História Kostola sv. Alžbety v Podlužanoch

Prvé zmienky o Podlužanoch pochádzajú z roku 1275. To znamená, že Podlužany si až v roku 2005 pripomenú 750. výročie prvej písomnej zmienky.

História hovorí, že na miestach dnešného kostola stála kaplnka. Zmienka o nej pochádza z roku 1255, čo je najstarší písomný údaj o obci.

Už v roku 1601 tu jestvovala organizovaná obecná správa s vlastnou kancelárskou činnosťou. Pôvodne patrili služobníkom hradu Tekov, od roku 1388 hradnému panstvu Levice.

Zaujímavý je kruhopis pečatidla: Polusani založení chrámu na Alsbe(tu). Pôvodné pečatidlo sa nezachovalo, našli sa však odtlačky ďalšieho pečatidla z roku 1712. Už v 16. storočí bolo totiž zvykom uvádzať kompletný dátum vyhotovenia pečatidla.

Podľa kruhopisu pečatidlo Podlužian vzniklo na sviatok sv. Alžbety 19. novembra 1712 na pamiatku patrónky kostola. Historickým znakom obce je poľnohospodársky motív - vyjadruje hlavný zdroj obživy miestneho obyvateľstva. Rameno, ktoré drží klasy, je pravdepodobne prevzaté z erbu niektorého šľachtického rodu, ktorý tu uplatňoval zemepánske práva pred rokom 1712.

V sobotu a nedeľu 15. a 16. novembra sa konali v Podlužanoch hody, ktoré boli slávnostnejšie ako v minulých rokoch. Za účasti arcibiskupa a metropolitu Slovenska Jána Sokola, farárov z okolitých farností, starostov okolitých obcí sa v miestnom Kostole sv. Alžbety konala slávnostná omša, v rámci ktorej arcibiskup vysvätil obnovený kostol a symboly obce (erb, pečať a zástavu).

Erb obce Podlužany

Pre lepšiu prehľadnosť, nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité míľniky v histórii Podlužian:

Úvahy o prvom kresťanskom kostole v Tekove (tekovskej stolici)

A) 11. storočie - skôr prvá polovica než druhá - archeológia potvrdzuje: Románsky kostol - stál zhruba na tých miestach kde dodnes stojí starotekovský farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - širšie ohraničenie priestoru - dnešný kostolný a farský dvor.

Materiál: tufové kvádry a zlievané murivo, podľa archeológov bol neskoršie kostol zväčšený o prístavbu.

B) 11. storočie - pri tomto kostole doložený radový cintorín, bezprostredné okolie románskeho kostola a všetkých nasledovných kostolov v tejto lokalite sa používalo ako cintorín až do roku 1776.

C) 11. storočie - archeológia podľa doterajších bádaní potvrdzuje existenciu feudálneho hradu na Várhedi, Hradný vŕšok (terajší cintorín), hrad bol tiež neskôr rozširovaný a bol úplne zničený.

V datovaní zničenia a zániku Tekovského hradu sa tvrdenia odborníkov rozchádzajú (tatársky plien - 1241, nasledujúce vojenské výboje, Matúš Čák Trenčiansky - 1290 - 1318, vnútorné boje medzi šľachtou, husitské výpravy, ba poniektorí predlžujú jeho existenciu až do vpádu Turkov - čo je najpravdepodobnejšie.

Už v prvej polovici 11. storočia boli postavené kostoly: Tekov Žemliare Kremnica Nová Baňa Nevidzany Kňažice (do roku. 1918 mali názov. M. Opatovce).

Existencia kostola si vyžaduje komitátne zriadenie a s ním súvisiace zriadenie cirkevné, ktoré v prvých dobách bolo takmer totožné. Paróchia často znamená v listinách župu a naopak komitát znamená parochiu - faru.

Hradná fara - presbyteriát - hradné kostoly.

Podľa V. Vencela - Stredoveká architektúra na Slovensku, aj keď niet stavebných pozostatkov a listinných dôkazov, dá sa predpokladať, že v Tekove bola hradská fara. O arcidiakonáte a parochii sú listinné dôkazy z 13. storočia, po prvý raz sa tekovský arcidiakonát spomína vari v roku 1332. Arcidiakonáty sa organizačne vyvinuli z hradných fár cez presbyteriáty, respektíve arcipresbyteriáty.

V. Vencel píše: Hradská alebo hradná fara spravovala celé územie, prináležiace k župnému hradu. Pravda prvotné stolice boli územia oveľa menšie. Stredom takejto fary, farnosti bol hradný, štátny, kráľovský kostol, ktorý len samotný zo všetkých kostolov a kaplíc tejto okolice (veľkofary) mal právo farské, spravoval ho hradný kňaz - prebyster, arciprebyster.

Tento veľkofarský systém sa na územíé ostrihomskej diecézy a tam patril aj Tekov, ako sídlisko aj ako stolica za vlády Kolomana (1095-1114) bol zrušený, zreorganizovaný. Pre včasnú dobu románsku treba preto predpokladať kostoly tohto typu aspoň pri všetkých hradoch komitátnych. A Tekov bol komitátny hrad. Určitejšie vieme v 11. storočí len o jednom kostole tohto typu, kostol Sv. Emeráma na hrade v Nitre. Tento bol postavený najskôr ešte v druhej polovici predošlého storočia, teda v 10. storočí.

Štyri starotekovské kostoly mohli teda stáť na týchto miestach:

• a) dnešný cintorín - Várheď (hradné kostoly)
• b) dnešný farský kostol Nanebovzatia P. Márie
• c) návršie pri Hlbokej ceste (kostol Sv. Alžbety)

1077 - 1095 - vznik tekovského archidiakonátu, archidiakonatus Borsiensis, parochia.

V novej cirkevnej organizácii, ktorá vznikla za Ladislava (1077-1095) systém archidiakonátov, totiž sa stal jediným článkom diecéz a preto nie náhodou sa často termín „comiatus“ v prameňoch zamieňa termínom „parachia“.

Vývojové fázy, cirkev je organizácia v Tekove: veľkofara - hradská fara - 9. a 10. storočie, archipresbyteriát - 10. storočie, archidiakonát - 11. a 12. storočie, prípadne aj 13. storočie.

Pri zakladaní a donácii beňadického opátstva r. 1075 bol teda v Tekove ešte archipresbyteriát, stará predarpádovská cirkevná organizačná forma.

1075 - hrad Tekov, tekovský kráľovský komitát, župa, opátstvo Sv. Benedikta nad Hronom,

1113 - písomne doložené starobylé Zlaté Moravce,

1124 - župan Otomar, nemecký názov Bersenburg, tekovský župan,

1156 - fara, farnosť v Tekove, archidiakonát, archidiakon Vlkanus, doložená Bratka, Leva, Vitk, Zamto, Zag, Boša, Svodov, župan Peter - tekovský,

1135 - doložená starobylá veľkomoravská Bíňa,

1138 - doložená starobylá Domaša, vodný mlyn na Kompe pri Leviciach,

1158 - fara v Bratke, kostol v Bratke, do fary patriace osady Leva a Vitk,

1165 - župan Geogius, Juraj, Ďur (o), Jur, tekovský župan,

1183 - župan Dionisius, tekovský župan.

Archidiakóni a boršskí farári:

• 1156 - archidiaconus borsiensis comes Vlkanus
• 1210 - Petho, Peto, archidiakón tekovský
• 1214 - 1269 - Ján Borsiensis
• 1228 - Elizeus, farár tekovský
• 1233 - archidiakon tekovský
• 1251 - farár de Borouch
• 1263 - 1266 - magister Demeter, archidiakón
• 1270 - 1292 - archidiakon Karachin
• 1290 - magister Román
• 1291 - archidiaconus Ladislaus, archidiakón Ladislav
• 1308 - 1311 - Mikuláš, pápežský legát, archidiakón boršský
• 1316 - Damián, archidiakón boršský
• 1323 - archidiakón Ján
• 1332 - archidiakón boršský, boršský farár vicearchidiakón Michal, boršský farár Benedikt

Najstaršie sakrálne stavby (kostoly a kaplnky) v Tekovskej stolici - drevené a murované hrad Tekov - kostol. Sv. Michala - v areáli hradu, písomne nedoložený - 10-11. storočie hrad Tekov - kostol Sv. Juraja - v areáli hradu písomne nedoložený - 10-11 storočie. Oba kostoly mohli byť kniežacie alebo kráľovské, hradská fara, veľkofara, presbyteriát Kňažice - kaplnka pravdepodobne drevená, 11 st. alebo staršia, písomne doložená 1075, 1124, 1217 Sv. Beňadik - kláštor a kostol 1075, 1124, 1217, patriaca opátstvu benediktínov Žemliare - kaplnka, možno drevená, 11. storočie stavby v Beňadiku (kostol) v Kňažiciach a v Žemliaroch patrili ostrihomskému biskupovi Tomášovi v jednom období Bratka - kostol sv. Martina, 1156, biskup Martyrius, Ostrihom Podlužany - kostol či kaplnka, 1255 Kozárovce - respektíve Kováči - kaplnka, 1295 Starý Tekov - Borš - románsky kostol z 12. storočia na návrší v lokalite Starý kostol, kostol Sv. Alžbety pravdepodobne kláštorný, farský kostol Nanebovzatie P. Márii je zo 14. storočia (cca 1332) vznikol pri tvorbe obce na mesto Starý Tekov - Vrch - priestor terajšieho kostola - románsky kostol z 11. storočia s neskoršou prístavbou

Najstaršie sídliskové lokality v Starom Tekove:

• Várheď - hradný vŕšok, pôvodný areál hradu, dnes cintorín
• Vŕšok - bývalá súčasť hradného areálu
• Vrch - rýnková dvojradová zástavba
• Starý kostol - návršie nad Hronom, dnes amfiteáter
• Farský kostol - farský vŕšok s kostolom Nanebovzatia Panny Márie
• Podhradie - Mlynská ulička (čiastočná deštrukcia hradného Vŕška)
• Trhovisko - Kováčova ulica, možno tu ležala aj niektorá zo zaniknutých osád
• Kamenná brána - Kamenná brána, ulica, pozostatok severnej brány
• Hlboká cesta - pozostatok južnej brány, nad ňou bol Starý kostol
• Dolina - námestie (novšie osídlenie)
• Garazberok - dnes ulica smerom na Berok, osídlenie novšie, mohlo tu byť aj staré osídlenie.

Tekovský archidiakonát môžeme považovať za starší územný celok, o ktorého rozsahu sa približne môžeme dozvedieť z listiny z roku 1156, v ktorej ostrihomský arcibiskup prenecháva desiatok ostrihomskej kapitule. O tom, že v Starom Tekove bolo sídlo cirkevnej organizácie svedčí aj viac kostolov. V roku 1276 sa spomína farár Pavol, ktorý bol súčasne aj vicearchidiakonom a kňazi Gerenda z kostola sv. Juraja a Mikuláš z kostola sv. Michala. Farský kostol bol zasvätený P. Márii. Kostoly sv. Juraja a sv. Michala mohli byť súčasťou hradného komplexu, čoho dokladom mohli byť patrocíniá svätých, ktorí boli patrónmi bojovníkov. Tieto môže svedčiť o veľkomoravskej tradícii. Štvrtý kostol stál za hradbami neskoršieho mestečka v jeho južnej časti, mal už typické gotické patrocínium (sv. Alžbeta) a bol súčasťou špitála pre malomocných.

Jedným z dôležitých stredovekých objektov v Starom Tekove bol farský kostol P. Márie. Stál na mieste dnešného farského kostola a mal s najväčšou pravdepodobnosťou románsku disopozíciu. Na starší kostol na tomto mieste možno usudzovať podľa toho, že v okolí terajšieho kostola sa pri archeologických výskumoch v r. 1948 a 1968 prišlo okrem mladších stredovekých hrobov aj na staršiu vrstvu, odlišne orientovaných hrobov z doby pred postavením dnešného kostola, teda z doby pred 14. storočím. Jeden z hrobov bol prikrytý veľkým kamenným balvanom. Najstaršie z týchto hrobov možno na základe nálezov mincí datovať do polovice 11. storočia, to znamená, že aj pôvodný kostol tu už vtedy musel stáť. Na tento starší kostol môžu poukazovať aj nálezy románskych kvádrov v murive terajšieho kostola.

Gotický kostol, postavený v 14. storočí, ktorého dispozícia sa sčasti zachovala v dnešnom stave po jeho prestavbe v r. 1698 a neskorších úpravách, mal na severnej strane prístavbu s vnútornou šírkou 3 m. Zvyšky jeho základov sa odkryli pri výskume v r. 1968, koncom 19. storočia boli ešte viditeľné aj na povrchu.

Mladší kostol sv. Alžbety, ktorý bol súčasťou špitála pre malomocných, možno podľa celkového výskumu situovať na západný okraj obce, ktorý dodnes nesie charakteristický názov „Starý kostol“, prezrádzajúci jednoznačne existenciu sakrálnej stavby. Jeho ruiny videl ešte pri návšteve Starého Tekova v r. 1895 maďarský historik P. Gerencze. Podľa jeho opisu išlo tu o gotický kostol, z ktorého v čase jeho návštevy stáli ešte nadzemné časti polygonálne uzavretého presbytéria s vnútornou šírkou 6,05 m. Podľa P. Gerenczeho išlo tu o kláštorný kostol pri ktorom, vraj, stál aj kláštor, ale po ňom už niet ani stopy. Napriek týmto, dosť konkrétnym údajom o tunajšom kostole, nepodarilo sa ho doteraz v teréne presne zachytiť.

Pri archeologických výskumoch sa odkrylo v záhrade Š. Kyseľa aj 16 stredovekých hrobov, ktoré však neobsahovali žiadny datovateľný materiál a časť kostnice. Celá táto gotická dispozícia kostola, známa čiastočne z opisu P. Gerenczeho, zistiteľné zvyšky stavby, ktorá vzhľadom na nález hrobov a kostnice v jej bezprostrednej blízkosti mohla byť s najväčšou pravdepodobnosťou časťou historicky doloženého špitála pre malomocných, naznačuje, že kostol sv. Alžbety stál tu. Jeho zvyky spolu s ďalšími časťami špitála sa môžu objaviť pri ďalších zemných prácach na západnom okraji obce. Novšou upomienkou na tento, dnes už celkom zaniknutý kostol, môže byť aj barokové súsošie kalvárie z 18. storočia, stojace v neveľkej vzdialenosti (asi 25 m) od miesta nálezu zvyškov stavby a hrobov.

Archeologicky možno teda v Starom Tekove potvrdiť najmenej dva zo štyroch historicky doložených kostolov, ktoré v jeho areáli v stredoveku stáli. Sú to: kostol P. Márie, na ktorého mieste je dnešný farský kostol uprostred obce a zaniknutý kostol sv. Alžbety, ktorý stál na západnom okraji obce. Ďalšie dva kostoly: sv. Juraja a sv. Michala, na ktoré možno usudzovať podľa písomnej zmienky z roku 1276, sa dosiaľ nepodarilo v Starom Tekove zachytiť. S najväčšou pravdepodobnosťou ich možno lokalizovať do priestoru Hradného vrchu. Aj tento relatívne veľký počet kostolov, ktoré stáli v stredoveku v Starom Tekove, hovorí nepriamo o veľkej sídliskovej aglomerácii a o dôležitosti a význame tejto lokality v minulosti.

Murivo terajšieho kostola obsahuje v časti severnej steny lode zvyšky románskeho muriva - vrstvu starostlivo opracovaných tufových kvádrov na veľmi pevných základov zo zalievaného muriva. V okolí kostola sa pochovávalo najneskoršie už v 11. storočí, o čom svedčia nálezy z niektorých hrobov (mince). Podľa toho možno usudzovať, že aj kostol tu už stál v čase začiatkov pochovávania, t.j., v 11. storočí. Jeho podobu dnes ťažko zrekonštruovať, pretože na jeho mieste postavili niekedy v 14. storočí terajší gotický, koncom 17. storočia prestavaný kostol, ktorý akiste sčasti využi a sčasti prekryl zvyšky staršieho románskeho kostola.

Vo dvoroch niektorých domov sa pri zemných prácach našla stredoveká ale i slovanská keramika, datovateľná do 9-10. storočia. Z toho možno usudzovať, že i táto časť lokality, ktorú môžeme pokladať za podhradskú osadu sídliska na Várhedi, bola osídlená už vo veľkomoravskom období.

Juhozápadná (najmenšia a tiež zastavaná) časť kopca je zaujímavá tým, že tu mal podľa tradície stáť stredoveký kláštor s kostolom. Maďarský historik P. Gerecze dokonca uvádza, že ruiny kostola, ktorého presbytérium malo šírku 6,05 m a bolo polygonálne uzavreté, stále ešte v čase jeho obhliadky v roku 1895. Asi preto starší ľudia túto polohu dodnes volajú Starý kostol, hoci na povrchu už dnes niet náznakov po kostole. Krátkym záchranným výskumom r. 1968 na mieste jedného rozobratého domu sa zistila časť základov staršej stredovekej stavby obdĺžnikového pôdorysu s vnútornými rozmermi 4,3x5,6 m , orientovanej dlhšou osou v smere Z-V. Na južnom svahu vyvýšeniny bolo preskúmaných 16 hrobov cintorína, v ktorých neboli nijaké sprievodné nálezy a časť kostnice. V ruinách rozobratého domu sa zistilo i vyše 70 výrazne opracovaných kvádrov. To všetko naznačuje, že na týchto miestach v stredoveku naozaj kostol bol, a to najpravdepodobnejšie kláštorný, ako uvádza i P. Berecze. Za súčasť kláštora možno považovať zistenú i obdĺžnikovú stavbu, kým celkový pôdorys kláštora sa pre neskoršiu zástavbu a územnú obmedzenosť výskumu nepodarilo súvislejšie zachytiť. Prekvapuje, že ani v písomných prameňoch sa o tejto lokalite nezachovali nijaké zmienky napriek tomu, že tu išlo o objekty z neskoršieho stredoveku.

Sídlom cirkevnej organizácie ako i samosprávneho celku sa Starý Tekov spomína hneď pri štátoprávnom členení uhorského štátu. V roku 1075 sa spomína hradná obec Borš a miestny kňaz Eliseus, ktorého nástupcami boli archidiakoni spravujúci župné cirkevné záležitosti.

Mapa Tekovskej stolice

tags: #kostol #sv #alzbety #v #podluzanoch