Kostol sv. Antona Pustovníka je zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi. Patrocínium kostola dalo aj meno obci, ktorá sa prvý raz uvádza v roku 1328 pod názvom villa sancti Anthony - dedina sv. Antona.
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených tomuto svätcovi, pričom každý z nich má svoju jedinečnú históriu a architektonické prvky. V tomto článku sa pozrieme na dva významné kostoly sv. Antona Pustovníka, a to v Spišskej Belej a v Jaklovciach.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej
Najstaršou a súčasne najväčšou architektonickou dominantou Spišskej Belej je rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Vznik a vývoj:
Kostol bol postavený v 60.-70. rokoch 13. storočia ako jednoloďová, plochostropá stavba s rovným uzáverom svätyne, zaklenutým jedným poľom krížovej klenby a s predstavanou západnou vežou. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali ako kolonisti na Spiš už od polovice 12. storočia, hneď po príchode budovali murované kostoly.
Podľa tradície a záznamov bol prvý kostol postavený v Spišskej Belej v roku 1208 a zasvätený sv. Valentínovi. Kostol sv. Antona Pustovníka bol postavený v ranogotickom slohu s niektorými neskororománskymi prvkami niekedy medzi rokmi 1250 až 1270.
Architektonické prvky a prestavby:
- Okolo polovice 14. storočia došlo k prestavaniu svätyne, k jej predĺženiu a ukončeniu polygónom.
- V 60. rokoch k prestavbe lode na dvojloďový priestor, zaklenutý na dvojicu pilierov.
- Okolo polovice nasledujúceho storočia došlo k rozšíreniu prístavby severnej kaplnky.
- Čiastočná barokizácia interiéru bola po roku 1720.
Z najstaršieho stavebného obdobia z 13. st. pochádza spodná časť veže, hlavná loď a štvorcové presbytérium, ktoré končilo pôvodne rovnou stenou hneď za nárožnými stĺpikmi pri sakristii pochádzajúcej z toho istého obdobia. Veža bola stavaná súčasne s hlavnou loďou, o čom svedčí spojené murivo.
V 14. storočí došlo k prestavbe presbytéria i lode. V štyridsiatych rokoch 14. storočia sa zbúrala východná stena presbytéria bez porušenia klenby a pristaval sa nový vrcholnogotický polygonálny uzáver.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej
Nástenné maľby:
Z nástenných malieb vo svätyni kostola sa zachoval fragment postavy sv. Antona Pustovníka s jeho atribútmi, s postavou donátorky s nápisovou páskou (záver 14. stor.). Pri demontovaní bočných oltárov boli v máji 2020, pri celkovej obnove, boli v lodi kostola odkryté nástenné maľby na východnej stene lode - južne a severne po stranách víťazného oblúka.
Na plochách východnej steny lode sa tak zachovali fragmenty pôvodnej ranogotickej výmaľby kostola, ktoré podľa formálnych znakov môžeme datovať do prvej stavebnej fázy, s najväčšou pravdepodobnosťou do obdobia 60.-70. rokoch 13. stor.
Okolo roku 1912 bol kostol vyzdobený aj nástennými maľbami od slovenského maliara Jozefa Hanulu. Pri generálnej oprave kostola v rokoch 1970-1971 sa v rámci regotifikácie kostola dve maľby v presbytériu odstránili, ostala len tzv. Pieta na severnej stene lode a maľba nad triumfálnym oblúkom - Nanebovstúpenie Krista.
Interiér:
Mobiliár v interiéri z obdobia gotiky sa zachoval len skromne. V presbytériu je na pravej strane liata bronzová krstiteľnica zo začiatku 15. storočia, jej medený vrchnák je zo 17. storočia. Najcennejšou umeleckou pamiatkou je gotický drevený kríž z polovice 14. storočia v podobe Lignum vitae - Strom života, má pohyblivé ramená, pretože v čase Veľkej noci sa ukladal do Božieho hrobu.
Súčasný stav:
Kostol je v pomerne dobrom stave, roku 2010 sa uskutočnila obnova zastrešenia a exteriéru stavby. Je v pomerne dobrom stave. Mesto Spišská Belá leží sedem kilometrov severne od Kežmarku. na námestí vo voľne prístupnom areáli.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Nachádza sa na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty a železničnej trate. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli.
História obce a kostola:
Prvá písomná zmienka o Jaklovciach (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalu) je z 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice.
Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie.
Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897. Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv.
V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu. V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75.
Architektúra a interiér:
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá.
Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia. Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar.
Interiér kostola prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Počas jednej z nich (v roku 1900) bol zakúpený organ od firmy Rieger v Krnove za 10 000 korún zo zbierky veriacich. V roku 1910 boli zakúpené obrazy jednotlivých zastavení krížovej cesty.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach
Umelecké prvky:
Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia.
Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu. V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia.
Súčasnosť:
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Obec leží cca 3 km juhozápadne od Margecian.
Za posledných 50 rokov Boží chrám prešiel menšími i rozsiahlejšími rekonštrukciami a úpravami.
Oba kostoly sv. Antona Pustovníka, v Spišskej Belej aj v Jaklovciach, sú významnými historickými a architektonickými pamiatkami. Svojou bohatou históriou a umeleckými prvkami prispievajú k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu Slovenska.
tags: #kostol #sv #antona #pustovnika