V Bratislave, na Teplickej ulici, sa nachádza kostol Kráľovnej rodiny, ktorý je miestom nielen náboženského života, ale aj priestorom pre diskusie o aktuálnych spoločenských témach. Jednou z nich je aj osamelosť, ktorá sa v súčasnosti vníma ako jedna z najväčších spoločenských epidémií.
Diskusné stretnutia, ktoré sa konajú v pastoračnom centre pri kostole, vychádzajú z myšlienok prebiehajúcej Synody o synodalite pápeža Františka. Tieto stretnutia sa zameriavajú na rôzne aspekty osamelosti, a to ako v umení, tak aj v Cirkvi.
Osamelosť (v umení a v Cirkvi)
O samote sa dnes právom píše ako o jednej z najväčších spoločenských epidémii. Ťažobu samoty a opustenia sme bezpochyby pocítili aj vo vlastnej koži. Naprieč históriou aj geografiou nájdeme množstvo slov od umelcov, básnikov, psychológov, sociológov, kňazov, politikov, ale aj biológov a ďalších o tom, ako sme stvorení jeden pre druhého. A známe africké príslovie pripomína, že “Človek pre človeka je najlepším liekom”.
No zároveň počujeme aj iné hlasy upozorňujúce nás na dôležitosť poodstúpenia od hurhaja spoločného života. Rozpráva o potrebe stíšenia sa, dobrovoľného oddelenia od neustálych medziľudských stretaní a starostí. Samotný Ježiš dáva veľký dôraz na utiahnutie sa do samoty a vyzdvihuje modlitbu v ústraní. Osamelosť je nevyhnutná nielen pre pre zdravý duchovný život, ale je nevyhnutá aj pre hlbšie sústredenie sa, pre vnímanie umenia, dôslednejšie objavovanie či tvorbu čohokoľvek nového.
Účastníci diskusie:
- Peter Repka: Vydal viac ako 10 pôvodných autorských zbierok poézia aj prózy. Ako redaktor alebo šéfredaktor prešiel viacerými literárnymi redakciami. Taktiež sa venuje prekladom z portugalčiny, španielčiny, taliančiny, maďarčiny a arabčiny.
- Dominikán doc. RNDr. Mgr. Reginald Adrián Slavkovský OP, PhD.: Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj v roku 1986 získal titul RNDr. (matematická analýza). Po štúdiach katolíckej teológie je od roku 1996 kňazom rehole dominikánov.
- Kristína Kottrová: Absolventka odboru Dejiny a teória umenia na FIlozofickej fakulte Trnavskej univerzity.
🔥 Božské varovanie: Niekto zmenil tvoj osud 😱 a oddialil tvoju spriaznenú dušu!
Historické korene Liptova
Pre hlbšie pochopenie kontextu je zaujímavé pozrieť sa na historické korene Liptova, územia, z ktorého pochádza mnoho obyvateľov Bratislavy. Historici sa dodnes nezhodujú v jednoznačnom určení pôvodu názvu Liptov. Mienky sa rozchádzajú a rôzne teórie spájajú názov s neznámou zaniknutou dedinou, hradom Liptov, riekou Lupčou, lipou, rybou lipňom alebo s osobným menom Liptov.
Prevláda mienka, že základom pomenovania je osobné meno. Liptov ako územný názov sa prvý raz spomína r. 1230. V tomto období sa rozprestieral od Hýb po Ráztoky. V minulosti sa používal názov „dolný Liptov" a „horný Liptov" pre západnú a východnú časť Liptova. Nešlo o presné geografické vymedzenie. Hranicou bol pravdepodobne Liptovský Mikuláš.
Na územie Slovenska prichádzajú nové a nové kmene: Skýti, Kelti, mnohé germánske kmene, Jazygovia (v I. stor. pred n. 1.). V I. a II. stor. n. 1. prenikajú na územie Slovenska Rimania, potom opäť viaceré germánske kmene. Nájazd Hunov r. 375 spôsobuje sťahovanie národov, za ktorého zač. IV. stor. odchádzajú zo Slovenska zvyšky Kvádov s germánskymi Vandalmi. Koncom IV; stor. začínajú osídľovať Slovensko slovanské kmene, primitívni roľníci a pastieri. R. 568 kočovní Avari si podmanili karpatsko-dunajských Slovanov, ktorí pod vedením franského kupca Sama získali nezávislosť na 35 rokov (623 - 658).
Územie Slovenska sa včleňuje do uhorského štátu v II. pol. XI. stor. Nevieme, do akej miery všetky tieto udalosti zasiahli Horný Liptov. Podľa archeologických nálezov (urny v Liptovskom Hrádku, na Velinku pri Podtúrni, primitívne opevnenia na Výslavci) Horný Liptov obývali Slovania v dobe hradištnej (VII. - XI. stor.), na ktorú poukazujú vykopávky. Mnohé zemepisné názvy, ktoré Slovania na území Liptova prevzali, napr. Tatra, Fatra, zas poukazujú na to, že Liptov bol i pred nimi obývaný.
Veľkomoravskou ríšou v IX. stor. začína feudalizmus, ktorý v uhorskom štáte dosahuje vrchol v XIII. storočí. Uhorskí králi v začiatkoch feudalizmu udeľovali rozsiahle pozemky cirkvi, aby sa jej zavďačili, dávali ich za zásluhy svojim verným a darovali ich vtedy, keď bolo treba upevniť oddanosť k panovníckemu dvoru. (Hybe, Boca) V XIII. stor. bol Liptov pokrytý mohutnými lesmi.
Prvá donácia v Liptove pochádza z roku 1229. Nasledujúceho roku Ondrej II. daroval Hauk Polkovi územie Hýb. Teda rokom 1230 začínajú sa písať dejiny Horného Liptova. Vznik Hýb spadá do tohto obdobia. Boli založené za Hauk Polka, českého šľachtica.
V r. 1239 Bela IV. pripojil Hybe ku kráľovským majetkom a Hauk Polkovi nechal len Uhorskú Ves. Prvými obyvateľmi Hýb boli Slováci, ktorí dedinu založili. Dosvedčuje to aj darovacia listina z r. 1239, keď tu ešte Nemci neboli. Vtedajší obyvatelia, kráľovskí poddaní, zaoberali sa pastierstvom, lovili v lesoch i v riekach, pestovali ovos. Hoci boli úplne pripútaní k pôde a nesmeli sa sťahovať, predsa z toho kraja utekali.
Bela IV. dáva r. 1257 výsadnú listinu, aby územie znova osídlili. Výhody, ako sloboda sťahovania s celým majetkom, právo slobodného lovenia zveriny i rýb, oslobodenie od urbariálnych tiarch na 3 - 7 rokov, naozaj získavajú nových kolonistov. Takto sa začína nové úspešné obdobie kolonizácie, v ktorej vzniká väčšina najvýchodnejších obcí Liptova.
Najväčšiu zásluhu na osídlení Horného Liptova majú potomkovia Hauk Polku. Jeho vnuk Bogomer dostával donáciu za donáciou. V r. 1263 získal územie od riečky Ploštianky po Bockú dolinu, v r. 1267 les od potoka Važec po Spiš pod. podmienkou, že tu založí dediny. V tom istom roku dostal výsadu ryžovať zlato v riečke Bocianka.
Mapa Liptova
Z týchto čias pochádza Boca, ktorá sa ako obec spomína v r. 1271. Založili ju Nemci. Spočiatku na Boci ryžovali zlatonosný piesok. Neskôr začali dolovať najnutnejšími nástrojmi, používali banícke kladivo a klin. Okrem zlata a striebra sa hodne vyskytovala meď, železo a olovo. Cez celý stredovek ostala Boca dôležitým baníckym miestom.
Východné územie Liptova dostal Bogomer pod podmienkou, že ho osídli. Kraj bol pokrytý obrovským lesom. Obrábanie pôdy bolo skoro také namáhavé, ako jej získavanie klčovaním. Uvedené okolnosti prinútili zemepána urobiť ústupky osadníkom.
Pri založení obcí Štrba a Važec dôležitú úlohu mali škultéti - šoltýsi. Šoltýs sa zaviazal založiť dedinu na neobývanom území, za čo dedične získal viaceré výsady. Po dohode s donátorom o území pre novú dedinu, o právach a povinnostiach osadníkov, priviedol z okolia alebo zo zahraničia nových ľudí. Rozdelil im pozemky na určenom území, kde začali stavať obydlia. Takto šoltýsom Hottom bola r. 1280 založená Štrba a šoltýs Gerhardt založil obec Važec v tom istom roku.
V r. 1286 spomínajú sa tieto dediny: Vavrišovo, Jamník, Podtúreň, Svätý Peter, Svätý Duch, Čutkovo a Danišovo. Meno Pribyliny, ktorá v spomínanom roku (1286) popri Jakubovanoch a Ondrašovej patrila Vavrincovmu vnukovi Mikulášovi, odvodzovali tiež podľa Mateja Bela od slova „bylina".
V tomto storočí vznikla ešte Kráľova Lehota (1298), ležiaca východne od dolného toku Bocianky, teda na pozemkoch, ktoré patrili kráľovi. V nasledujúcom storočí vznikli ďalšie dve obce: Malužiná (1362) a Porúbka (1379), ktorej meno samo poukazuje na porub - rúbanisko. Východná sa spomína už r. 1268 ako lúka. V XV. stor. (1441) prvý raz sa spomína i Dovalovo, ktoré je tiež pomenované podľa mena „Dovalov". Podľa vlastnosti potoka má pomenovanie obec Teplička. Vznik obce spadá do XVII. stor.
Kráľovskí služobníci, ktorých kráľ nazýval „svojím ľudom" (populi nostri), boli pripútaní k pôde, strážili kráľovské majetky. Bela IV. r. 1257 im dal právo slobodne sa sťahovať, aby osídlili prázdne územia. Na novom území sa stali nájomcami pôdy, ktorej vlastníkom bol zemepán. Od jeho ľubovôle bol závislý osadník - poddaný (jobagio). Výhodné postavenie v tejto dobe mali tzv. hostia (hospites). Boli to slobodní roľníci, v Liptove zväčša baníci, ktorí získali určité výhody, najčastejšie mestské výsady.
Nemeckí hostia dali podnet k vzniku dvoch mestečiek: Hybe, Boca. Do Hýb prišli Nemci po r. 1239 a už v roku 1265 získali pre obec mestské výsady. Druhým baníckym mestom bola Boca. Táto v r. 1271 dostala právo slobodného poľovania, rybolovu, hľadania a zúžitkovania kovov.
Pôvodné obyvateľstvo sa živilo poľovníctvom, rybárstvom, malo dobré podmienky pre ovčiarstvo, chov dobytka, na vyklčovaných plochách zavádzalo primitívne poľnohospodárstvo. (Z obilnín pestovali len ovos.) Príchodom nemeckých kolonistov začína sa baníctvo, pre ktoré bolo treba množstvo dreva. Takto vzniká nové odvetvie zamestnania - drevorubačstvo.