História Kostola v Kalnej nad Hronom

Kalná nad Hronom je obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji na Slovensku. Obec sa nachádza v regióne Tekova. Jednou z jej častí je aj Kálnica. V mestskej časti obce Kálnica si mohli členovia hodnotiacej komisie súťaže Dedina roka 2025 prezrieť miestny futbalový štadión, celú časť obce s výkladom z autobusu, zastavili sa v obecnej pálenici a na zbernom dvore.

Kalná nad Hronom má bohatú históriu, ktorá sa datuje až do stredoveku. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z 13. storočia, kedy bola súčasťou uhorského kráľovstva. V priebehu storočí prešla rôznymi historickými zmenami, pričom sa stala známa predovšetkým poľnohospodárskou výrobou a remeslami.

Náboženský život v obci

Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kalná nad Hronom sa nachádza na adrese 29. Augusta 4, 93532 Kalná nad Hronom. Farský úrad zabezpečuje cirkevnú činnosť a prípravu k sviatostiam. Vzhľadom na zmiešaný charakter národnostného zloženia obyvateľstva, ako aj z jej z historického vývinu (príchod nových obyvateľov v 20. rokoch 20. storočia), nebola obcou, v ktorej je zastúpená iba jedna cirkev ako je tomu napríklad v niektorých okolitých obciach (Maňa, Trávnica, Podhájska a mnohé iné). K tejto cirkvi sa hlási najväčší počet obyvateľov obce Beša (cca 56 %), vyznavači rímskokatolíckej cirkvi sú tak slovenského ako aj maďarského národnostného zloženia obyvateľstva.

Kontakt na farnosť: Rímsko-katolícky farský úrad, Beša č. 100, 935 36 Beša Mgr. Je to cirkev, ktorú do obce priniesli noví obyvatelia, ktorí sa do obce prisťahovali v 20. rokoch 20. storočia v rámci tzv. vnútornej kolonizácie. Vyznavači evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sú výhradne obyvatelia slovenského národnostného zloženia z neoficiálnej časti obce Kulantov.

Kontakt na farnosť: Evanjelický farský úrad - seniorát, Dlhá 18/1, 935 32 Kalná nad Hronom Mgr. Ján Jančo, 036 63 95 181

Obdobie po druhej svetovej vojne

Po oslobodení bol začiatkom mája 1945 v našej obci zvolený miestny národný výbor. Jeho prvým predsedom bol Cesnek Ján, ďalej vo výbore boli podpredseda Ľudvík Maťko a Bačinský Tomáš. Tiež bola v tom čase zriadená milícia, jej veliteľom bol Anton Bajaník, bývalý partizán, parašutista, príslušník československej armády. Táto milícia mala za úlohu udržovať v dedine poriadok, pretože po prechode frontu bolo všade plno zbraní, nevybuchnutej munície, granátov, nábojov a rôzneho iného vojenského materiálu, s ktorým bolo nebezpečné manipulovať. Ako výbor tak aj milícia vykonali v tom ťažkom období veľa záslužnej práce.

Ale ako to už býva aj vtedy po prechode frontu sa prví po chotároch rozbehali deti, či starší chalani a zbierali rôzne veci, ktoré sa im zišli. Menšie deti vyberali z chemických masiek padlých Nemcov okrúhle sklíčka, starší zbierali bodáky a užitočnejší materiál. Na Tižinkách skupina chlapcov našla funkčnú nabitú protitankovú strelu a nevedomky ju odpálili smerom na Dúbravu. Po hlavnej ceste z Belej do Varína išla práve kolóna ruských vojakov a keď počuli výstrel, ihneď opätovali paľbu, tým smerom odkiaľ sa ozval.

V r. 1944 vzniklo v našej obci potravné družstvo. Občania sa poskladali po 100 Kč, ako akcie a za zložené peniaze si zakúpili tovar. Prvým obchodníkom bol Gašpar Žemel a dozorný výbor sa skladal z týchto členov: Pazderka Ján - pokladník, Kvočka Jozef - predseda. V stanovách sa odsúhlasilo, že na hospodárskych výsledkoch sa budú podieľať všetci členovia družstva a keď sa aj v nasledujúcich rokoch tak nestalo, skoro vždy mali osoh z obchodu len jednotlivci. Predsa však potravinové družstvo vykonalo veľa dobre práce a umožnilo občanom lepší nákup, už len tým, že ako konkurent donútilo druhých obchodníkov znižovať ceny a umožňovalo aj väčší výber tovaru, prípadne kúpu potravín aj na dlh.

Zároveň v tom čase bolo založené aj ,,Úverové družstvo s obmedzeným ručením“, ktorého vedením bol poverený Karol Hurta. Aj v jeho výbore bol Gašpar Žemel. Toto družstvo poskytovalo finančné úvery s nízkym úrokom a svojou činnosťou spolu s potravinovým družstvom uľahčovalo život ľudí na dedine. Všetky tieto družstvá, ako aj spolok roľníkov, ktorý tiež fungoval na podobných základoch, t.j.

Desaťročie od roku 1940 do roku 1950 bolo pre našu obec, ako aj pre celú krajinu veľmi búrlivé a málokto by si dovolil na začiatku tejto dekády predostrie scenár, podľa ktorého by sa mohli odvíjať udalosti v tomto kraji alebo v tejto krajine. Keďže už v niektorých rodinách mali ľudia rádio, boli dosť informovaní o pohyboch ktoré boli vo svete a ktoré sa mohli očakávať, alebo mohli mať dopad na život v našej dedine. Najviac vedomostí mal pán farár s učiteľom a tí ich podávali obyčajnému človekovi, ktorý ich v krčme u Ignáca rozmenil na drobné.

Ľudia vedeli už čo-to o komunizme, o hrôzach stalinizmu, o fašizme v Nemecku a vedeli si tieto novoty usporiadať podľa hodnôt ktoré uznávala dedina. Život v obci bol stále veľmi viazaný na pôdu. Vlastníctvo pôdy je veľmi dôležité pre obživu a po Bohu je najväčšia istota. Sebestačnosť ľudí je vysoká, dopestujú sa všetky hlavné potraviny, zemiaky, obilie, kapusta, ovos, zelenina. Stále platí: mať pôdu - mať istotu - mať budúcnosť.

A preto s veľkou nedôverou sa hlavne dobrí gazdovia, ten zdravý základ obce, stavajú k chýrom o komunizme v Rusku, o spoločnom vlastníctve pôdy, o družstvách. Tesne po skončení druhej svet. vojny sa ku komunistom hlásili asi tra občania, aj to čudáci, s ktorými sa ľudia v dedine moc nestýkali. Po skončení vojny v máji 1945 a po podpísaní Košického vládného programu, po zriadení novej povojnovej vlády zanikol i samostatný Slovenský štát. Nová vláda bola vytvorená z tzv. občianských strán a z komunistickej strany.

Predstavitelia občianských strán sa usilovali o obnovenie demokracie a komunisti sa snažili získať politickú moc po vzore Sovietského zväzu. Republika po porážke fašizmu bola vydrancovaná, viazlo zásobovanie obyvateľstva. i.. Tieto balíčky základnej potreby sa vydávali na lístky na počet ľudí v domácnosti a pomohli preklenúť najťažšie obdobie po vojne kým sa ľudia ako tak postavili na nohy. V obciach i v Dolnej Tižine sa vytvorili národne výbory, ako nástroje štátnej moci.

V r. 1946 boli v celej republike parlamentné voľby, ktoré v Čechách vyhrali komunisti a na Slovensku demokrat. strana. Po známom komunistickom prevrate na začiatku roku 1948 sa nádeje na lepšiu budúcnosť rozptýlili. Komunisti ťažili aj z tej skutočnosti že vojnu vyhral Sovietský zväz a využili aj obrovské nadšenie a radosť ľudí po vojne. Nikto však vtedy netušil, e jedna totalita bude nahradená druhou, ktorá na dlhé roky zatvorí brány slobody, postaví svet hore nohami a ako to už pri totalite býva, nech je červená, čierná alebo akákoľvek, vždy dobro bude zlom a zlo dobrom. Po prevzatí moci v našej dedine komunistami sa začali rúcať vzťahy.

Druhá svetová vojna a jej dopad na obec

1944, 29. august, povstanie, všeobecný rozruch po celej dedine, ľudia nevedia čo sa deje. Správy sú všeliake, protichodné. Do obce prišla čata nemeckých vojakov. Ubytovaní sú v hornej a dolnej škole, vyučovanie je prerušené. Vojaci sa chovajú k obyvateľom nedôverčivo, ale ináč im nerobia nič zlé. Až po pár dňoch sa situácia upokojila domov začínajú prichodiť chlapi, čo boli narukovaní ako vojaci a Nemci sa chovajú slušne. Prišlo nariadenie kopať zákopy, povinne, ale za prácu platia, nuž ľudia chodia kopať všade po okolí. Krčma je plná, moc sa pije a mastia sa karty. V noci je ticho, na okolí niet partizánov, tak Nemci dávajú pokoj. Dedina už dávno nebola tak pohromade, všetko sa poschádzalo zo sveta domov. Takto prešla zima 1944/45 a s prichádzajúcim jarom bolo cítiť aj prichádzajú front.

Za tichého počasia bolo počuť vzdialené dunenie a denne lietali celé kŕdle amerických lietadiel ponad dedinu smerom na východ. Nemci čo boli v obci odišli a prišli ďalší. Tí už ale nie sú takí ako predošlí a žiadajú povinne od obce odovzdávať kravy. Každý týždeň musí dať iný občan. zákopy sa kopú urýchlene ďalej, všade ich je veľa, aj v dedine. Front sa zo dňa na deň priblížil a napĺňa ľudí strachom. Apríl 1945. Front je už v našom kraji, Rusi sa dobíjajú ž do Terchovej. O jarných prácach ani stopy, počasie je priaznivé, v poli aj v obci je plno vojska, Nemci, Maďari a najhoršie je, že všetci berú čo môžu, kone, kravy, krmivo a ešte aj ľudí ženú kopať zákopy priamo do palebného postavenia.

Kto môže, ten sa prace ako sa dá, ženy, deti a starí ľudia sú po pivniciach, lebo dedina je pod ruskou delostreleckou paľbou, v domoch sú ubytovaní vojaci, ktorí tam veru poriadne gazdujú. Terchovú už Rusi oslobodili, vraj skoro celá zhorela, to ešte zväčšuje strach ľudí. Teraz zúri boj o Belú a to je susedná obec. Do dediny dopadajú strely čoraz častejšie. Osada Bačín vyhorela, spálili ju Nemci, ľudia si zachránili len holé životy, 12 gazdov prišlo o všetko čo mali. Po pivniciach chodia Maďari, zháňajú ľudí nosiť strelivo ale každý sa pred nimi prace ako môže.20 apríl. Rusi útočia, Belá je oslobodená, bojuje sa o našu obec, Rusi ju ostreľujú, ale Nemci sa húževnato bránia, kde-tu horí dom, humno od streľby, ľudia hasia s nasadením života. Maďari, čo mali delostrelectvo Pod brehami a na Pažiťach, ušli k Rusom a nechali Nemcov bez delostreleckej podpory, tí sú stratení a do obce vtrhli Rusi, do večera niet z nemeckej obrany ani jedného živého Nemca, všetci padli, celý chotár je nimi posiaty.

Rusi sa zakopávajú a aj oni naháňajú ľudí kopať zákopy. Noc prešla pokojne, ráno sa ukazuje že darmo sa kopali zákopy, lebo nemci ušli až do Žiliny. Dedina si vydýchla, zachránení sme, ale bolo aj veľa ranených z radov občanov, ba vojna si vybrala aj najvyššiu daň, zastrelili mladé dieťa, Helenku Kubíkovú. Stratili sme veľa majetku, ale hrôzy prechodu frontu pominuli. Na druhý deň, keď ľudia vychádzali z pivníc, uvideli v domoch iných vojakov - Rusov. A život sa začal vracať do starých koľají. Rusi nariadili zakopať padlých vojakov a len teraz sa naskytol ľuďom pohľad na hrôzy vojny v plnej miere. Vojakov zakopali tam kde padli a veru boli hrozne doriadení. Rusi boli v presile a strieľali do Nemcov aj z kanónov z tankov, ale tí sa priam fanaticky bránili a nechceli sa vzdať.

Pred kostolom, za lipou, bol jeden Nemec s guľometom, Rusi ho zbadali a prenikli s tankom až k nemu na pár metrov. On sa však nevzdával a bil sa proti presile. Z tanku strelili do neho, granát prestrelil lipu, ale nevybuchol a až potom začal Nemec utekať, no ďalšia rana z tanku ho zasiahla. Alebo iný ruský vojak pri čistení obce strelil do jedného nemca a ten ešte z posledných síl zdvihol automat a stihol Rusa zastreliť. Padlých ruských vojakov odvážali preč, no nemeckých vojakov pochovali na mieste kde ležali. Tižinské chotáre sa stali posledným miestom odpočinku asi stovke Nemcov, ktorí tu čakajú na svoje vzkriesenie. Smutná bola jar toho roku, siať bolo treba, no nebolo čo, nebolo čím orať, keď neboli kone, v dedine zostali len tri a na roliach bolo veľa nevybuchnutej munície. Ľudia potom len po biede posiali. Gazdovia chodili za koňami až po Čechách a odtiaľ doviezli aj viacero koní a ako sa dalo jeden druhému pomáhali. Radosť, že je už po vojne, pomohla zabudnúť na prežité hrôzy.

Školská kronika a vojnové udalosti

Na ďalšej strane som doslovne prepísal hrôzy vojny v obci zo školskej kroniky, ktorú v tom čase písal miestny učiteľ Gabriel Duchoň. Treba však podotknúť, že je písaná štýlom, ktorý sa zhodoval s nastúpenou cestou, ktorou sa vydala naša republika po vojne a hlavne po februárových udalostiach r. 1948. Z toho dôvodu je hodnovernosť opisu týchto tragických časov spornejšia, hlavne v počtoch padlých vojakov.

Školský rok v r. 1944 začal až 10. novembra so 185 žiakmi. Na škole pôsobil Gabriel Duchoň riaditeľ, učitelia Margita Duchoňová, Emilia sluková, Viliam Blaha. Príčinou neskorého začiatku vyučovania boli rušné dni augustové a septembrové, t.j. nastal otvorený nepokoj a oboj proti nemilým hosťom - Nemcom, ktorí čim ďalej tým viac sa usadzovali ako vojaci na našom milom Slovensku. Vrcholu táto nespokojnosť dosiahla koncom augusta - slovenským národným povstaním, ktoré však bolo brutálne potlačené.

Udalosti vojnové však išli ďalej a ďalej. Začiatkom nového roku 1945 zavítali k nám do našej obce vojaci. Týto nám zaujali a obsadili násilím učebne školy a spôsobili nepokoj. Vyučovanie sa prerušilo, dietky ostali doma a v obci nastal neobyčajný vojenský ruch. Občania chodili za poplatok kopať na rôzných miestach zákopy, kryty a pod. Toto všetko veštilo, že sa pripravujú i kolo nás pozície - bojové pásmo. Dni utekali, hrôza vojny sa približovala, ťažké dunenie kanónov sa blížilo.

Vo večernom šere bolo vidieť v diaľke ohne a žiar výbuchov a zhodených leteckých bômb. Viac večerov bolo pozorovať veľké žiare a ohne až z územia Sliezska. Hrôza vojny sa valila nezadržatelne vpred. Vojsko Nemcov a Maďarov pribúdalo, okolie obľahlo delostrelectvo. Hovorilo sa: "Peklo vojny je už tu." Tak sa i stalo, okolo Veľkej noci v marci okolo Terchovej a zázrivej nastali boje. Ľudia sa už celkom pripravovali na dni hrôzy, kopali si kryty a upevňovali si pivnice. Bežali do hôr a každý svojím spôsobom chcel sa zachrániť pred vojnou. To však nepomáhalo, skaza prišla. Vojaci brali, rekvirovali, kradli, ľudí šikanovali. Nervozita stúpala, prišiel boj. Okolie Belej, Terchovej sa premenilo za noci v more plameňov.

Salvy z kanónov a kaťuš zatajovali dych, v úkrytoch a pivniciach sa vrúcne modlili ľudia. Ranení vojaci prechádzali obcou čoraz viac, mŕtvych odvážali ďalej, smerom na Krasňany. V posledných dňoch zraneným vojakom poskytovali prvú pomoc v núdzovom lazarete vo farskej budove. Ranení vojaci sa chovali mužne.

Fronta sa priblížila, bola už takmer na dosah. Zásahy delostrelectva dopadali i do našej obce. Nastali požiare, ľudia zranení aj mŕtvi. V obci boli zranení Ondrej Chovanculiak, Vincent Sopkuliak, Helenka Bačinská, Novosadova, Emil Bačinský - žiak. Zastrelili dieťa Helenku Kubíkovú. Škody na obytných domoch boli značné. Popolom ľahli mnohé domy v Bačíne, ktorési i v obci, humno K. Frnčovej. Stredobodom delostreleckých zásahov bol kostol a okolie dolnej a hornej školy. Dolná škola mala 15 zásahov. Rôzne druhy striel ponad obec križovali a hrôza nemala konca. Tento stav trval viac ako tri (3) týždne. Jedného rána, okolo 4 hodiny nastalo zdanlivé ticho, nastal presun vojsk. Okolo 8 hodiny znovu nastal boj s hrdinskými rudoarmejcami. Bolo zabitých asi 20 Nemcov v obci a na okolí asi 300. Rusi tu v obci padli traja (3). S úprimným žiaľom v očiach boli pochovaní na tunajšom cintoríne, pri škole pod starou lipou. Červenou barvou natretý drevený pomník ďaleko hlásal horúcu lásku k nám, ako Slavianom ap pripomínal nám bratstvo v krvi. Nápis na pomníku"mozure" znel: "Bratská mohyla č.1 Večná sláva hrdinom padlým v bojoch za slobodu a nezavislosť našej vlasti."

Čo robiť v Kalnej nad Hronom a okolí?

Kalná nad Hronom a jej okolie ponúkajú množstvo aktivít pre návštevníkov. Či už hľadáte relax v prírode, historické pamiatky alebo zábavu, určite si prídete na svoje.

Kam na výlet v Kalnej nad Hronom?

• Splav Hrona
• Ranč u Bobiho v Novom Tekove
• Levický hrad
• Tekovská hvezdáreň v Leviciach
• Atlantis Center Levice
• Krytá plaváreň Levice

Nadmorská výška: 200 - 300 m n. m.

Tabuľka: Príklady projektov podporených Ministerstvom kultúry SR v roku 2016

Ďalšie kostoly v okolí

• Románsky kostol v Kalinčiakove
• Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku
• Gotický kostol sv. Jakuba apoštola v Želiezovciach
• Farský kostol sv. Štefana v Šuranoch
• Zaniknutý románsky Kostol sv. Hypolita
• Dražovský kostolík

Takmer každé mesto či obec na Slovensku má svoju vlastnú kalváriu. Výnimkou nie je ani Hliník nad Hronom. Kalvária je ukrytá v prekrásnom prostredí tunajších lesov.

tags: #kostol #rimskokatolicky #barokovy #kalna #nad #hronom