asi 100 metrov od kláštora sa nachádza „Boží muka“ - tu si môžete sadnúť na lavičku a rozjímať.
Vápenná (Roštún)
Východ slnka si treba určite užiť na „Vápennej“ (752 m.n.m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obce Plavecké Podhradie. Aktívna turistika v oblasti Malých Karpát, či už v letnom, alebo aj zimnom období ponúka neobyčajne pekné zážitky. Takým je aj pohľad z vrchola Vápennej. A vraj patrí k najpodmanivejším v Malých Karpatoch, hoci na slovenské pomery ide skôr o nižší kopec. Výhľad je zaujímavý najmä tým, že siaha až ďaleko k horizontu a pod nohami sa vám rozkladajú akoby nekonečné lesy, bez akejkoľvek civilizácie. Nevidno v nich totiž žiadnu obec alebo stavbu.
Plavecká Jaskyňa
V Plaveckom Podhradí sa nachádza aj jaskyňa. Jaskyniari okrem toho, že tento rok chcú otvoriť stálu expozíciu (múzeum), už dokončili vchod do jaskyne, ktorá sa je pod Plaveckým hradom. Jaskyňa býva otvorená raz do roka 30.12. ak to samozrejme podmienky, konkrétne netopiere dovolia. Je to vôbec prvá sprístupnená jaskyňa na území Slovenska. Historické zápisy jej objavenie datujú do roku 1790 a jej sprístupnenie na začiatok 19. Miestom stálej expozície pod názvom Plavecký kras bude bývalá sýpka v Plaveckom Podhradí. Jaskyniari ju majú v prenájme od obce a pracujú na rekonštrukcii budovy. Práve v Plaveckom krase je asi polovica z približne 300 jaskýň a jaskynných priestorov v Malých Karpatoch. Jaskyniarstvo v Plaveckom krase má dlhú tradíciu, písomné zmienky ho spomínajú už na začiatku 19.
Kultúrne Dedičstvo
Ak zavítate do malebnej obce Plavecké Podhradie, neoľutujete. Súčasťou pamiatkového územia je Kostol sv. Petra a Pavla, kostol s opevnením.
Kostol sv. Petra a Pavla v Plaveckom Petri
Ak je kostol zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi, tak sa treba rozhodnúť, o ktorom bude najskôr reč. Asi by bola o Petrovi tak či tak, veď, kto by si to chcel rozhádzať s vrátnikom pri Nebeskej bráne, aj názov Plavecký Peter, preferuje jedného z nich. Knieža apoštolov, pochovaný pod bazilikou sv. Petra v Ríme, časť dní svojho života strávil v Mamertínskom väzení spolu s Pavlom. Rok jeho úmrtia nie je však ustálený. Uvádza sa 64 aj 67. Tento vlastník prosperujúcej rybárskej spoločnosti bol ženatý a mal dcéru Petronellu (išla v otcových šľapajách a stala sa mučeníčkou). Skôr ako stihol Peter Krista trikrát zaprieť, stal sa svedkom udalostí, ktoré by nám vyrazili dych. Vzkriesenie Jairovej dcéry, Kristova smrteľná úzkosť v Getsemanskej záhrade, premenenie Pána na hore Tábor. Asi v roku 64 stretol evanjelistu Mareka na svojom úteku z Ríma a ten mu položil otázku, ktorá zvrátila jeho osud: Domine, quo vadis? (Pane, kam ideš?). Venio iterum crucifigi (Prichádzam sa dať po druhý krát ukrižovať), znela trochu zahanbená Petrova odpoveď. Tou „prijal svoj kríž“ a vrátil sa späť do Ríma. Petrov podiel na vybudovaní katolíckej cirkvi je obrovský, rovnako ako sú známe jeho zázraky a nespochybniteľná autorita. Práve jeho „pochybenia“ ho poľudšťujú a približujú ľuďom. Vo chvíli keď prijal svoj skutočný kríž, požiadal katov, aby ho ukrižovali hlavou dolu. Necítil sa byť hodný zomrieť v polohe ako Kristus. Všetko sa to začalo tak jednoducho, slovami: Poďte za mnou, a ja vás urobím rybármi ľudí. Pozvania sa vtedy dostalo dvom bratom Šimonovi, z ktorého sa stal Peter a Ondrejovi, ktorý poslúchol tiež.
Opevnenie kostola sv. Petra a Pavla v Plaveckom Petri vyzerá ako ..., hlavne nevyzerá ako opevnenie. Zo všetkého najväčšmi hádam pripomína oplotenie Jednotného roľníckeho družstva vybudovaného v roku 1972 omylom okolo kostola. Alebo postaveného na truc predsedovi tunajšieho miestneho národného výboru. Opevnenie malo byť postavené asi v roku 1712. Za tento údaj by som však nedal ani tú „zlámanou grešli“. Vysvetlím, renesančný kostol postavili v roku 1600. To by bol veľmi aktuálny dátum pre vznik jeho opevnenia. Turci sa už pohybovali po našom území. V roku 1712 bol kostol barokovo upravený a traduje sa, že z toho roku je aj hradobný múr. Nepodotkol som, že kostol postavili na mieste staršej sakrálnej stavby. O nej nevieme prakticky nič. Pamiatkový výskum vykonaný nebol. Kostol je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu chránený od roku 1993. Najzaujímavejšia udalosť, ktorá sa ku kostolu vzťahuje je z druhej polovice 20. storočia. Pripomína ju pamätná tabuľa pri vchode s textom: V tomto chráme sv. Petra a Pavla bol pokrstený a vychovaný vo viere kňaz Štefan Polák 22. 4. 1940. Za vernosť cirkvi, za vernosť k národu, za spravodlivosť a pravdu ho komunistický režim umučil dňa 7. 10. 1987. K jeho nedožitým 70. narodeninám vďačná obec Plavecký Peter a Konfederácia politických väzňov Slovenska. Násilnú smrť kňaza, ktorého našli na jeho fare v Borovciach mnohí pripisujú Štátnej bezpečnosti.
Pamiatková Rezervácia Ľudového Staviteľstva
Územie je chránené od roku 1990 a to čo je na ňom najzaujímavejšie, je relatívne dobre čitateľný dedinský urbanizmus (sústredenie domov okolo centrálneho priestoru - námestia s kostolom), ktorý sa od stredoveku príliš nezmenil. Z domov sú najzaujímavejšie tie, ktorých strešné štíty sa mäkko vlnia v rytme barokových oblúkov. Niečo ako keď vidíte juhočeské dedinské domy s vykrajovanými strechami. Neznámy remeselník možno v 18., možno na začiatku 19. storočia prišiel s módnou vlnou, ktorá zasiahla Plavecký Peter a pár bohatších zemepánov si týmto spôsobom skrášlilo svoje bývanie. Za posledných pätnásť rokov čo pravidelne chodím cez Plavecký Peter, musím konštatovať, že sa mnohé zlepšilo. Domy sa opravujú a upravujú k lepšiemu. Žiaľ, to, že dedinu pretína jediná cesta spájajúca obce na úpätí Malých Karpát malebnosti príliš nepridáva. Cementáreň v Rohožníku určite poskytuje prácu ľuďom zo širokého okolia, ale je tiež dôvodom, prečo sa tu z času na čas pohybuje väčší počet kamiónov. Železnica končí v Plaveckom Podhradí a nikto nedotiahol zámer z čias 1. ČSR dobudovať železničné spojenie Plavecké Podhradie - Jablonica.
Prírodné Krásy
Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Rovinný až vrchovinný povrch chotára tvoria v západnej časti štvrtohorné nivné, močiarové, štrkohlinité a náplavové uloženiny, vo východnej časti treťohorné ílovce, pieskovce, zlepence, druhohorné vápence, dolomity, bridlice a melafíry. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. Chotár má lužné, močiarové, hnedé lesné pôdy a rendziny. Vo východnej a západnej časti je zalesnený. Na vrchu Pohanská (495 m n. m.) vyskytuje sa teplomilná kvetena. Od roku 1953 je tu na ploche 400 hektárov štátna prírodná rezervácia Roštún - vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom dravca rároha veľkého. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km štvorcových Plavecký kras s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov. V chotári žijú muflóny.
V knihe Ing. dr. h. c. Štefana Janšáka Brány do dávnoveku, v kapitole Malo aj Slovensko svoj Olymp a svoju Tróju? som našiel veľmi pekne a citlivo opísanú prírodu okolia obce Plavecké Podhradie: „...Na Pohanskej a v susedstve Plaveckého hradu, na Molpíre a v okolí Smolenického zámku podali si príroda a ľudský um ruky. Diela, ktoré vytvorili, budia obdiv i úctu...“