Zvolen, mesto s bohatou históriou, sa pýši jednou z najstarších stavebných pamiatok - ranogotickým kostolom sv. Alžbety. Tento kostol, situovaný v srdci mesta na Námestí SNP, je svedkom stáročí a mnohých historických udalostí.
Kostol sv. Alžbety vo Zvolene
Počiatky a Vývoj Kostola
Kostol sv. Alžbety vznikol okolo polovice 13. storočia ako pomerne veľký jednoloďový kostol s dreveným stropom. Prvá zmienka o Zvolene pochádza z roku 1222, zatiaľ čo vznik kostola sv. Alžbety sa spája s listinou Bela IV., kde sa Zvolenčanom povoľuje voliť si farára. Z tohto obdobia sa nám zachoval ranogotický portál v južnej stene lode kostola, ktorý môžeme datovať práve do obdobia okolo roku 1250.
Presný rozsah zachovania pôvodnej hmoty kostola, ako aj informácie o celom historickom vývoji tejto stavby, by zodpovedne odhalil až architektonicko-historický výskum, ktorý však ešte nebol vykonaný. Počas svojej existencie bol viackrát prestavovaný, ale svoj stredoveký výraz si zachoval dodnes.
Prestavby a Úpravy v Priebehu Stáročí
- V rokoch 1381-90 bola pôvodná neskororománska (ranogotická) stavba kostola prestavaná.
- V 14. storočí to bola iba jednoloďová stavba s rovným stropom v hlavnej lodi a polygonálne ukončenou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou.
- Ku svätyni bola na severnej strane pristavaná dnešná sakristia s malou kaplnkou.
- V priebehu 2. pol. 15. storočia bol ku severnej stene lode kostola pristavaný dvojpodlažný priestor, ktorého časť slúžila aj ako kráľovské oratórium a ďalšia časť ako radnica.
- Stredovekú podobu kostola najviac zmenili stavebné úpravy z čias protestantizmu (obdobie približne medzi rokmi 1522 - 1673), kedy patril i zvolenský kostol, ako veľa iných, evanjelikom.
- Narastajúci počet veriacich zapríčinil okolo roku 1580 rozšírenie kapacity kostola o bočné empory, pričom zaklenuli aj hlavnú loď dnešnou hrebienkovou klenbou.
- Pravdepodobne niekedy v tomto období pristavali na západnej strane aj mohutnú vežu s renes. vstupným portálom.
- Krátko po tom, ako sa kostol opäť vrátil do rúk katolíkom dal bohatý mešťan a hrolivý katolík Jozef Ebecký k južnej stene kostola pristavať ranobarokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie.
- Na začiatku 18. storočia, značne poškodený kostol Rákocziho vojskami, získal počas prestavby barokovú nádstavbu veže s vežovými hodinami.
- V 19. storočí bol kostol neogoticky upravený, čo sa týkalo najmä interiéru - výmaľba, hlavný oltár atď.
- Posledná veľká zmena prišla až roku 1999, kedy bol celý interiér kostola novodobo vymaľovaný Mgr. P. Čambálom.
Architektonické Zaujímavosti
Kostol sv. Alžbety sa vyznačuje viacerými architektonickými prvkami, ktoré odrážajú rôzne historické obdobia:
- Kamenárske stavebné prvky z najstarších čias kostola, ako napr. gotická klenba vo svätyni s kružbovými konzolami, alebo got. rebrové klenby v sakristii, neskorogotická rebrová klenba pod organovou emporou, alebo renesančný hl. vstupný portál v podveží kostola.
- Ranogotickú sakristiu zaklenutú rebrovou krížovou klenbou s menšou pristavanou kaplnkou tiež zaklenutou.
- Kamenné renesančné epitafy.
- Barokový erb Zvolena, ktorý nesú dvaja anjeli na parapete organovej empory.
Zvolenská veža
Súčasťou kostola je aj 49m vysoká Zvolenská veža, ktorá bola postavená v druhej polovici 16. storočia. Na balkón veže sa dostanete točitým kamenným schodiskom, ktoré má 75 schodov. Veža má štyri balkóny, ktoré sú orientované na všetky svetové strany.
Zvolenská veža
Veža kostola sv. Alžbety vo Zvolene by sa po rekonštrukcii mohla stať zaujímavým turistickým objektom. Centrum Zvolena s kostolom sv. Alžbety je jedinečné a ponúka pohľad na históriu a architektúru mesta. Rekonštrukčné práce si doteraz vyžiadali 23 500 €.
Mesto Zvolen a rímsko-katolícka farnosť prejavili záujem sprístupniť vežu verejnosti, aby si mohli obyvatelia a turistickí návštevníci z vtáčej perspektívy bezpečne prehliadnuť jedno z najväčších námestí u nás. Ide o dokončenie rekonštrukcie kamenného schodišťa, opravu nosníkov, podláh a iných drevených častí veže, osadenie drevených dvier vo vstupe do veže a na balkón a napokon aj o zabránenie náletom holubov, ktoré znečisťujú interiér veže.
Preto sa dekan Vojtech Nepšinský obrátil letákom na občanov Zvolena s prosbou o finančnú pomoc. Na túto zbierku bol zriadený špeciálny účet SK06 1111 0000 0066 1528 6030.
Archeologické Objavovanie Okolia Kostola
Archeologické objavy nebudú viditeľné len nad zemou, ale aj pod ňou. Do podzemia zrekonštruovali stavbári schodisko, kde návštevník uvidí originálne pozostatky stredovekej stavby.
Významné NáLezy
- Karner: Drevená konštrukcia s kopulou kopíruje vzhľad niekdajšej kaplnky, jej zachované zvyšky dlhé roky ukrývala dlažba, neskôr trávnik.
- Radnica: Na severnej strane boli objavené zvyšky radnice z druhej polovice 15. storočia.
- Cintorínska ohrada: Okolo kostola, ktorý je zo začiatku 13. storočia, postavili koncom 15. storočia cintorínsku ohradu.
- Hroby: Našli sme približne šesťdesiat hrobov. Kopali ich jeden cez druhý.
- Vápenná jama a vápenná pec: Malček predpokladá, že sú z 13. storočia, keď pôvodne románsky kostol sv. Alžbety stavali, alebo zo 14., keď ho prestavali do gotického slohu.
- Prví osadníci: Základy praniera, takzvanej klietky hanby, aj zoskupenie kolových jám po drevených konštrukciách, ktoré archeológovia objavili ešte v roku 2008 pri dnešnej tribúne, potvrdzujú, že na námestí bolo v blízkosti kostola sv. Alžbety trhové miesto.
Život Farnosti
Po zániku Uhorska, na konci 1. svetovej vojny - 1918 - a vzniku Československa sa kňazi snažili pozdvihnúť duchovný život vo farnostiach. Tak to bolo aj vo Zvolene. Rozvíjala sa spolková činnosť, charita, divadlá. Tiež propagovali úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a mariánsku úctu. Preto ľudia začali mesačne chodiť ku sv. spovedi a na 1. piatok k sv. prijímaniu.
Po 2. svetovej vojne nastúpila komunistická moc, ktorá náboženstvo označila za „ópium ľudu“ a začala uskutočňovať ateizáciu. Zrušila rehole a nad Cirkvou ustanovila dozor. Mužské rehole boli zrušené a rehoľné sestry koncentrované a boli im pridelené rôzne práce. V tejto situácii vznikla tzv. tajná cirkev - rehoľní kňazi tajne pracovali - zhromažďovali skupinky mladých ľudí a v prírode (na chatách) im dávali duchovné cvičenia a občas robili duchovné obnovy.
Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni, farnosť sa rozdelila na farnosť Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová a taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku.
Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska.
Gotický Karner pri Kostole Sv. Alžbety
V rokoch 2005 a 2006 bol počas archeologického výskumu pri farskom Kostole sv. Alžbety vo Zvolene objavený a odkrytý gotický karner zo 14. storočia. Karnerovú Kaplnku Božieho tela postavili pri farskom kostole ako centrálnu stavbu niekedy okolo polovice 14. storočia. V prípade zvolenského karneru išlo o stavbu menej zvyčajného šesťuholníkového pôdorysu.
Popis Karneru
- Vonkajší priemer lode: 9 m
- Vnútorný priemer suterénnej časti: 8 m
K šesťbokej lodi sa vo Zvolene pripájala z východnej strany neveľká svätyňa polygonálneho pôdorysu (vnútorný priemer je 2,8 m) a zo západnej strany prístavba kopírujúca tvar troch strán šesťuholníka. V roku 2012 bola nad nimi postavená z dreva náznaková rekonštrukcia stavby.
Tabuľka: Významné Udalosti a Prestavby Kostola sv. Alžbety
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1250 | Postavenie ranogotického portálu v južnej stene lode kostola. |
| 1381-90 | Prestavba kostola do gotického slohu. |
| 1522-1673 | Kostol patrí evanjelikom. |
| 1580 | Rozšírenie kapacity kostola o bočné empory. |
| 1650 | Pristavenie ranobarokovej kaplnky Sedembolestnej P. Márie. |
| 1999 | Novodobá výmaľba interiéru kostola. |
| 2005-2006 | Objavenie gotického karneru zo 14. storočia. |
| 2012 | Postavenie drevenej rekonštrukcie karnera. |
Kostol sv. Alžbety vo Zvolene je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitým svedkom histórie mesta. Jeho architektonické prvky, archeologické nálezy a bohatý duchovný život farnosti ho robia jedinečným a cenným kultúrnym dedičstvom Slovenska.