Nové Zámky, mesto s bohatou históriou, ponúka návštevníkom zaujímavosti zo staršej aj nedávnej histórie. Mesto dvakrát muselo kvôli vojnovým udalostiam začínať skoro od začiatku. Napríklad, v roku 1938 boli Nové Zámky štvrtým najväčším mestom na Slovensku a k jeho obyvateľom patrili nielen Slováci a Maďari, ale aj židia a neskôr aj Slováci z Maďarska.
V meste nenájdete legendárnu renesančnú protitureckú pevnosť, vďaka ktorej sa stalo známym v Európe. Kráľ Karol III. ju dal v 18.storočí zbúrať. Keď si však otvoríte mapu mesta, tak jej centrum má pôdorys pevnosti a ulice nesú názvy jednotlivých bášt. Takže pevnosť Castrum Novum svojím spôsobom v Nových Zámkoch stále existuje a mesto ju má v erbe. Keď Turci ju v roku 1663 dobyli, na západnom Slovensku nastalo zdesenie, tatárskemu predvoju a tureckým vojskám sa otvorila cesta vpred na dobývanie ďalších území v Hornom Uhorsku. Až znobudobytie pevnosti v roku 1685 oslobodilo Nové Zámky a okolie od 22 rokov tvrdej tureckej nadvlády. V tom čase sa napríklad rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého kríža prestavali na mešitu.
Nové Zámky v minulosti aj teraz sú významným železničným uzlom. Nové Zámky patrili koncom 2. svetovej vojny k najbombardovanejším mestám na území Slovenska. Vtedy boli súčasťou vojnového Maďarska a tri letecké anglo-americké nálety sa týkali železnice a mesta. Na mesto dopadlo len v treťom bombardovaní, v marci 1945, 700 bômb. Z takmer 3400 domov bolo zničených vyše 2000, zahynulo 4000 ľudí a 6000 ostalo bez strechy nad hlavou.
Ako uvádza mesto vo svojom informačnom materiáli, z historického centra sa zachovali dva kostoly a františkánsky kláštor. V centre a v jeho širšom okolí prevláda zástavba z neskorších rokoch ako sú časy protitureckých vojen a čo je príjemné pre domácich a návštevníkov v horúčavách, na uliciach je veľa stromov.
V centre Nových Zámkov je od 2005 Korzo na ulici M.R. Štefánika, pešia zóna kaviarničkami, vodnou stenou a s chodníkom a v ňom osadenými tabuľkami, na nich sú uvedené letopočty významné pre dejiny mesta.
Korzo na ulici M.R. Štefánika
Zaujímavé je putovanie sochy Antona Bernoláka, ktorú odhalili v roku 1937. Pred prvou Viedenskou arbitrážou v roku 1938 bola prevezená do Žiliny, na Hlavné námestie v Nových Zámkoch sa vrátila v roku 1946. V období socializmu v roku 1966 socha bola premiestnená do Bernolákovho parku aby sa v roku 2005 vrátila znova na Hlavné námestie. socha A. Gy.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Na hlavnom námestí sa nachádza kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1585-1595. Vedľa kostola sa nachádza socha Jána Pavla II. Trojičný stlp, dokončený bol v roku 1749, na pamiatku skončenia morovej epidémie v roku 1740. Medzi významné osobnosti mesta, ktorým na počesť sa postavili sochy na hlavnom námestí sú Anton Bernolák, katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý pôsobil ako novozámocký dekan a tiež György Széchenyi, ostrihomský arcibiskup, ktorý udelil mestu výsady.
Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža (bývalý Kostol nanebovstúpenia Pána) postavený v rokoch 1584-1595. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Kostol bol upravovaný v 1. a 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1739 a 1787. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Upravený bol v roku 1811. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v roku 1877. Bol novoklasicisticky prestavaný. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. Jednovežová päťkaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom obnovy veže z roku 1877 je J. Lippert. Oplotenie s bránami. Historizujúce kovové a murované oplotenie areálu z 1.polovice 20.storočia. Má pôdorys v tvare L. Nachádza sa na ulici Rákociho. Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2000.
Sviatok Povýšenia svätého kríža
Kalvária v Nových Zámkoch
Kalvárie väčšinou bývajú na okrajoch obcí, v hornatých krajoch na vyvýšených miestach. Prekvapilo ma, hoci mesto čiastočne poznám, že kalvária sa nachádza neďaleko centra mesta.
Novozámocká kalvária je postavená na násype Forgáchovej bašty. Kalvária stojí na mieste Forgáčovej bašty, pomenovanej na počesť kapitána novozámockej posádky Adama Forgáča. Kalvária je postavená v neskorobarokovom slohu, podľa návrhu miestneho farára Martina Predmerského, dokončená bola v roku 1779.
Kalvária v Nových Zámkoch
Kalvária je jednou z mála historických objektov ktoré sa zachovali, nakoľko počas II. svetovej vojny boli práve Nové Zámky najviac zbormbardovaným mestom. V minulosti bola kalvária prístupná len na Veľkonočné sviatky a na miestny jarmok, teraz je prístupná celoročne.
Z ulice sa vchádza dvojkrídlovou železnou bránou, hneď pri vchode sa nachádza pamätná tabuľa Adamusovi Forgáchovi. K vršku kalvárie vedú kamenné schody. Na vršku sú pieskovcové skulptúry Kristovho kríža, dvoch lotrov sochy Márie Magdalény, Panny Marie a Sv. Jána. V teréne je symetricky rozložených 12 kaplniek. Kaplnka Božieho hrobu je čiastočne zapustená do terénu. Dominantou je barokovo-klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má kruhový pôdorys.
V celom areáli Kalvárie sú vysadené mohutné agáty, v ich tieňoch sú lavičky, je to príjemné miesto na oddych a rozjímanie.
Veľký Kýr a jeho Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Obec Veľký Kýr sa nachádza v okrese Nové Zámky. Obec Veľký Kýr leží v Podunajskej nížine na oboch brehoch starého koryta rieky Nitry. Patrí okresu Nové Zámky a Nitrianskej župe. Rozprestiera sa na ploche 2363 hektára. Po prvýkrát je spomenutý v listine kráľa Kálmána z roku 1113 z príležitosti darovania dediny zoborskému opátstvu.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113. O obci sa píše v listine kráľa Kolomana pri príležitosti darovania dediny zoborskému opátstvu. V listine sa obec spomína pod názvom Villa de Keer, neskôr niesla pomenovania : 1156 - Ker, 1222 - Ker, 1269 - Keer, 1808 - Weľký Kýr (maď. Nyitranagykér), 1948 - Milanovce, 1991 - Veľký Kýr.
Archeologické nálezy dokazujú, že dedina bola obývaná už v kamennej dobe, v 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), keďže tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. Jantárová cesta. V 14. storočí sa obec stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva. V 17.storočí bol Veľký Kýr mestečkom s trhovým právom. Po obsadení Nových Zámkov Turkami, turecké nebezpečenstvo neobišlo ani Veľký Kýr. Do roku 1685 bola obec pod nadvládou Turkov.
Vo Veľkom Kýri sa nachádza niekoľko sakrálnych pamiatok. Najvýznamnejšou z nich je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža, ktorý pochádza zo 14. storočia. Kostol bol v roku 1768 prestavaný v barokovom štýle. Rekonštrukciou prešiel v roku 1999. Kaplnka Najsvätejšej trojice bola postavená v roku 1793. K stavebným pamiatkam obce patria sochy svätých a votívne kríže.
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Obec prešla viacerými ťažkými obdobiami. V roku 1883 vypukol v obci veľký požiar. V roku 1884 ostrihomský arcibiskup János Simor prispel sumou 50 forintov na činnosť obecného hasičského zboru. Na obyvateľov obce kruto doľahli aj dôsledky 1. a 2. svetovej vojny. Pomník obetiam vojen sa nachádza na obecnom cintoríne.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1113 | Prvá písomná zmienka o obci |
| 1. storočie n.l. | Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu |
| 14. storočie | Obec sa stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva |
| 1685 | Oslobodenie od tureckej nadvlády |
| 1768 | Prestavaný Kostol povýšenia Svätého kríža v barokovom štýle |
| 1793 | Postavená Kaplnka Najsvätejšej trojice |
| 1883 | Veľký požiar v obci |
| 1999 | Rekonštrukcia Kostola povýšenia Svätého kríža |