Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.
Počet veriacich v Európe klesá, uviedla Pápežská ročenka 2018 - Annuario Pontificio. A inak tomu nie je ani v Košiciach. Kým v roku 2001 ich bolo v meste 178 877, v roku 2011, podľa štatistického zisťovania, ich počet klesol o viac než 35-tisíc. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 nás bolo niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu 239 141.
Významné kostoly v Košiciach
V Košiciach sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré sú dôležité pre kultúrne dedičstvo mesta. Medzi ne patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Okrem týchto kostolov sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších pravoslávnych kostolov v Košiciach a ich okolí, ich históriu a architektonické prvky.
Pravoslávny chrám v Košiciach
Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Predstavený katedrálneho chrámu a správca cirkevnej obce Vladimír Spišák na otázky ohľadne výstavby neodpovedal. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach
Gréckokatolícky chrám v Košiciach - Nad jazerom
Farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom stavia v tejto mestskej časti nový chrám. Vladimír Varga, gréckokatolícky farár, si nemyslí, že by bolo v Košiciach veľa kostolov. Už vyše dvadsať rokov gréckokatolícki veriaci v našej mestskej časti slávia služby Božie v provizórnej kaplnke. Okrem tohto dôvodu stavby nového chrámu je aj evidentné zvyšovanie počtu veriacich, a to najmä mladých rodín. Chrám staviame hlavne zo zahraničných cirkevných nadácií a milodarov veriacich, ale dostali sme aj dotácie od štátu či od mestskej časti. Už v septembri odovzdali gréckokatolícky chrám na Sídlisku Nad jazerom.
Rímskokatolícky kostol v Košiciach - Ťahanovce
Veľký rímskokatolícky kostol sv. Dominika Sávia sa stavia na Sídlisku Ťahanovce nad Americkou triedou od roku 2004. Začali sme ho stavať na sídlisku, kde za socializmu cirkev nemohla byť viditeľne prítomná. Vychádzalo sa z potrieb veriacich, ktorí túžili žiť svoju vieru aj na týchto miestach. Sídlisko Ťahanovce má zhruba 22-tisíc obyvateľov, z toho je 10-tisíc rímskokatolíkov, čiže kapacita kostola určite bude využitá. Platné povolenie stavby kostola je do roku 2022 a dovtedy by sa mala aj celková výstavba ukončiť. Je financovaná dominantne z darov veriacich a farnosť disponuje v súčasnosti stabilitou v príjmoch. Rímskokatolícki veriaci sa doteraz stretávajú v unimobunkách, ktoré slúžili stavbárom pri výstavbe sídliska. Je to provizórna kaplnka, ktorú v nedeľu navštevuje asi 1 300 veriacich. Rímskokatolícky kostol na Sídlisku Ťahanovce sa bude stavať najdlhšie. Výstavba potrvá ešte minimálne štyri roky.
Evanjelický kostol v Košiciach - Terasa
Evanjelický kostol na Terase„Porevolučný boom vo výstavbe kostolov je prirodzený po viac ako 40-ročnej nútenej prestávke, kedy sa kostoly počas socializmu prakticky nesmeli stavať,“ hovorí zborový farár Ondrej Kolárovský. Ako povedal, dôvodom pre výstavbu kostola na Toryskej ulici bolo to, že v meste donedávna pôsobil len jeden evanjelický cirkevný zbor s kostolom v historickom centre na Mlynskej ulici. Výstavbe kostola predchádzal prieskum. Na sídlisku Terasa spolu s ďalšími pastoračnými obvodmi je takmer 3 000 evanjelikov. Aj Evanjelický cirkevný zbor a. v. Košice - Terasa musel viackrát predlžovať stavebné povolenie. V evanjelickom kostole na Terase plánujú oficiálnu posviacku v septembri tohto roku.
Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický strom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných.
Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816. Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa.
Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“ Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.
„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. júla 2005 Igor Mišina, vtedy biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorý bude ako emeritný biskup aj na posviacke nového kostola. Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.
História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724.
Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá. Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka. Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.

Kostol sv. Gorazda a spoločníkov
Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou. Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov. Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia!
Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ. Zaujímavosťou je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť.
Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach
Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.
Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Nejeden turista - malý či veľký hľadí na gotickú katedrálu v nemom úžase.
Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.
Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.
Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.
V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.
Sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku
Okrem Košíc sa na východnom Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok a pútnických miest. Medzi najznámejšie patria:
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
Tieto kostoly sú svedkami bohatej histórie a kultúry východného Slovenska a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti.
Drevené kostoly východného Slovenska
Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter.
Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí:
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
Tieto kostoly sú nielen krásne, ale aj dôležité pre kultúrne dedičstvo Slovenska. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Drevené kostolíky slovenskej časti Karpát
Prehľad drevených kostolov
| Názov kostola | Obec | Okres | Rok výstavby |
|---|---|---|---|
| Kostolík sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | 1658 |
| Drevený kostol | Nižný Komárnik | Svidník | 1938 |
| Kostolík sv. Kozmu a Damiána | Vyšný Komárnik | Svidník | 1924 |
| Chrám sv. Bazila Veľkého | Krajné Čierno | Svidník | 1730 |
| Drevený kostol sv. Michala Archanjela | Šemetkovce | Svidník | 1752 |
| Kostolík sv. Paraskievy | Potoky | Stropkov | 1700 |
Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.
tags: #kostol #spolocnikov #kosice