Dlhotrvajúci hraničný spor medzi Thajskom a Kambodžou, ktorý trvá už viac ako 100 rokov, sa opäť dostáva do popredia. Obe krajiny sa snažia získať kontrolu nad riadne nevymedzenými oblasťami pozdĺž 817 kilometrov dlhej spoločnej pozemnej hranice. Túto hranicu stanovilo v roku 1907 Francúzsko, keď bola Kambodža jeho kolóniou. Jedným z hlavných sporných bodov je územie hinduistického chrámu Preah Vihear z 11. storočia, na ktoré si Thajsko robí nároky, pretože kontroluje hlavné prístupové cesty k nemu.
Kambodžský premiér Hun Manet požiadal Francúzsko o poskytnutie historických dokumentov, ktoré by pomohli vyriešiť tento dlhodobý spor. V liste francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi žiadal o prístup k všetkým historickým a technickým dokumentom, ktoré má Francúzsko k dispozícii a ktoré sa týkajú hraníc.
Vstupná brána do chrámu Preah Vihear.
Historické pozadie sporu
Súčasný spor medzi Kambodžou a Thajskom je dôsledkom rôznych interpretácií thajsko-francúzskej dohody z roku 1907. V juhovýchodnej Ázii sa striedali rôzne impériá. Raz mali prevahu kambodžskí Khméri (v 9. až 13. storočí), potom Bjarmčania (dnešné Mjanmarsko) a napokon thajský Siam, ktorý ovládal aj dnešný Laos a časti Kambodže.
Francúzsky kolonializmus bol pre Kambodžanov príležitosťou, ako sa vyslobodiť spod nadvlády Thajska a oslobodiť územia, ktoré Siam dobyl v predošlých storočiach. Dnešná východná hranica Thajska je tak dôsledkom troch dohôd s Francúzmi 1893, 1904 a 1907, v ktorých Thajsko zakaždým stratilo územie v prospech dnes nezávislého Laosu a Kambodže.
Thajsko sa o revíziu týchto územných zmien pokúsilo počas druhej svetovej vojny, ale po porážke Japonska bolo nútené obsadené územia vrátiť a po odchode Francúzov sa stali nezávislými štátmi. Jedným z problémov bolo, že hoci Francúzsko a Thajsko sa dohodli na hranici na základe rozvodia riek, mapa v realite v niektorých bodoch od tejto ústne dohodnutej hranice odbočovala.
Eskalácia napätia v roku 2024
Novšia kríza v thajsko-kambodžských vzťahoch sa začala po incidente z 13. februára, keď thajská armáda pri chráme Prasat Ta Muen Thom zabránila skupine kambodžských turistov spievať kambodžskú hymnu. Počnúc februárovým incidentom sa začala Kambodža zjavne pripravovať na eskaláciu v pohraničí, opravovať cesty vedúce do konfliktnej zóny a budovať opevnenia. V nasledujúcich týždňoch podnikla obdobné kroky aj thajská armáda, ktorá v priebehu apríla vybudovala novú cestu vedúcu pozdĺž hranice.
Napriek tomu cesta do vojny nebola priamočiarou, koncom apríla sa stretli zástupcovia oboch armád a vzájomne sa ospravedlnili. Následne 1. mája sa stretol Thajsko-kambodžský hraničný výbor v Bangkoku. „Diskutovalo sa o troch citlivých oblastiach: chráme Ta Muen Thom, Chong Bok a Chong Arn Ma. Obe strany sa ústne dohodli na deeskalácii stiahnutím vojsk a znížením posíl na úroveň z roku 2024,“ objasňuje analytik Nathan Ruser.
Hoci sa konflikt mohol zdať odvrátený, 28. mája došlo k novej eskalácii, keď v spornom pohraničí skupina thajských vojakov narazila na nové kambodžské opevnenie. Pri nasledujúcej prestrelke medzi oboma skupinami zahynul kambodžský vojak. Po tomto incidente Kambodža začala výrazne posilňovať svoje pozície v pohraničí a do regiónu vyslala svoje elitné jednotky podporované delostrelectvom aj systémy protivzdušnej obrany, podobne reagovalo aj Thajsko.
Boje a obete
V júli 2024 sa boje medzi Thajskom a Kambodžou rozhoreli naplno. Zatiaľ čo kambodžské delostrelectvo ostreľovalo prihraničné regióny a zabilo niekoľkých thajských civilistov, thajské letectvo bombardovalo ciele v hĺbke Kambodže a prestrelky sa rýchlo rozrástli do ďalších sektorov hranice. Na oboch stranách prišlo o život prinajmenšom 15 (v prípade Thajska) až 18 vojakov (v prípade Kambodže), i keď Thajsko tvrdí, že počet padlých Kambodžanov dosahuje stovky vojakov. Obe strany hlásia aj civilné obete, 14 na thajskej a 8 na kambodžskej strane. Thajsko z pohraničia evakuovalo vyše 130-tisíc civilistov, desaťtisíce evakuovala aj Kambodža.
Chrám Preah Vihear sa nachádza na hranici medzi Thajskom a Kambodžou.
Vojensky má prevahu Thajsko, ktoré je nielen výrazne ľudnatejšie (65 verzus 18 miliónov obyvateľov), ale aj násobne bohatšie a disponuje výrazne modernejšími zbraňami. Do bojov tak mohlo nasadiť aj stíhačky F-16 a Gripen, zatiaľ čo Kambodža nemá žiadne bojové lietadlá a jej pozemné vojsko sa opiera o staré tanky T-55.
Thajsko nechce ísť súdnou cestou. Jedným z faktorov, ktorý urýchlil eskaláciu konfliktu, je dlhodobé odmietanie Thajska zapojiť tretie strany a medzinárodné súdy a tiež rozhodnutie Kambodže suspendovať účasť na zasadnutiach hraničnej komisie a spor predniesť pred Medzinárodný súdny dvor.
To bolo pre Bangkok zlou správou, pretože ako väčší štát mohlo Thajsko v bilaterálnych rokovaniach získať viac, než by mu pravdepodobne prisúdil nezávislý súd, ale aj preto, lebo v minulosti v podobných sporoch prehralo. Veľmi sa to podobá na spor o slávny hinduistický chrám Preah Vihear, ktorý v 11. až 12. storočí vybudovali stredovekí Khméri. Oba chrámy sa nachádzajú na vrchole kopcov na thajsko-kambodžskej hranici a oba ležia na sever od geografického rozvodia, ale francúzska mapa z roku 1907 ich vykazuje na kambodžskej strane hranice.
Územný spor o Preah Vihear medzi oboma štátmi v rokoch 1962 a 2013 rozsúdil Medzinárodný súdny dvor (ICJ), ktorý väčšinu územia vrátane významného chrámu prisúdil Kambodži. Thajsko tvrdilo, že mapa nemá záväzný charakter. Jedným z jeho argumentov bolo to, že Thajsko mapu nikdy neprijalo alebo naopak, že ak ju Thajsko prijalo, urobilo tak len z mylného presvedčenia, že vyznačená hranica zodpovedá čiare rozvodia.
Súd však jeho argumenty odmietol. Thajsku vtedy nariadil stiahnuť svoje jednotky z dotyčného územia aj vrátenie odcudzených predmetov. Druhý rozsudok ICJ z roku 2013 upresnil, že Kambodži patrí aj zvyšok vrcholu kopca, na ktorom ležia ruiny chrámu Preah Vihear. K ostatným územným sporom, ako napríklad tomu o chrám Prasat Ta Muen Thom, sa však nevyjadril.
A aj keby sa obe strany dohodli na spoločnej mape, určenie presnej hranice je zložité, keďže pri historickej francúzskej mape v mierke 1:200 000 odchýlka len jedného milimetra predstavuje 200 metrov v teréne. Hoci sa tak interpretácia hranice medzi oboma krajinami v teréne odchyľuje len o asi niekoľko stovák metrov až pár kilometrov, sú to často územia, ktoré sú síce neosídlené, ale kultúrne a historicky veľmi významné. Najznámejší chrám Preah Vihear je od roku 2008 dokonca súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Boje v tomto regióne vzbudili obavy o osud kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú priamo na frontovej línii a ktoré už v minulosti boli terčom rabovania zo strany Červených Khmérov. Podľa kambodžských zdrojov thajská armáda pri bombardovaní poškodila časti komplexu Preah Vihear, kambodžské ministerstvo kultúry označilo škody za „kultúrnu katastrofu a morálnu tragédiu“.
Po necelom týždni bojov sa obe strany za mediácie Malajska a Spojených štátov 28. júla dohodli na prímerí. Prímerie však zostáva krehké, len túto sobotu boli pri výbuchu míny v pohraničí zranení ďalší traja thajskí vojaci, zatiaľ čo Kambodža požaduje prepustenie osemnástich vojakov, ktorí sa ďalej nachádzajú v thajskom zajatí. Ako tvrdí thajská armáda, k výbuchu došlo na thajskom území na mieste, ktoré bolo len päť dní pred incidentom od mín vyčistené.
| Krajina | Počet obyvateľov | Vojenská prevaha |
|---|---|---|
| Thajsko | 65 miliónov | Výrazná (moderné zbrane, stíhačky F-16 a Gripen) |
| Kambodža | 18 miliónov | Menšia (žiadne bojové lietadlá, staré tanky T-55) |