Slovenská pošta, štátny podnik s vyše 150-ročnou tradíciou, sa ocitá v jednej z najvážnejších kríz vo svojej histórii.
Ako ODOSLAŤ Zásielku ✉ BalíkoBox bez chodenia na poštu - Slovenská Pošta
NKÚ vo svojej správe bije na poplach. Problémy, na ktoré úrad upozorňoval už v roku 2020, sa nielenže nevyriešili, ale naďalej pretrvávajú. Aktuálna kontrola ukázala, že problémy v hospodárení pošty, na ktoré úrad upozornil už v roku 2020, pretrvávali aj v nasledujúcom období.
Podľa záverov NKÚ, ktorý opakovane preveroval hospodárenie spoločnosti, dosiahla Slovenská pošta ku koncu minulého roka stratu takmer 66,5 milióna eur. Kontrolóri vyčíslili, že v rokoch 2021 až 2024 vykázala pošta každoročne stratu - spolu takmer 66,5 milióna eur - a rok 2024 bol z tohto pohľadu vôbec najhorší. Táto suma sa nebezpečne priblížila k jednej tretine základného imania firmy.
Spoločnosť mala štyri nesplatené úvery v celkovom objeme 51,5 milióna eur. Podnik má štyri nesplatené úvery v celkovej výške vyše 51 miliónov eur, pri ktorých sa banky zatiaľ dohodli nevymáhať predčasné splatenie. NKÚ upozorňuje, že podnik dlhodobo generuje straty a bez zásadných zmien sa situácia nezlepší. NKÚ varuje, že ak štát urýchlene nekoná, budúcnosť pošty je ohrozená.
„Slovenská pošta potrebuje okamžitý a zásadný ozdravný proces,“ uvádza sa v správe úradu. Situácia si vyžaduje nevyhnutné zmeny aj v súčinnosti s jediným akcionárom pošty - štátom, ktorý v podniku zastupuje ministerstvo dopravy. „Riešenie súčasnej situácie závisí nielen od manažmentu, ale aj od akcionára, ktorým je štát,“ uvádza úrad vo svojej správe. Príčiny kritického stavu siahajú podľa kontrolórov roky dozadu.
Hovorkyňa poznamenala, že jediným akcionárom Slovenskej pošty, ktorá vznikla transformáciou v roku 2004, je štát. Zákonom je určená ako národný poskytovateľ základných poštových služieb, ktoré musia byť dostupné všetkým obyvateľom bez ohľadu na to, kde žijú a za prijateľné ceny a v určitej kvalite. Ku koncu roka 2024 bolo na Slovensku 1431 pobočiek, päť pojazdných a 16 zmluvných výdajov zásielok.
NKÚ pripomína, že problémy hospodárenia pretrvávajú dlhodobo, a už v roku 2020 poštu na ne upozorňoval. Odvtedy sa však veľa nezlepšilo.
Prečo pošta prerába? Univerzálna služba ju ťahá ku dnu
Jedným z hlavných dôvodov katastrofálneho hospodárenia je poskytovanie tzv. univerzálnej služby. Ide o základné poštové služby (ako doručovanie listov či dôchodkov), ktoré musí pošta zo zákona ponúkať všetkým občanom za dostupné ceny, bez ohľadu na to, kde žijú. Ide o základné poštové služby, ako doručovanie listov, balíkov či dôchodkov, ktoré musí pošta zo zákona zabezpečovať pre všetkých občanov - bez ohľadu na to, kde žijú a za regulované ceny. Táto povinnosť síce plní dôležitú spoločenskú funkciu, no zároveň generuje obrovské náklady, ktoré podnik nedokáže pokryť z vlastných príjmov. Výsledkom je každoročné prehlbovanie strát a zvyšujúci sa tlak na štát, aby situáciu riešil.
Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo poukazuje najmä na systémové bremeno tzv. univerzálnej poštovej služby - základných služieb, ktoré musí Slovenská pošta zo zákona poskytovať na celom území. Rozsah a podmienky tejto služby sú na Slovensku prísnejšie, než požaduje Európska únia, a štát nastavuje ceny tak nízko, že poskytovanie univerzálnej služby je stratové.
„Rozsah univerzálnej služby na Slovensku je širší, ako vyžadujú pravidlá Európskej únie a zároveň aktuálne nastavené ceny práve za poskytovanie ‚služby štátu‘, ale aj iným štátnym spoločnostiam alebo úradom prinášajú pri jej poskytovaní stratu. V kontrolovaných rokoch 2021 - 2024 to bolo sumárne bezmála 35 miliónov eur, a to je neudržateľné,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu Jaroslav Ivančo.
V rokoch 2021-2024 tým pošta prišla o takmer 35 miliónov eur, ktoré nedokázala vykryť inými výnosmi. Podľa NKÚ táto strata len za roky 2021 - 2024 dosiahla súhrnne takmer 35 miliónov eur. „A to je neudržateľné,“ varoval Ivančo. Hoci existuje kompenzačný fond, doň prispieva takmer výlučne štát, kým súkromní konkurenti nie - čo je v európskom prostredí neštandardné. NKÚ označil taký model za neudržateľný a žiada prehodnotiť legislatívu aj licenčné podmienky.
Situáciu zhoršuje fakt, že licenčné podmienky sa napriek dramatickým zmenám na trhu zásadne nemenili od roku 2012. Stratu má čiastočne kryť kompenzačný fond, no do neho prispieva takmer výlučne len štát, a nie ostatné súkromné poštové firmy, ako je to bežné v Európe. Pošta nedokázala túto dieru zaplátať ani ziskami z iných komerčných služieb.
„Kritický stav pošty spôsobili okrem iného prísne nastavené podmienky univerzálnej služby či nedostatočná modernizácia a informatizácia,“ konštatuje NKÚ. Dôležité parametre uvedené v licenčných podmienkach z rokov 2012 a 2022 sa napriek významným zmenám na trhu podľa hovorkyne nemenili. V preklade: štátna pošta dlhé roky zaostávala v inováciách a zároveň musela udržiavať širokú sieť pobočiek a služieb, ktoré však nedokáže financovať z vlastných tržieb.
Slovenská pošta tak balansuje nad priepasťou. Bez okamžitých a systémových zásahov hrozí, že sa Slovenská pošta stane ďalšou obeťou neudržateľného modelu verejných služieb.
Snaha o zlepšenie a reakcie
Aby sme boli spravodliví, pošta sa snažila na situáciu reagovať. Napriek týmto snahám zostáva Slovenská pošta v krízovej situácii. Napríklad spustila nové digitálne služby ako Moja ePošta, zaviedla výdaj zásielok pomocou PIN kódu a rozšírila sieť výdajných miest (tzv. Pošta POINTy).
Slovenská pošta vníma výsledky kontroly NKÚ SR ako dôležitý a prínosný podklad pre ďalší rozvoj spoločnosti. Výstupy z kontroly pošta využije pri nastavovaní opatrení, ktoré prispejú k jej udržateľnému fungovaniu v budúcnosti. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Výsledky kontroly NKÚ potvrdzujú nevyhnutnosť transformácie, ktorú Slovenská pošta spustila s cieľom modernizovať služby, zvýšiť efektivitu prevádzky a zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu podniku.
Slovenská pošta, jeden z troch najväčších zamestnávateľov na Slovensku s viac ako 10-tisíc pracovníkmi, sa ocitla v kritickej situácii.
Proces zmien sa teda v Slovenskej pošte a jej pobočkách už začal. Okrem jeho pokračovania budeme sledovať aj konkrétne kroky. Dôležitý je aj popis plánovaných zmien:
„Opiera o tri hlavné piliere. Prvým je konsolidácia hustej a neefektívnej pobočkovej siete v okresných a krajských mestách, ktorá napriek svojej veľkosti už nedokáže uspokojiť dnešné potreby zákazníkov. Z 1 365 pobočiek postupne ukončí svoju prevádzku dokopy 47 pôšt na Slovensku - 26 v krajských a 21 v okresných mestách. Vo väčšine prípadov išlo, resp. ide o slabé pošty, klientmi málo využívané, ale čoraz nákladnejšie. Vidiecke pošty, ktoré sú už dnes ekonomicky neudržateľné kvôli nízkej návštevnosti, pretransformujeme na franšízy po vzore viacerých európskych krajín, kde takýto systém funguje už dlhé roky.“
Slovenská pošta potvrdzuje, že problémom je aj zložitosť systému. Reforma takejto organizácie má svoje špecifiká: „Zároveň upratujeme v prevádzke, kde je nevyhnutné zjednodušiť obrovské a neprehľadné portfólio služieb. Transformácia starého modelu fungovania pošty zahŕňa aj zavedenie zmiešaného doručovania, využívania samoobslužných kioskov, či rozšírenie siete BalíkoBOXov cez partnerské samoobslužné zariadenia. Tretí pilier transformácie predstavujú investície do digitalizácie a inovácií. Tretí pilier transformácie predstavujú investície do digitalizácie a inovácií, aby sa zo Slovenskej pošty stala moderná firma. Našou prioritou v nasledujúcich rokoch je stabilizovať hospodárenie a postupne vytvárať predpoklady na to, aby sme v roku 2028, kedy by mala byť transformácia ukončená, dosiahli ziskové hospodárenie,“ dodala pošta.
Napriek alarmujúcej finančnej situácii sa však Slovenská pošta v týchto dňoch objavila na televíznych obrazovkách v netradične pozitívnom svetle. Spustila novú reklamnú kampaň, ktorú sama označuje za imidžovú - má budovať dobrý obraz firmy v očiach verejnosti. Reklamný spot ladený ako krátka groteska propaguje nový produkt „Zmluvný balík“ určený pre firemných zákazníkov. Zaujímavosťou je, že v spote účinkujú aj herci s mentálnym znevýhodnením z divadla z Pasáže, čo pošta prezentuje ako prejav spoločenskej zodpovednosti a inklúzie. Ide o prvú väčšiu mediálnu kampaň po dlhšom čase. Prečo sa podnik na pokraji krachu rozhodol míňať prostriedky na reklamu? Podľa vyjadrení manažmentu má kampaň ľuďom pripomenúť, čo všetko pošta ponúka, a ukázať, že sa mení k lepšiemu.
Vedenie zrejme vsádza na to, že posilnením značky a komunikovaním pozitívneho obrazu zabráni ďalšiemu odlevu klientov ku konkurencii. „Sme moderná spoločnosť, ktorá drží krok s inováciami, digitalizuje svoje služby a prispôsobuje ich potrebám verejnosti,“ uviedla pošta vo svojom stanovisku, keď nedávno čelila kritike. Reklama má teda podporiť posolstvo, že Slovenská pošta nezaspala dobu a vie sa prispôsobiť - že napriek kríze dokáže zákazníkom ponúknuť kvalitné a nové služby. Zároveň môže ísť aj o snahu upokojiť verejnosť.
Mediálny obraz „pošty na kolenách“ totiž vyvoláva otázky, či ľuďom v budúcnosti neskončia v rukách nedoručené zásielky alebo nebudú ohrozené výplaty dôchodkov, ktoré poštári nosia seniorom. Slovenská pošta je zároveň pod nebývalým tlakom verejnej mienky a konkurencie. Dlhé rady na pobočkách, pomalé služby či rušenie niektorých poštových úradov na dedinách už roky dráždia verejnosť. Najmä obyvatelia menších obcí citlivo vnímajú, keď ich pošta skracuje otváracie hodiny alebo sa hovorí o zrušení stratovej pobočky - v regiónoch je pošta často jednou z posledných spojníc so štátnymi službami. Správy o možnom „kolapse pošty“ preto znepokojujú bežných ľudí. Manažment na to reaguje sľubmi, že základné služby občanom zostanú zachované. Napríklad mnohé nerentabilné kamenné pošty sa majú transformovať na partnerské výdajné miesta formou franšíz, aby sa znížili náklady, ale služby zostali dostupné. Do tejto atmosféry nespokojnosti vstúpila agresívnejšie aj konkurencia na balíkovom trhu.
Súkromná logistická firma Packeta (známa aj ako Zásielkovňa) nedávno spustila štipľavú reklamnú kampaň, v ktorej nabáda ľudí „zabaliť čakanie na pošte“ - inými slovami, prestať strácať čas v radoch a radšej posielať balíky cez jej výdajné miesta a balíkomaty. Naráža tým na reputačný problém Slovenskej pošty: zdĺhavé vybavovanie na pobočkách. Táto kampaň otvorene porovnáva rýchlosť a jednoduchosť služieb Packety so „štátnou poštou“ - hoci priamo meno Slovenská pošta nevyslovuje, odkaz je zrejmý. Štátny podnik na to reagoval podráždene. Vo vyhlásení označil reklamu konkurencie za nekorektnú a zavádzajúcu, tvrdí, že poškodzuje dobré meno pošty a avizuje právne kroky voči údajne klamlivej reklame. Zároveň pošta zdôrazňuje, že sama je v procese modernizácie: má vlastné balíkomaty (hoci zatiaľ len necelých 240 oproti takmer 2300 výdajných miestam Packety) a cez svoju mobilnú aplikáciu vie zákazník odoslať zásielku rovnako pohodlne ako cez súkromnú konkurenciu.
Bratislavak.sk sa vo veci obrátil aj na Slovenskú poštu. Podľa hovorkyne Evy Peterovej došlo na pošte Bratislava 35 na Čachtickej ulici k dočasnému zhoršeniu plynulosti poskytovaných služieb. „Zákazníkom sa ospravedlňujeme. Dôvodom je výrazný personálny výpadok spôsobený zvýšenou chorobnosťou a dlhodobou práceneschopnosťou zamestnancov, ako aj skutočnosť, že napriek dlhodobému úsiliu sa nedarí obsadiť voľné pracovné pozície priehradkových zamestnancov na danej pobočke. Zároveň verejnosť uisťujeme, že pošta prijala opatrenia vedúce k odstráneniu obmedzení a robí všetko pre to, aby sa podobná situácia neopakovala.“
Od 21. októbra 2025 bola pobočka operatívne posilnená zamestnancami z iných pôšt. Aktuálne sú služby pre zákazníkov zabezpečené v dopoludňajších aj popoludňajších hodinách troma priehradkovýmizamestnankyňami.
V roku 2024 Slovenská pošta nedodržala viaceré finančné ukazovatele z úverových zmlúv, čo mohlo viesť k predčasnému splateniu záväzkov vo výške viac ako 33 miliónov eur. Podľa NKÚ je nevyhnutná komplexná reforma poštových služieb, vrátane zmeny legislatívy, úpravy licenčných podmienok a férovejšieho financovania univerzálnej služby. Slovenská pošta je dôležitým článkom verejných služieb, napríklad pri výplate dôchodkov, kde zatiaľ nemá náhradu. Bez reformy hrozí jej postupný rozpad a strata dôvery občanov.
Posledná kontrola NKÚ odhalila nielen systémový problém, ale aj konkrétne prípady nehospodárnosti a porušovania zákona o verejnom obstarávaní.
Tabuľka: Finančné údaje Slovenskej pošty za roky 2021-2024
| Rok | Strata (mil. eur) |
|---|---|
| 2021 | nestanovené |
| 2022 | nestanovené |
| 2023 | 12 |
| 2024 | 66,5 |
V súčasnej situácii sú nevyhnutné zásadné zmeny aj v súčinnosti so štátom, ktorý v podniku zastupuje Ministerstvo dopravy (MD) SR. Potrebná bude okrem iného úprava legislatívy a licenčných podmienok pri poskytovaní univerzálnej služby, teda základného súboru poštových služieb, ktoré pošta musí ponúkať občanom zo zákona.
Hovorkyňa úradu dodala, že v roku 2024 Slovenská pošta nedodržala vybrané finančné ukazovatele stanovené v úverových zmluvách z rokov 2021 a 2020, banky preto mali právo požiadať o predčasné splatenie zostatku úverov v celkovej hodnote viac ako 33 miliónov eur. Podľa medzinárodných účtových pravidiel boli všetky úvery okamžite splatné, banky sa však na základe spoločných rokovaní dočasne vzdali nároku na ich predčasné splatenie. „Toto riziko však zostáva aktuálne a je potrebné hľadať jeho finančne udržateľné riešenia,“ dodal podpredseda národných kontrolórov.
tags: #situacia #v #slovenskej #poste