Obec Hladovka leží na severe Slovenska, asi jedenásť kilometrov východne od mesta Trstená, odkiaľ je do Poľska už len na skok. Obec vznikla koncom 16. storočia a k dnešnému dňu má približne 1 050 obyvateľov. Ak si myslíte, že jej názov je odvodený od slova hlad, mýlite sa. V Hladovke sa nehladuje, i keď v minulosti sa nájdu obdobia, keď Hladovčania naozaj hladovali. Najpravdepodobnejšie však je, že pomenovanie vzniklo z mena prvého osadníka, ktorý sa volal Krištof Hlad. Nech to už bolo akokoľvek, faktom ostáva, že obec vznikla koncom 16. storočia a k dnešnému dňu má približne 1 050 obyvateľov.
Farnosť mala donedávna ešte filiálku Suchá Hora, ktorá je už samostatnou farnosťou. Ľudia z oboch obcí sú si však naďalej veľmi blízki. „Jozef Golvoň vnímal Hladovku ako tvrdý a často neprístupný horský kraj. No len na prvý pohľad,“ spomína Miroslav Žmijovský na zosnulého kňaza. Podobne hladovský farár vníma aj svojich farníkov. Podľa neho sú oravskí Gorali na prvý pohľad tvrdí, drsní a neprístupní.
„Aj ja pochádzam z goralskej dediny, preto mi je táto kultúra veľmi blízka. Goralské tradície sa neprejavujú len na obecných slávnostiach, ale takisto aj na liturgických sláveniach či na iných akciách vo farnosti. Starí, mladí, deti, muži, ženy v nádherných pestrých goralských krojoch dodávajú slávnostiam tú správnu atmosféru a jedinečné čaro. „Asi najkrajším nielen kultúrnym, ale najmä duchovným zážitkom je prežívanie Vianoc a polnočnej svätej omše, ktorá sa celá nesie v goralskom duchu. Rovnako je to aj pri vysluhovaní sviatostí, zvlášť krstu a manželstva. Aj keď tu už často prevláda to „nie goralské“.
Odpustovú svätú omšu slávili v Hladovke pri príležitosti slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. „Je to vždy veľká slávnosť. Prichádzajú aj veriaci z okolitých farností, hlavne zo Suchej Hory. Svoje pokračovanie má aj o týždeň neskôr na kopci pri kríži nad dedinou, ku ktorému putujeme v procesii a modlíme sa krížovú cestu. Hladovská farnosť je pod ochrannými krídlami Panny Márie. Jej pomoc veriaci cítili aj počas pandémie, keď veľmi bolestne prežívali zatvorenie chrámov. O to viac si však uvedomovali hodnotu svätej omše a Eucharistie.
„Až do otvorenia kostolov sme každý deň vysielali svätú omšu v priamom prenose. Dodáva, že dnes sa veľa spomína, že Slovensko je v boji s pandémiou na tom relatívne dobre vďaka opatreniam štátu, ktoré prišli pomerne skoro. „Takto sme to prežívali aj my. Každý deň sme pri svätej omši vkladali tento úmysel a o to viac sme cítili pomoc našej nebeskej patrónky Panny Márie. Počas roka to vo farnosti žije.
Deti a mládež farár pokladá za budúcnosť nielen národa, ale aj farnosti, preto sa snaží s nimi osobitne stretávať počas školského roka na pravidelných svätých omšiach. Rovnako sa zapájajú počas Vianoc do jasličkovej pobožnosti, pri ktorej sa koná zbierka na Dobrú novinu. „Za posledný rok vnímam deti ako malých apoštolov. Vo farnosti sa taktiež stretáva spoločenstvo Hladní po Bohu, Mariánska družina a mnohé ďalšie modlitbové skupiny. Každý prvý piatok v mesiaci sa koná duchovná obnova pre farnosť. Život vo farnosti sa po pandémii pomaly vracia do normálu.
Keďže všetci obyvatelia obce sú katolíci, pastoračných povinností je viac než dosť. Farár Miroslav Žmijovský má radosť, keď opäť vidí kostol plný ľudí, ktorí sú hladní po Bohu. „Najvyšším zákonom Cirkvi je spása duší. A to je základ aj pre mňa. Po roku pôsobenia vo farnosti sa pustil do opravy kostola, ktorá už bola potrebná. Postupne však vnímal, že prvoradá je práca na spáse ľudských duší, a tak sa ešte viac ponoril do budovania a obnovy duchovného života. V novembri ich po dvanástich rokoch čakajú ľudové misie, ktoré budú viesť kňazi z rehole lazaristov.
Život v Hladovke je stále prekvapujúci. Každý deň je originálny, výnimočný, taký by človek jednoducho nenaplánoval. Ideme si ešte pozrieť kostol a pri odchode nás upútajú krásne obrazy s motívmi prírody, ktoré putujú na výstavu. Dozvedáme sa, že ich autorom je sám farár. Jeho veľkou záľubou je totiž fotografovanie. „Príroda je Boží chrám. A tu na Orave je naozaj krásna. Z okna hľadím na končiare Tatier. Často sa túlam po okolí, čo vnímam aj ako čas duchovných cvičení, kde človek načerpá nové sily,“ vyznáva sa hladovský farár zo svojej záľuby. Vďaka svojej záľube zažil nejednu úsmevnú príhodu.
Raz ho napríklad organista požiadal, či by nafotil svadbu jeho syna. Zároveň mal však aj predniesť kázeň. A tak sa po pár záberoch vytratil, prezliekol sa v sakristii, a potom prečítal evanjelium a predniesol kázeň. Bol to naozaj krásny a na zážitky bohatý deň. Oravčanov nechávame pokračovať v práci. Využívajú, že vďaka peknému počasiu môžu obrábať svoje polia a pokosiť lúky. Sadáme do auta a naposledy zamávame Hladovke. Čaká nás dlhá cesta.
Keď ste v stredu 28. februára 2024 okolo 18. hodiny prechádzali Štefánikovou ulicou v Piešťanoch, asi ste rozmýšľali, či je nejaký sviatočný deň, na ktorý ste pozabudli. V okolí kostola až po Domkársky rad nebolo voľného miesta na parkovanie. Nie, nezmýlili ste sa, bol všedný pôstny deň, Popelkova streda, ako ju kostolníčky a miništranti vtipne nazvali, a kostol bol plný ľudí, ktorí prišli poďakovať pánu farárovi Branislavovi Popelkovi za všetko, čo pre nich počas jeho pôsobenia urobil.
Svätú omšu celebroval Branislav Popelka za prítomnosti spolubratov v službe Bohumila Mikulu, Jozefa Lednického, Michala Kollára, Antona Gubalu. Na omši nechýbal ani evanjelický farár Branislav Dolinský, ktorý počas celého pôsobenia nášho pána farára s ním veľmi úzko spolupracoval pri budovaní ekumenického spolunažívania obyvateľov Piešťan a okolia, i starosta obce Veľké Orvište Pavol Paulovič. Celá omša sa niesla v duchu aktuálneho liturgického obdobia a slová liturgických čítaní akoby presne korešpondovali s dianím v našej farnosti. Po omši sa všetci veriaci presunuli na malé agapé a osobné stretnutie s pánom farárom.
Veriacich sme sa pýtali, kým bol pre nich - ako kňaz a ako človek. Do piešťanskej Farnosti sv. Štefana, uhorského kráľa, s filiálkou vo Veľkom Orvišti bol 1. septembra 2016 poverený úradom farára Branislav Popelka. Narodil sa v Hájskom a naša farnosť nebola jeho prvou. Prešiel Jacovcami, Topoľčiankami, Blumentálom v Bratislave, Kátlovcami, Majcichovom a týchto viac ako sedem rokov pobudol s nami. Doslova s nami. Čo si však najviac vážime, je podpora z jeho strany pri všetkých udalostiach, ktoré sa u nás diali. Neboli to len prípravy detí na prvé sväté prijímanie, dospievajúcej mládeže k sviatosti birmovania či mladých snúbencov na sviatosť manželstva, ale aj podujatia priamo v kostole Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti alebo aj v Kostole sv.
Podporoval nás v organizovaní koncertov, lebo nás viedol k tomu, že aj hudba je predsa dar od Boha, ktorý spája všetkých ľudí bez rozdielu vierovyznania, veku či národnosti. A práve týmto svojím vzácnym darom otvorenosti srdca vedel osloviť nielen veriacich, ale aj neveriacich, ktorí do našich kostolov „zablúdili“ či prišli na pozvanie svojich priateľov. Podporoval aktivity matiek a otcov vo farnosti, ktorí sa snažili do diania zapojiť svojimi atraktívnymi nápadmi živého betlehemu, Krížovej cesty, maľovania obrazov svätých nielen dospelých, ale aj mládež a deti. Vedel osloviť všetky vekové skupiny. Deti, mládež, ale aj seniori vedeli priložiť ruku k dielu pri budovaní farského spoločenstva.
Dátumom 1. marca 2024 sa začína nová pastoračná etapa nášho farára Branislava Popelku v inej farnosti. Samozrejme, všetkým je nám nesmierne ľúto, že odchádza veľmi narýchlo a bez možnosti dokončiť svoje rozpracované dielo vo všetkých oblastiach života našej farnosti. S úctou veriaci Farnosti sv. kostol Fatimskej Panny Márie.
Centrum duchovného života v Krivej na Orave netreba dlho hľadať. Anton Zaťko slúži ako kostolník už dvadsať rokov. Kostolník Anton Zaťko kostol práve zamkol, ale kvôli nám ho ochotne znova otvára a robí nám aj krátku prehliadku. „Je zasvätený svätému Jozefovi Robotníkovi. Ako pravá ruka slúži aktívny sedemdesiatnik tunajším duchovným už dvadsať rokov, v službe sa strieda s Jozefom Sakmárom. Hrdo nám ukazuje vzácnu relikviu Jána Pavla II. i sestry Zdenky, ktorých tu majú vo veľkej úcte. „K relikviám i veľkej soche našej známej rodáčky sa ľudia chodia modliť z celého Slovenska, ale často sa tu zastavia aj veriaci zo zahraničia, keď idú len tak okolo, ale aj cielene.
František Reguly bol takmer dvadsať rokov formátorom bohoslovcov v seminári v Spišskej Kapitule. Do Krivej prišiel pred dvoma rokmi z Tvrdošína. „Pán Boh ma sem asi pre niečo chcel, tak som tu,“ smeje sa. Nateraz sa stará sa o osemsto duší. Až na pár výnimiek je Krivá čisto katolícka dedina. „Na tunajšie pomery som si zvykol veľmi rýchlo. Niektorých ľudí som už poznal. Farníci z Krivej si tento rok pripomenú sto rokov od posvätenia základného kameňa nového kostola. Konsekrovaný bol o rok neskôr, v roku 1926. Cirkevné dejiny obce sú úzko späté so susednou farnosťou Sedliacka Dubová, pod ktorú Krivá patrila až do druhej polovice 19.
„Za pôsobenia Jána Dvorského bol v Krivej v roku 1793 postavený filiálny kostol. Pôvodne slúžil ako kaplnka pre starších ľudí a deti, aby v zlom počasí nemuseli chodiť do Dubovej. Napriek množstvu chorých i obetí, ktoré si vyžiadala pandémia koronavírusu na Slovensku, sa stále nájde veľa ľudí, ktorí situáciu zľahčujú, iní ju dokonca úmyselne ignorujú a popierajú. Aj preto sa dnes nemocnice dostávajú do stavu, kedy postupne kolabujú. Pre tých, ktorí si to neuvedomujú, ide o kolaps zdravotnej starostlivosti a šťastný ten, ktorý to na sebe nepocíti.
Aj bežná návšteva zubára sa dnes zrazu podobá situácii spred rokov, kedy nie všetko bolo dostupné pre každého. Vyšetrenia sa odkladajú, operácie tiež a napriek 21. storočiu doma všetci len dúfate, že vaše dieťa alebo niekto blízky nijak neochorie - všetko len, aby ste nepotrebovali lekára, nemocnicu, odbornú starostlivosť. Lebo neviete, či a kde vôbec sa k nej dostanete, a keď už, že seba i rodinu ohrozíte vyšším rizikom nákazy. Ak to niekomu príde normálne, alebo mu to nedochádza, je to prinajmenšom zvláštne.
O to prekvapivejší sú všetci, ktorí nerešpektujú odporúčania - či už o nosení rúšok, alebo vianočných návštevách, o nákupoch, o chodení do kostolov. Lebo nariadenia sú jedna vec, každé sa dá, keď sa chce, nejako obísť, ale ak si zodpovedne premyslíme dôsledky nášho správania, nepotrebujeme žiadne nariadenia, stačia nám odporúčania a kus zdravého rozumu. Kam idem? Koho tým môžem ohroziť? Ako sa budem správať pred, počas a potom? Vidíme tajné punče, stretávky, návštevy, ktoré sú mimo odporúčanej bubliny... Každý si povie, veď vyzeráme zdraví, nikde sme neboli, čo sa nám môže stať?
Nuž, stačí jeden bezpríznakový, jeden jediný...V štatistikách naoko počet nových nakazených poklesol, ale pravda je len to, že sa počas sviatočných dní urobilo menej testov. A napriek radosti z prvých vakcín na Slovensku, je situácia ešte stále viac ako kritická a opatrnosť viac ako na mieste a zodpovednosti každého z nás. Presne o tom hovorí aj posledný status slovenského lekára - primára interného oddelenia v NsP Považská Bystrica Milana Kulkovského , ktorý na svojej FB stránke pravidelne prináša dôležitú osvetu ohľadom pandémie COVID-19.
Ako môže stále niekto neveriť? Tentokrát sa opäť nebál otvorene priblížiť ťažký stav na oddeleniach, chvíle umierajúcich na COVID-19 i tých, ktorí s ním stále bojujú a cítia hnev. Hnev na všetkých, ktorí popierajú, ignorujú, ale aj na nariadenia a opatrenia, ktoré nedávajú zmysel. Ako napríklad povoliť pozitívnym ísť do obchodu, dnes poslancom do Národnej rady? Nechať otvorené kostoly? Pustiť ľuďom reportáž spod Tatier, kde bol na polnočnej napriek pandémii plný kostol a veriaci v krojoch hovorili o tom, že Vianoce sú hlavne o tom duchovnom, ale pritom sa museli stoj čo stoj všetci spolu stretnúť a zaspievať si s rúškami pod nosom v uzavretom priestore? To je predsa presne niečo, čo by sa tieto dni nemalo diať...
Prečítajte si slová lekára, ktorý sa pýta - máme neveriacim natáčať videá z nemocnice, aby uverili? To vážne? "Ťažko hľadám slová, ktorými by som opísal svoje pocity. Ono by to až také ťažké nebolo, keby som nechcel byť slušný. Pár slov by stačilo...... na Štefana som slúžil. Kolegovia nám službu odovzdávali s tým, že za 24 hodín prijali 16 akútnych pacientov s Covid-19, väčšina mala zápal pľúc, dvaja z nich sa nedožili rána. Voľných nám zostalo minimum akútnych lôžok.K prvej záchranke ma volali 5 minút po začatí služby. Pani nemá Covid. Teraz. Mala ho v novembri. Ťažko dýcha, dusí sa.
Podávam jej liečbu a posielam ju na CT, ktoré potvrdzuje moje podozrenie. Obojstranná pľúcna embólia. Častá Covid komplikácia. Neliečená prudko smrteľná. Pacientku sme zachránili.Nestíham vizitu na JIS. Aspoň narýchlo sa pýtam mladého muža s ťažkým zápalom srdcového svalu a obojstranným zápalom pľúc, či sa mu už lepšie dýcha. Nie. Lapá po dychu. Upravujem liečbu, konzultujem anesteziológa. Na ťažkosti nebol zvyknutý. Doteraz bol zdravý. Mal negatívny antigénový test. Myslím si, že PCR bude pozitívny.Na urgentom príjme sme až na malé prestávky non stop.
Oddelenie riešime cez telefón. Okolo obeda si uvedomím, že som ešte nepil. Kolegyňa je na tom ešte horšie. Covid pacienti sa striedajú s tými negatívnymi, fiktívnu hru v počte vyhrávajú tí covidoví. K jednému v ochrannom obleku, k druhému “len” s respirátorom a v rukavičkách. Popri tom som prepustil alebo preložil na iné oddelenia 8 pacientov. Miesto sa zíde, dlho prázdne nezostáva. Jeden von, druhý dnu.Občas je nám do plaču. Silu nám dodáva rozprávanie o našich deťoch.
Tešíme sa, ako ich po návrate zo služby vezmeme do náručia. Rozosmievajú nás príbehy ich životov. Vyčerpaným nám dodajú silu a odvahu pokračovať. Pre nich, pre ľudí.Zvonček, ktorým nám svoj príchod oznamujú zakuklení záchranári, nám už pekne lezie na nervy. Darmo lovím v pamäti, na tak zlú službu si nespomínam. Rezignujem. Ventilujem sa podstatnými menami.Príjemným necovid osviežením je akútny infarkt, ktorý odosielame do rúk kolegom v kardiocentre v Martine. Spomeniem si na časy, keď som bol ešte internista. Teraz sme všetci infektológovia.
Bez atestácie, bez skúsenosti, ale s odhodlaním. Prispôsobujeme sa aktuálnej situácii. Reprofilizovať môžeme aj celú nemocnicu. Kvantita nad kvalitu. Hanbím sa za to, že som toho súčasťou. Na druhej strane, pri tom vstupe do systému, čo máme, je výstup priam čarovný. Do stroja hádžeme exkrementy, vychádzajú z neho zlaté sošky, možno aj OTO. Keby som bol cholerik, čo nie som, zjem rúško, zapijem ho dezinfekciou a rozkopem dvere. Snažím sa mať nadhľad. Flegmatik prežije, ostatní sa zbláznia a zošedivejú.Ako prvý bol včera slávnostne zaočkovaný profesor Krčméry. Gratulujem. Závan pozitivity.
Škoda len, že sa vakcína k ľudu dostane až o niekoľko mesiacov a že už teraz musíme čítať bludy antivaxer scény. Prečo nie je hlúposť trestná? Prečo si niekto inteligentný nedokáže uvedomiť, že jeho sloboda končí tam, kde sloboda druhého začína?Potláčam svoj hnev. Hnev na ľudí, ktorí nič nerešpektujú. Hnev na Jankovu reportáž spod Tatier, kde sa o polnoci spievalo s rúškami na bradách a z odstupov bola fraška. Hnev na rozhodnutie, ktorým Covid pozitívnych pustili s respirátorom do obchodov.
Hnev na hybernáciu zodpovedných. Hnev na systém. Hnev na nespravodlivosť. Hnev na všetko. Cítim sa ako šmolko Hundroš. Miesto bielej čiapky mám ale biely respirátor na tvári. Vlasy mi prekrýva zelená jednorázová čiapka a kapucňa z ochranného overalu.Ako dúha v daždi na mňa pôsobia rozumné rozhodnutia regionálnych hygienikov, vrátane tých našich a komunálnych politikov (Trenčín ). Čakajú nás veľmi ťažké dni. Nemocnice budú žať úrodu oneskorených reakcí zodpovedných. Teraz neviem, či bol horší Kramárov ukazovák na zadku vizážistky, alebo ten premiérov ukazujúci na všetkých okolo.
Mám obavy z toho, či zdravotníkom zostanú sily na to, aby medicínu i naďalej milovali. Zatiaľ to vyzerá tak, že pred nemocnicami budú horieť fakle vyhorených...Stále nedokážem pochopiť úmysel tých, ktorí spochybňujú existenciu Covid-19 a vakcináciu. Prečo tak agresívne bojujú proti tým, ktorí sa očkovať chcú? V princípe chránia svojim rozhodnutím aj ich. To je vážne niekto schopný myslieť si, že si lekári, sestry a vedci vymýšľajú?
Máme začať vysielať priame prenosy z nemocníc aby uverili? Ukázať im dusiacich sa pacientov, ktorí prosia o záchranu, no my im pomôcť nedokážeme? Spochybňovanie jedinej cesty k porazeniu Covid-19 je trestuhodné. Je to prejav absolútnej arogancie a egoizmu. Celá krajina, celý svet pandémiou trpí a ten kto to nevidí a odmieta sa podieľať na boji, ktorý spojil všetky národy sveta, si nezaslúži našu pozornosť.V službe nám zomreli traja pacienti na Covid, jeden resuscitovaný ešte žije. Tri osudy, tri životy, tri rodiny.
Jeden vrcholový politik povedal, že ho názory odborníkov nezaujímajú. Politik je obrazom svojich voličov...kde sa stala chyba?Kamarát ma poprosil, či by som jeho dedkovi, ktorý leží v nemocnici a nemôžu ho navštíviť, mohol pustiť videopozdrav, ktorý mu s deťmi natočili. Šťastie, ktoré som v jeho očiach videl, keď som mu video púšťal a jeho slzy ma dojali. Priznám sa, musel som veľmi bojovať, aby som sa nerozplakal, keď som ho za nich objal a snažil sa mu dodať nádej. Toto je rodina, toto je láska, toto je to, čo mi dnes v našej spoločnosti chýba. Vážte si chvíle strávene s rodinou, nemusia sa už opakovať...Thomas Jefferson kedysi povedal: “Najšťastnejšími okamihmi môjho života bolo tých pár, ktoré som prežil doma, v kruhu svojej rodiny”.A mal pravdu, robte pre to všetko...a nie len dnes, na sviatok sv.
Počas týždňa sv. omše sú pre zaočkovaných, testovaných a tých, čo prekonali Covid-19 (OTP) a to v obmedzenom počte: 25 percent kapacity. Prosíme vás, aby ste si doma pripravili lístočky s menom, priezviskom a telefónnym číslom a pri vstupe do kostola ich odovzdali do pripravenej krabičky, alebo službe, ktorá bude pri vstupe. Tiež upozorňujeme, že pri všetkých sv. V nedeľu sv. omša v Čani o 8:00, v Ždani o 9:00 a v Gyňove o 10:30 je iba pre zaočkovaných. V nedeľu sv. omša v Čani o 11:00 je pre OTP (zaočkovaných, testovaných a tých, čo prekonali Covid-19), ako počas týždňa.
Dôležité:Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober udelil dišpenz od povinnej účasti na sv. Svätá omša pre zaočkovaných nie je uprednostňovaním očkovaných, ale snaha využiť možnosť, že na tejto sv. omši nie sú obmedzenia počtu (teda ak budú na sv. Náš arcibiskup Bernard Bober svojím novým dekrétom s platnosťou od 18.septembra 2021 až do odvolania udeľuje dišpenz od povinnosti zúčastniť sa sv.omše v nedeľu a prikázaný sviatok pre veriacich vo farnostiach Košickej arcidiecézy pokiaľ sa nachádzajú podľa platného COVID automatu v 1.
Táto tabuľka zobrazuje prehľad opatrení a obmedzení v kostoloch počas pandémie COVID-19, ako aj dišpenz od povinnej účasti na svätých omšiach v niektorých arcidiecézach.
| Opatrenia počas pandémie | Dišpenz od účasti na sv. omšiach |
|---|---|
| Obmedzený počet účastníkov (25% kapacity) | Udelený košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom (od 18. septembra 2021) |
| Sväté omše pre zaočkovaných, testovaných a tých, čo prekonali COVID-19 (OTP) | Platí pre farnosti v Košickej arcidiecéze v 1. stupni COVID automatu |
| Povinnosť odovzdávať lístočky s menom, priezviskom a telefónnym číslom pri vstupe do kostola | Dôvodom je snaha umožniť účasť veriacim bez obmedzenia počtu |
Oravská príroda, zdroj: Wikimedia Commons
Život v Krivej na Orave
V Krivej na Orave je centrum duchovného života ľahko nájditeľné. Anton Zaťko, kostolník s dvadsaťročnou praxou, ochotne otvára kostol zasvätený svätému Jozefovi Robotníkovi a sprevádza návštevníkov. Krivá je takmer výlučne katolícka obec s približne osemsto dušami. Miestni si v tomto roku pripomínajú sté výročie posvätenia základného kameňa kostola, ktorý bol konsekrovaný v roku 1926. Cirkevná história obce je úzko spätá so susednou farnosťou Sedliacka Dubová, pod ktorú Krivá patrila do druhej polovice 19. storočia. V roku 1793 bol za pôsobenia Jána Dvorského postavený filiálny kostol, ktorý pôvodne slúžil ako kaplnka pre starších ľudí a deti.
Testovanie na COVID-19, zdroj: Wikimedia Commons
Dopad pandémie na život vo farnostiach
Pandémia COVID-19 zasiahla aj život vo farnostiach na Slovensku. Napriek obetiam a množstvu chorých, niektorí ľudia situáciu zľahčujú alebo ignorujú, čo vedie k preťaženiu nemocníc. Mnohí nerešpektujú odporúčania, či už ide o nosenie rúšok, účasť na vianočných návštevách, nákupoch alebo chodenie do kostolov. V dôsledku toho sa odkladajú vyšetrenia a operácie, a ľudia sa obávajú vyhľadať lekársku pomoc.
Opatrenia v kostoloch počas pandémie:
- Obmedzený počet účastníkov na bohoslužbách.
- Sväté omše pre zaočkovaných, testovaných a tých, ktorí prekonali COVID-19.
- Dodržiavanie hygienických opatrení, ako nosenie rúšok a dezinfekcia rúk.
Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober udelil dišpenz od povinnej účasti na svätých omšiach veriacim v Košickej arcidiecéze, pokiaľ sa nachádzajú v 1. stupni COVID automatu.
Interiér kostola, zdroj: TKKBS