Kostol sv. Jána Krstiteľa je národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963. Pôvodný románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 12.storočia. Postavenie kostola sa pripisuje rodu Pominovských. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej románskej podobe, iba s malými prestavbami nenarúšajúcimi celkový pôvodný ráz.
Kamenné základy, odkryté pri archeologickom výskume, tu stáli už skôr a traduje sa, že tu stála ešte predkresťanská, pohanská stavba. Iná legenda hovorí, že bol postavený v 8.storočí a vraj tu počas svojej misie kázali svätí Cyril a Metod.
V 18.storočí bola kapacita kostola zväčšená drevenými tribúnami pri južnej a severnej stene lode. S tým súvisela aj zmena prístupu na emporu, keď zrušili drevené schodisko pri severnej stene a nahradili ho súčasným na opačnej strane. Priestor lode bol taktiež presvetlený novým okienkom v južnej stene lode. Už v 1.polovici 19.storočia boli drevené tribúny odstránené kvôli zlému stavu.
V roku 1884 sa realizovala obnova už chátrajúcej stavby, v rámci ktorej boli vymenené zvetrané stĺpiky v združených oknách na veži a osadený nový vstupný portál. Ten je na západnej strane, čo u stavieb tohto typu nie je bežné, apsida je orientovaná na východ. Odborná oprava kostolíka sa uskutočnila aj v roku 1936. Zatiaľ posledná obnova sa začala v roku 2008. Vtedy bolo objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou, upravená fasáda a vymenená strecha. V rokoch 2008-2010 prebehol architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Počas výskumu reštaurátor Marián Keleši objavil vo svätyni unikátne fresky a nástenné maľby z viacerých období, aj keď v staršej literatúre sa uvádzalo, že sa tu nezachovali. Fresky, na ktorých je šesť apoštolov a nad nimi tróniaci Ježiš Kristus, pochádzajú pravdepodobne zo 14. až 15.storočia. Od roku 2014 boli fresky reštaurované.
Jednoloďová obdĺžniková stavba má polkruhovú apsidu zaklenutú murovanou konchou, západnú vstavanú hranolovú vežu a emporu. Stavba má vonkajšie rozmery 8,1mx6,6m (loď) a 2,3mx4,5m (apsida) a je pokrytá šindľom. Veža je vysoká 14,5m, jej koruna je vo výške 12m. Zakončená je ihlanovou strechou. Na nárožiach lode sú zvyšky kamenných konzol. Z obdobia gotiky zrejme pochádza malé okno na južnej strane apsidy. V južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné združené románske okná.
Interiér Baziliky sv. Egídia v Bardejove
Kostol patrí medzi panské emporové kostoly budované zemepánmi z lomového kameňa na ich majetkoch. Murovaná empora slúžila pre pána ako tribúna, aby bol počas bohoslužieb oddelený od ľudu. Na našom území začali vznikať v 12.storočí a veľa sa ich nezachovalo (často boli prestavované). Emporu podopierajú dva piliere štvorcového prierezu zdobené náznakom rímsy a pätky. Opiera sa valenými pásmi o západné priečelie. Na prízemí je zaklenutá valenou klenbou. Zo západu emporu osvetľuje malé kruhové okno. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže.
Dolná časť veže sa na poschodí otvára z troch strán polkruhovými oblúkmi. Drevený strop lode je rovný. Po vstupe sa návštevník ocitne pod emporou. Vzniknutý arkádový trojoblúk tvorí jednotný optický celok so stredovým oblúkom poschodia empory, na ktorú vedie drevený schodový rebrík s dvomi ramenami. Z poschodia je výhľad do lode a na oltár zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi.
Oltár je barokový zo začiatku 18.storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je umiestnený výjav z pustovníckeho života svätého Jána Krstiteľa (drevoryt od Maxa Švabinského - pôvodný obraz bol ukradnutý v 90.rokoch 20.storočia), vo vrchole je obraz Korunovanie Panny Márie. Vo vitríne je vložené plastické vyobrazenie sťatej hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Pôvodne stál kostol na území obce Pominovec, ktorú v stredoveku zničila povodeň. Išlo pravdepodobne o majer s niekoľkými domami. Podľa povestí sa pri povodni zachránili iba štyri rodiny so siedmimi ovcami. Neskôr založili na vyššie položenom mieste obec Sedmerovec. Z pôvodnej obce Pominovec sa zachoval iba tento kostol, i keď ešte na začiatku 20.storočia ho obklopovalo niekoľko domov zanikajúcej dediny. Kostol je zaujímavý už svojou polohou, nestojí na vyvýšenom mieste ale osamotený v poli. Nachádza sa pri ňom malý príkostolný cintorín.
Od roku 2004 sa ku kostolu koná poslednú augustovú nedeľu cyklistická púť, na ktorej sa stretajú cyklisti z blízkeho i širšieho okolia (v roku 2008 sa ich tu zišlo viac ako 1.700). Svojím významom predstavuje kostol architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Tento kostolík prežil i kruté tatárske nájazdy v 13.storočí. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku.
Nenápadná odbočka medzi obcami Bolešov a Pruské vás dovedie k našej národnej kultúrnej pamiatke. Rímsko-katolícky kostol je netradičný svojim umiestnením. Od väčšiny kresťanských stánkov z minulosti sa líši tým, že nestojí na žiadnom vyvýšenom mieste ani kopci. Malý kostolík sa nachádza osamote v poli a spoločnosť mu robia iba posledné zachovalé zbytky starého cintorínu.
Pokiaľ vás bavia pútavé príbehy, jeden sa viaže aj k miestu, kde kostolík leží. Podľa povesti tu existovala obec Pominovec, avšak hrozivá povodeň ju takmer celú zničila. Živelnej pohrome odolal iba kostolík a štyri rodiny. Z rozbúrených vĺn sa im podarilo vytiahnuť sedem oviec. Či už tomuto vysvetleniu veríte alebo nie, kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi má svoju atmosféru. Je situovaný v tichom prostredí a ak potrebujete odísť od mestského ruchu, vyberte sa tam. Nájdete tu pokoj a možno načerpáte aj duchovné posilnenie. Cestou do Pominovca sa môžete zastaviť v Leteckom múzeu, ktoré sa nachádza na letisku v Slávnici.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci
Kostolík sv. Jána Krstiteľa, románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a západnou vstavanou vežičkou a emporou, postavili niekedy v 12. storočí. Ústna tradícia kladie vznik kostola už do 8. storočia. Dokonca v ňom vraj kázali Cyril a Metod. Dnes už osamelo stojaci kostolík na začiatku 20. storočia obklopovalo zopár domov zanikajúcej dediny. Živý, ak sa to dá tak povedať, ostal do dnešných dní len príkostolný cintorín. Hoci, posledný pohreb sa tu konal v roku 1979. Samotný kostolík sa využíva len sporadicky k bohoslužbám spojenými s významnými udalosťami. Jednou z nich býva cyklistická púť počas, ktorej sa posväcujú samotné bicykle.
V prvom rade je potrebné spomenúť, že sa podarilo odkryť zachované fresky. V staršej literatúre sa uvádzalo, že v tomto kostolíku sa žiadne nenachádzajú. Dnes sú v procese reštaurovania a o pár rokov sa interiér bude pýšiť pôvodným stredovekým výtvarným umením. Interiér sa stal jedinečnou na Slovensku zachovanou „kronikou“, kde nájdete pôvodné románske omietky zachované na ploche tak veľkej, že ani jeho súputníci - kostolík v Nitre Drážovciach, v Kostoľanoch pod Tríbečom, v Klátovej Novej Vsi - Sádku, rotunda v Nitrianskej Blatnici, ani rotunda v Skalici, sa nepýšia takým rozsahom pôvodných omietok.
Ono sa to môže zdať nie príliš dôležitým, ale ak si povieme, čo všetko je možné z takej steny vyčítať, je to trochu ako úspech s rýchlo vyslobodeným „ježkem z klece“. V prvom rade zloženie omietky veľa napovie o tom kedy bola stavba dokončená. Recepty na výrobu omietok sa rokmi toľkokrát zmenili, že podľa ich zloženia viete, v ktorom storočí ju pripravili. Boli to práve omietky a malta, ktoré pomohli určiť, že kostolík Margity Antiochijskej v Kopčanoch je najstaršou stojacou architektúrou na Slovensku.
Kostolík v Sedmerovci je presne ten typ románskeho kostola, ktoré mám rád. Postavený je údajne na ešte starších základoch stavby, ktoré nebola bližšie identifikovaná. Možno šlo o predkresťanskú, pohanskú stavbu. Toto miesto má svoje kúzlo.
Mesto Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti poľských hraníc. Na Slovensku je málo miest, ktoré sa môžu pochváliť takým bohatstvom pamiatok ako práve Bardejov. Prvá zmienka pochádza z roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike. Druhá písomná zmienka je z roku 1247. Kráľ Belo IV. v nej rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym radom cisterciánov, ktorí pôsobili v Bardejove.
Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhorskí panovníci. S urbanizačným rozvojom Bardejova v prvej polovici 14. storočia úzko súvisia počiatky mestského opevnenia. Už v roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť hradbami a baštami. Fortifikačný systém, ktorý na základe tohto rozhodnutia vznikol, patrí dnes k najzachovalejším na Slovensku.
Najvýznamnejšie privilégium bolo Bardejovu udelené v roku 1376, kedy získal štatút slobodného kráľovského mesta s mnohými výsadami. V tom istom roku získalo mesto právo konať na sviatok sv. Egídia - 1. septembra - výročný jarmok. Bardejov bol v stredoveku významným mestom Uhorska vďaka rozvoju obchodu, cechov, remesiel, ale aj školstva a kultúry.
Zachovaný pôdorys mesta s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo veľkého trhového námestia je dokladom európskej civilizácie z 13. - 14. storočia. Meštianske domy, ktorých základy pochádzajú z prvej polovice 15. storočia a z troch strán obklopujú trhové námestie, sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry. Štvrtú stranu námestia uzatvára rímskokatolícky Kostol sv. Egídia, trojloďová gotická bazilika so vzácnym súborom 11 neskorogotických oltárov. Uprostred námestia stojí budova renesančnej radnice.
Historické jadro mesta obkolesuje hradobný systém, ktorý bol v čase svojho vzniku jedným z najdokonalejších mestských opevnení v strednej Európe. Mesto Bardejov je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré záchrane historického dedičstva venuje maximálnu pozornosť, s cieľom zachovať toto dedičstvo pre ďalšie generácie. Pamiatková rezervácia Bardejov si zachovala vysokú mieru autenticity. Námestie obdĺžnikového tvaru je obkolesené z troch strán 46-timi meštianskymi domami a štvrtá strana je vymedzená dominante mesta - gotickej Bazilike minor sv. Egídia. Protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice.
Dynamika strešnej krajiny mesta, zničenej pri poslednom požiari, bola obnovená systematickými rekonštrukciami, ktoré začali v roku 1967. Vymedzenie a rozsah územia svetového dedičstva sú primerané a všetky prvky dôležité pre vyjadrenie jedinečnej svetovej hodnoty sú obsiahnuté v jeho hraniciach. Historické jadro mesta si zachovalo charakteristické znaky stredovekého obchodného mesta, najmä pokiaľ ide o urbanistickú štruktúru, pôvodnú parceláciu, ústredné námestie, uličnú sieť, väčšinu jeho otvorených priestranstiev, verejné budovy, opevnenie, siluetu a panorámu mesta.
Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30.11. 2000 (pod č. 973) sa historické jadro Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou slovenskou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta - Bazilikou minor sv. Egídia, mestskou radnicou a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu.
V blízkosti mestského centra sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska - jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia.
Ďalšie zaujímavosti v Bardejove:
- Renesančná bašta v Bardejove
- Mestská radnica: Goticko-renesančná budova je ojedinelou stavbou na Slovensku a zároveň aj prvou renesančnou stavbou na našom území. Bola postavená v rokoch 1505 - 1511.
- Mestské opevnenia: Najstaršia zmienka o ich vzniku pochádza z roku 1352.
- Meštiansky dom Gantzughof: Dom č. 13 na Radničnom námestí. Pôvodne gotický dom bol v roku 1566 renesančne prestavaný.
- Kostol sv. Ján Krstiteľa a Kláštor Františkánov: Bol postavený okolo roku 1380 augustiánmi, v roku 1428 vznikla časť kláštora. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z 2. polovice 19. storočia.
- Gréckokatolícky kostol: Stavba s novoromanskými prvkami na fasáde bola postavená pri hradobnej priekope v rokoch 1901 - 1902. Kostol je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi.
- Evanjelický kostol: Kostol v klasicistickom štýle bol postavený v rokoch 1798 - 1808. Interiérové vybavenie kostola je neogotické z 2. polovice 19. storočia.
- Židovské suburbium: Nachádza sa na Mlynskej ulici č. 6 a 7. Bolo vybudované v 18. storočí. Dominantou je synagóga z 1. polovice 18. storočia. Súbor stavieb pozostáva z budov zhromaždenia (Beth hamidras), rituálnych kúpeľov a hospodárskych častí.
- Kalvária: Stojí na kopci východne od mesta.
- Skanzen - Múzeum ľudovej architektúry.
Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu a významnou destináciou v rámci Slovenska, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú Bardejovské Kúpele.
Sväté omše na sídlisku Pod Sokolejom sa začali slúžiť v januári roku 1990 v budove základnej školy za pôsobenia vtedajšieho vdp. Po takmer piatich rokoch bola listom zo dňa 19. decembra 1994 košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom zriadená Farnosť Humenné - Pod Sokolejom, ktorej farský kostol je zasvätený Sťatiu sv. Jána Krstiteľa.
K farnosti patria filiálne obce Jasenov s kostolom sv. Prvým správcom tejto farnosti bol vdp. Peter Buľko. Pôsobil tu od 19. decembra 1994 do februára 1997. Jeho nástupcom sa stal vdp. Mgr. Ján Gič. Od 1. júla 2012 novým správcom farnosti je Mgr.
Základný kameň a stavenisko kostola požehnal 31. augusta 1997 Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Zároveň sa v tento deň konala aj odpustová slávnosť sviatku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Stavba kostola bola zakrytá 14. októbra 1998. 21. júna 2001 sa kňazi farnosti nasťahovali do novej farskej budovy. Posviacka fary sa uskutočnila 24. júna 2001 na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa.
26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nášho nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup metropolita. 26. augusta 2011 oslávilo tunajšie farské spoločenstvo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita.
1. januára 2020 - na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa. 26. augusta 2021, za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, slávila sa sv. omša z príležitosti 20. výročia konsekrácie kostola. 1.1.2025, v jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa.
Kostol sv. Jána Krstiteľa je významným svedkom histórie a architektúry Slovenska. Jeho románske korene, gotické prvky a barokové úpravy vytvárajú jedinečný kultúrny skvost, ktorý si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.