História Kostola Reformovanej Kresťanskej Cirkvi na Námestí SNP 4 v Bratislave

Námestie Slovenského národného povstania v Bratislave je komplexným obrazom dejín mesta a celého Slovenska, a to ako po architektonickej, tak aj po politicko-historickej stránke. Každá doba tu zanechala svoje architektonické prejavy.

Na námestí nájdeme príklady románskej a gotickej architektúry, ako základy kostola sv. Vavrinca a kaplnky sv. Jakuba, ktoré pochádzajú z čias stredovekých počiatkov slobodného kráľovského mesta. V období vojen s Osmanskou ríšou tu bola vybudovaná renesančná vodná priekopa pred hradbami. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 prišiel do Pressburgu rád Milosrdných bratov, ktorý postavil barokový kláštorno-nemocničný komplex, čím námestie získalo svoj súčasný trojuholníkový tvar.

Priemyselná revolúcia priniesla neoslohy, ako Kostol Reformovanej cirkvi, Rakúsko-maďarské vyrovnanie a uhorskú architektúru, ktorej príkladom je budova Hlavnej pošty. Československá republika a jej občianska spoločnosť priniesli art deco a kubizmus, ktoré možno vidieť na paláci Tatrabanky, neskôr aj špičkové príklady funkcionalizmu, ako obchodný dom Brouk a Manderlák a séria družstevných budov.

Nielen architektúra sa menila so zmenou režimu, ale aj názvy ulíc. Námestie SNP malo mnoho mien. V podstate každá zmena vládneho režimu toto námestie premenovala. Pôvodné Milosrdné námestie bolo významnou zastávkou korunovačných sprievodov uhorských kráľov, ale väčšinou bolo používané ako trhové námestie nazývané Zelený alebo Obilný trh a poniže Chlebový trh.

Za vlády Františka Jozefa I. dostalo prvé politické meno podľa najbližšieho spojenca Nemeckého cisára Wilhelma II. von Hohenzollern - Keiser Wilhelm-platz. Po prvej svetovej vojne a rozpade monarchie vzniklo Československo a námestie bolo premenované na Námestie Republiky. Koncom tridsiatych rokov, s nástupom fašizmu, rozdelením Československa a vznikom Slovenského štátu, sa námestie premenovalo podľa národovca na Námestie Andreja Hlinku. Po oslobodení od fašizmu a nástupe budovania komunizmu sa námestie premenovalo podľa osloboditeľa na Námestie J. V. Stalina.

Po jeho smrti a priamo následnej smrti prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda bolo námestie premenované na Námestie SNP. V novembri 2019, 30 rokov po páde totalitného režimu komunistickej strany, bola časť námestia, niekdajší chlebový trh, premenovaná na Námestie Nežnej revolúcie.

Udalosti, ktoré nasledovali po 17. novembri 1989, priniesli zánik socialistického zriadenia. V novej politickej situácii vstúpili na arénu politického a spoločenského života v meste nové politické subjekty.

Čo bude ďalej? Dúfajme, že námestie nezostane ľudoprázdne a že sa sem ľudia čoskoro vrátia s celým životom mesta a že plánované revitalizačné zásahy urobia z tohto priestoru skutočné srdce mesta.

Dejiny samostatného zboru reformovanej kresťanskej cirkvi v Bratislave sa začali písať v roku 1895. S jeho založením priamo súviseli i prvé kroky smerujúce k vybudovaniu vlastného liturgického priestoru. Predstavy kalvínskej obce o ňom začali nadobúdať reálnejšie kontúry okolo roku 1909, po získaní pozemku tzv. Soľného domu stojaceho medzi dnešným Nám. SNP a Obchodnou ulicou.

V apríli 1910 bola vyhodnotená zborom iniciovaná súťaž na projekt kostola, fary a nájomného domu. Najvyššie ocenenie pripadlo bratislavskému rodákovi Franzovi Wimmerovi, na druhom mieste sa umiestnil Zoltán Tornallyai. I keď Wimmerov návrh bol po každej stránke - vrátane výtvarnej adjustácie - vysoko hodnotený, jeho realizácia nebola bez nevyhnutných úprav možná. Stavebník touto úlohou poveril Floriána Opaterného, architekta z Budapešti, pôsobiaceho krátky čas aj v Bratislave.

Opaterny spravil niekoľko zásadných zmien týkajúcich sa fary a nájomného domu, Wimmerovu koncepciu chrámu však zachoval bez výraznejších korekcií. Komplex stavieb zjednocujúcich sakrálnu a profánnu funkciu ostal v rámci mesta ojedinelým príkladom pragmatického riešenia liturgických i existenčných potrieb cirkvi.

Kostol stavaný v rokoch 1912 - 1913 je centrálou na štvorcovom pôdoryse rozšírenou z troch strán o bočné ramená s emporami. Loď je zaklenutá železobetónovou valenou klenbou, vôbec prvou konštrukciou tohto typu použitou v sakrálnej stavbe v Bratislave. Priečelie s mohutnou vežou, členené prvkami odvodenými zo štýlového repertoára romaniky sa stalo dominantným bodom severnej strany námestia.

Význam Kalvínskeho kostola z hľadiska širšieho kontextu spočíva v nadviazaní na aktuálny vývoj v západoeurópskom sakrálnom staviteľstve. Ním zastúpený dispozičný typ sa zrodil najmä vďaka prieniku železobetónu do tejto oblasti architektúry. Nové stavebné materiály a konštrukcie umožnili koncipovanie veľkorysých, jednotných interiérov. K schéme uplatnenej v Bratislave sa vo svojich realizáciách od konca 19. storočia opakovane vracali architekti Robert Curjel a Karl C. Moser, činní prevažne v Švajčiarsku a v južnom Nemecku.

Kalvínsky kostol nachádzajúci sa na pomyselnej hranici medzi doznievajúcim historizmom a modernou v mnohých ohľadoch predznamenal povojnový vývoj. Platí to najmä pre kostoly nemeckých evanjelikov v Grinave a Prievoze, stavané v druhej polovici 20. rokov podľa návrhov Siegfrieda Theissa a Hansa Jakscha.

Hľadanie dobovo primeraného výrazu dokumentuje i synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave od Artúra Szalatnaia - Slatinského, stvárnená v duchu novej eklektiky. Architektúra efektne skĺbila tradíciu a symboliku s monumentalitou. Dokladom inej stavebnej tradície je skoršia synagóga v Senci, realizovaná miestnym staviteľom Jozefom Halzlom v roku 1906.

Medzi prvé „moderné“ sakrálne objekty na území súčasného Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) pojaté do bývalého štátneho zoznamu pamiatok patria kostol sv. Alžbety a synagóga neologickej židovskej obce v hlavnom meste a evanjelický kostol v Grinave. Kalvínsky kostol na Nám. SNP v Bratislave a synagóga v Senci sa medzi zákonom chránené pamiatky zaradili na prelome 70. - 80. rokov.

Novovznikajúce kostoly sa sústreďujú v okrajových častiach miest a v rozvíjajúcich sa štvrtiach. Z pohľadu utvárania ich pôdorysu, dispozície a hmotovej skladby je zjavný proces vedúci k zjednoteniu priestorov, podnietený technickými možnosťami, liturgickými a ekonomickými požiadavkami. Frekventovane sa uplatňuje typ s nedelenou loďou, či sálou pre zhromaždenia veriacich, ktorej hmotu vyvažuje vertikálny akcent neraz samostatnej, asymetricky situovanej veže.

Architektúra zo štýlového hľadiska preklenuje éru neskorého historizmu a moderny v jej rozmanitých polohách. Výtvarné prvky sa transformujú na symboly a akcenty podčiarkujúce sakralitu.

V porovnaní so staršími periódami prezentujú sakrálne pamiatky prvej polovice 20. storočia v danom regióne počtom skromný, no relatívne ucelený súbor. Odborná spisba dôsledkom dlho prevládajúceho skeptického postoja k architektúre historicky blízkej doby začala evidovať jej doklady v nie tak dávnej minulosti.

Po výraznej, poslednej vlne rozmachu cirkevného staviteľstva v druhej polovici 19. storočia prišiel začiatkom nasledujúceho istý útlm. Z novovznikajúcich stavieb z doby pred rokom 1914 (1918) je snáď najčastejšie spomínanou bratislavský kostol sv. Alžbety (1909 - 13), ilustrujúci neskoré dielo Edmunda Lechnera.

Stavba, zamýšľaná ako kaplnka katolíckeho hlavného gymnázia, sa stala miestom stretávania veriacich z novej štvrte rodiacej sa medzi východným predmestím a priemyselnými areálmi na Mlynských nivách.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínskej) v Bratislave na fotografii asi zo 60. rokov 20. storočia.

Kalvínsky kostol v Bratislave, južná empora s organom.

Priečelie stavby orientované do hlavnej ulice sídla ešte zodpovedá rozšírenému, orientalizujúcemu poňatiu zaužívanému pri tomto type stavieb.

Výsledkom oživenia vo sfére sakrálnej architektúry 30. rokov 20. storočia sú príklady oceňované i v medzinárodnom porovnaní. Medzi ne sa radí Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke (1931 - 32) od Vladimíra Karfíka. Bazilika s rovným záverom svätyne je dokladom univerzálnosti postupov a schém priemyselnej architektúry.

Kaplnka študentského domova Svoradov, pôvodný vonkajší vzhľad objektu.

Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je vnímaný ako prelomová realizácia v diele Michala Milana Harminca. Jej nóvum dôraznejšie vynikne pri pohľade na architektove staršie práce v duchu historizmu a klasicizujúcej monumentality.

Kostol vystavaný v rokoch 1932 - 33 nadobudol „prísnejšiu“ podobu, než akú zachytávajú súťažné plány. Tak ako v prípade vyššie spomenutých architektúr, aj tu je kostrou objektu železobetónová konštrukcia. V exteriéri sa uplatnil protiklad štruktúr neomietanej tehly a travertínového obkladu sokla. Strohému, halovému vnútru s postrannými emporami dominujú ónyxový oltár a kazateľnica z travertínu.

V intenciách purizmu bola koncipovaná cintorínska kaplnka Panny Márie v Rači (asi 1936). Prelom 30. - 40. rokov nepriniesol zásadný posun v modernistickom názore na sakrálne priestory, na druhej strane však zjavnejšie vystúpili snahy o ich monumentálnejší účinok.

V roku 1951 bol vysvätený Kostol sv. Margity v Lamači od M. M. Ukážkou doznievania predvojnovej moderny v sakrálnej architektúre je evanjelický kostol v Senci, stavaný v rokoch 1950 - 52 pre slovenských repatriantov z Maďarska.

Pripomenutím stavby novej lode kostola v Chorvátskom Grobe (arch. F. Florians, 1939 - 40) chceme na záver tohto príspevku naznačiť ďalšiu, nemenej dôležitú tému dotýkajúcu sa sakrálneho staviteľstva v sledovanom období. Zachovanie pôvodného, renesančného kostola Krista Kráľa cestou jeho rozšírenia o loď zaklenutú lomenou valenou klenbou, presvetlenú rozmernými gotizujúcimi oknami bolo predovšetkým zásluhou vtedajšieho farára Františka Kollárika. V kontexte doby nešlo zďaleka o ojedinelý prístup. Už pred rokom 1918 sa na základe plánov Kálmána Luxa realizovala prístavba novej hmoty ku gotickému jadru kostola sv. Tomáša (dnes Srdca Ježišovho) v Moste pri Bratislave.

Ďalšie Sakrálne Stavby na Slovensku

Slovensko je bohaté na historické kostolíky a chrámy. Niektoré z nich sú neznáme aj pre skúsených turistov. Skrývajú sa v menších dedinách alebo na miestach, kde o nich vie len málokto.

Medzi zaujímavé sakrálne stavby patria:

• Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch: Najstarší zachovaný svätostánok na Slovensku.
• Kostol Všetkých svätých v Ludrovej: Gotický kostol s unikátnymi freskami.
• Drevený Chrám svätých Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku: Drevený kostolík obklopený nádhernou prírodou.
• Kostol v Kelči pri Domaši: Osamelý svätostánok na brehu vodnej nádrže Domaša.
• Kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach: Elegantná secesná kaplnka s jedinečným príbehom.
• Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: Najstaršia zachovaná predrománska stavba na Slovensku.

V nasledujúcej tabuľke je prehľad kostolov a chrámov v Trenčianskom kraji podľa denominácie a obdobia vzniku:

V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V Trenčianskom kraji sa nachádzajú aj dve pútnické miesta:

• Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva (rímskokatolícka Žilinská diecéza)
• Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (rímskokatolícka Nitrianska diecéza)

Niektoré kostoly v Trenčianskom kraji boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.

Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.

Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi, aktívny člen evanjelického zboru. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.

V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.

Pozmenený projekt kostola z Modry-Kráľovej nájdete, ak sa vyberiete do rodiska Milana Rastislava Štefánika.

Okrem týchto zaujímavosti sa v obci nachádza hniezdo bocianov, pamätná tabuľa oslobodenia obce, pomník padlým hrdinom 2. V katastrálnom území obce Slavkoviec sa nachádza prírodná rezervácia Slavkovské slanisko a juhozápadne od katastrálnej hranice obce sa rozprestiera národná prírodná rezervácia Kopčianske slanisko (v kat. území Zemplínske Kopčany). Na východnej strane k. ú. Slavkoviec hraničí s prvkami R-ÚSES okresu Michalovce: regionálne biocentrum Brehy rieky Duša a regionálny biokoridor Laborec.

Kostol prešiel vlani čiastočnou obnovou, keď získal od Košického samosprávneho kraja (KSK) dotáciu 15.000 eur. Došlo k oprave častí šindľovej strechy, jej náteru, obnove bleskozvodov, či vstupných dverí. Pamiatka by si zaslúžila aj väčšiu investíciu pre rozsiahlejšiu obnovu a sprístupnenie verejnosti, na čo farský úrad nemá zdroje. Svinica leží len 20 kilometrov od Košíc a pri ceste autom na Zemplín ňou prejde každý.

Mapa náboženského zloženia obyvateľstva Slovenska

Svinica leží len 20 kilometrov od Košíc a pri ceste autom na Zemplín ňou prejde každý. V obci Svinica už 12 rokov úspešne funguje funkcia voleného rómskeho vajdu, ktorý je prizývaný na zasadnutia obecného zastupiteľstva. Rómska komunita, žijúca v miestnej osade, tvorí zhruba 15 percent z celkového počtu 890 obyvateľov. Obe strany si takéto riešenie pochvaľujú.

Starosta oceňuje úroveň života miestnych Rómov, ktorí nie sú problémovou skupinou, ako to býva v niektorých osadách. "Žijú normálnym bežným životom tak, ako ostatní ľudia. V osade sú vyasfaltované cesty, upravené fasády domov, žiadna chatrč. Dochádzka do školy je na slušnej úrovni, deti chodia do školy čisté, upravené. Nie je tu problém s automatmi alebo úžerou ako inde.

Obec Svinica je spojená s každoročnou regionálnou prehliadkou v speve ľudových piesní s názvom Dargovská ruža. Tento rok sa v máji v obci konalo toto podujatie už 44. Na súťažnej prehliadke v miestnom Kultúrnom dome pod dohľadom odbornej poroty vystupujú spevácke skupiny, spevácke duá a sólisti, a to z radov dospelých i detských folklórnych nadšencov.

Vo Svinici zachovávajú tradície ľudového spevu aj samotní obyvatelia obce. Aktívne sú tu dve ženské spevácke skupiny - Abovčanka a Dubina. Medzi členkami Abovčanky sú podľa starostu aj ženy, ktoré v nej spievajú od začiatku existencie Dargovskej ruže.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol postavený v roku 1784 najprv bez veže, ktorú pristavili v roku 1.

V obci Slavkovce sa nachádzajú:

• Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
• Gréckokatolícky chrám Zostúpenia svätého Ducha

Gréckokatolícky chrám Zostúpenia svätého Ducha bol postavený v roku 1801 ako jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a prestavanou vežou. Obnovou prešiel v roku 1897. Interiér je krytý pruskými klenbami s medzi klenbovými pásmi, ktoré dosádzajú na rímsy pilastrov. Fasády boli kedysi členené lizénovým rámom, ale v dnešnej dobe sú hladké. Veža má skosené hrany a je zakončená ihlanom, ktorý sedí na terčíkovej podstrešnej rímse. Hlavný oltár baldachýnového typu s obrazom Zostúpenia Ducha svätého je doplnený iluzívnou nástennou maľbou pochádzajúcou z čias stavby kostola. V roku 2008 sa začalo s rekonštrukciou chrámu a v roku 2009 bola posviacka chrámu za účasti veriacich a cirkevných hodnostárov. V lete v roku 2009 bola vo farskej budove vytvorená kaplnka, ktorá je zasvätená sv. veľkomučeníkovi Pantelejmonovi. Kaplnka bola vymaľovaná v grécko-byzantskom štýle a autorom ikon je kňaz o. Róbert Demko. Ikony sa nachádzajú na stenách kaplnky aj na doskách jednoduchého ikonostasu. Kaplnka je využívaná na bohoslužobné účely pre veriacich farnosti, najmä v zimných mesiacoch roka, na osobnú modlitbu kňaza a veriacich prichádzajúcich na modlitbu aj mimo svätých liturgií.

Neoddeliteľnou súčasťou obce sa stal párik bocianov. Ich každoročný príchod a odlet bol miestnou udalosťou. Do roku 1989 hniezdil na komíne bývalej fary reformovanej cirkvi. Po ich poslednom odlete sa komín zrútil. Táto udalosť zostala v pamäti ľudí ako milá, ale zároveň symbolická spomienka. Pre umožnenie návratu bocianov, bolo potrebné zabezpečiť inštaláciu špeciálneho hniezdneho stĺpa. Vedenie obce preto požiadalo Správu chránenej krajinnej oblasti Latorica o zabezpečenie nového osadenia pre bocianov. V blízkosti pôvodného hniezda sa na oddychovej zóne umiestnil betónový stĺp a osadil kôš s konárikmi. Na jar obyvatelia obce netrpezlivo očakávali príchod bocianov, ktoré sa v marci usadili na novom hniezde.

Dominantou obce je 4,5-metrový drevený prícestný kríž, ktorý je umiestnený na začiatku vstupu do obce smerom od Budkoviec. Bol postavený v roku 2002 a posvätený pri príležitosti osláv 700.

Na budove bývalej základnej školy v Slavkovciach sa nachádzala pamätná tabuľa, ktorá vznikla ako pripomienka za oslobodenie obce. Nápis ,,Vďaka Sovietskej armády za oslobodenie našej obce 26.XI.

Pamätník je venovaný občanom našej obce, ktorí zahynuli v boji proti fašizmu počas Slovenského národného povstania v rokoch 1944-1945 v 2. svetovej vojny. Pamätník je umiestnený pred budovou komunitného centra, ktorá v minulosti slúžila ako budova základnej školy v obci.

Dynamické zmeny v spoločnosti sprevádzajúce hospodársky a technický rozvoj v druhej polovici 19. Popri pastorácii orientovanej na majetkovo slabšie vrstvy sa ťažiskovými oblasťami pre ňu stali charitatívne, sociálne a edukačné aktivity. Táto nová „otvorenosť“ musela zákonite nájsť ohlas aj v sakrálnom staviteľstve. Chápať ho, ako najkonzervatívnejšiu disciplínu v danom období je dnes už prinajmenšom prekonané, najmä ak sa tento „konzervativizmus“ redukuje výhradne na vonkajšie znaky.

Mapa okresov Prešovského kraja

tags: #kostol #reformovanej #krestanskej #cirkvi #nam #snp