Osídlenie územia Hornej Lehoty je podľa archeologických nálezov veľmi dávne. Platná mienka hovorí, že už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy. Neskôr ich prevzali povrchovú ťažbu kovov.

Banská Bystrica a okolie.
Cirkevná Organizácia a Zakladanie Farností
Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. Dôvodom boli praktické potreby veriacich, ktorí museli voziť svojich zosnulých ku hradnému kostolu, kde bol cintorín. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napríklad v Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv na duchovný život veriacich. K zakladaniu dochádzalo tam, kde to potreba ukazovala. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. sa zameral na najchudobnejšie kraje horských dolín. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne vznikli nové fary v Mýte a Príbovciach.
V tekovskej župe nájdeme fary v Jastrabá, Kremn. Baniach, Hliníku, Žarnovici, Trubíne, Vieske. V Turci to boli Háj, Kláštor, Sl. Pravno, Sv. Mara, Turč. Ďur, Necpaly, Turč. Sv. Martin.

Kostol Narodenia Panny Márie v Ráztočne.
Problémy pri Zakladaní Nových Farností
Zakladanie nových farností prinášalo vždy veľké ťažkosti. Biskup sa nerád zmieroval s rozdelením svojej farnosti, pretože tým prišiel o časť svojho príjmu. Ďalšia ťažkosť bola s dotáciou nového farára.
Horná Lehota a Stretnutie Mládeže
V Hornej Lehote sa 20. marca konalo stretnutie mládeže Oravy s pomocným spišským biskupom Štefanom Sečkom v kostole Sedembolestnej Panny Márie. Biskup povzbudil mladých, aby nasledovali príklad mudrcov a vytrvalo kráčali po ceste, ktorá vedie k Bohu. Správca farnosti Henryk Sitek prečítal list Otca biskupa Františka Tondru pred takmer preplneným kostolom. Následne prebehla diskusia biskupa Štefana Sečku s mládežou. Na záver sa veriaci zúčastnili pobožnosti krížovej cesty a adorácie pred Sviatosťou oltárnou.
Vzhľadom k tomu, že Folklórna skupina Charita si v roku 2020 pripomenula 25. výročie vzniku, Fašiangy sa začali už sv. omšou v kostole Sedembolestnej Panny Márie. Obecný úrad dal urobiť zostrih vystúpení folklórnej skupiny počas jej 25 ročného trvania. To bol vstupný program tohtoročných fašiangov.
Kostol sedembolestnej panny Márie Hrabové 2025
Architektonické prvky kostola
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Svätyňa dostala oválnu podobu. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. Bočné kaplnky kostola sú obdialníkového pôdorysu. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Portál je posunutá doľava a hlavný vchod doprava od osi kostola. Z južnej strany je štýlový, gotický portál. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Horného. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie.

Námestie SNP v Banskej Bystrici.
Kaplnky kostola
Na južnej strane kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Barbora, sv. Hieronym a sv. Mikuláš, patrón baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. V kaplnke sa nachádza aj kamenná krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z r. 1475. Na severnej strane kostola je kaplnka Tela Kristovho. Jej gotický charakter bol obnovený reštaurátormi r. 1936. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. 1761, bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. V 14. storočí pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. V roku 1761, keď zhorelo celé mesto, sa kostol zničil. Architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1255 | Kostol románskeho štýlu už stál |
| 14. storočie | Prístavba kaplniek |
| 1761 | Požiar zničil kostol |
| 20. marec | Stretnutie mládeže Oravy s biskupom Štefanom Sečkom |