Kostol sv. Bartolomeja v Čadci: História a Architektúra

Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska.

Najcennejšou stavebnou pamiatkou na území mesta a najstarším zachovaným kostolom na horných Kysuciach, ktorý môžeme obdivovať dodnes, je Kostol sv. Bartolomeja apoštola.

Kostol sv. Bartolomeja v Čadci

História kostola

Kostol sv. Bartolomeja apoštola mal nesporne svojich predchodcov. Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti.

Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola.

Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý a pomerne starý. V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácia, že drevený kostol sa nachádza už v neopraviteľnom stave.

Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál. Podľa staršej literatúry totiž drevený kostol počas výstavby nového, v roku 1733 ešte stál. V tomto období však bol už vo veľmi zlom stave.

Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že starý kostol bol prenesený do obce Raková. Tento fakt sa však vzhľadom na veľmi zlý stav kostola javí ako nepravdepodobný.

Výstavba súčasného kostola

Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom.

Kostol mal vybudovanú kryptu, za pochovanie do nej sa platilo 6 zlatých. V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola. Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom.

Kostol renovovali v roku 1836, 1899, začiatkom 20. storočia a po roku 1945.

Architektúra a interiér

Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Neskôr stratili na svojom význame. Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Interiér je krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi do pilierov. Fasády sú členené lizénovým rámovaním.

Veža, ktorá má po stranách pristavané kaplnky, je zastrešená zvonovitou prilbou s laternou. Do niky fasády umiestnili v roku 1785 barokovú sochu Panny Márie.

Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný.

Vedľa oltárneho obrazu sú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa stoja sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára je svätostánok. Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého.

Pôvodne sa bol kostole dvojitý drevený chórus s organom so 6 mutáciami, ktorý bol taktiež prenesený zo starého kostola. V roku 1800 bol vybudovaný nový murovaný chórus. Organ bol viac ráz prestavovaný.

V roku 1751 a 1783 boli z boku veže pristavené kaplnky, ktoré však časom stratili svoju funkčnosť a neskôr z nich urobili vedľajšie vchody. Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies.

Veža bola postavená spolu s kostolom a viseli v nej najskôr dva zvony a postupne boli zaobstarané ďalšie. Počas prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony na vojenské účely. Po jej skončení boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metod a Mária. Používal sa i menší zvon umieračik.

Hlavný oltár z roku 1762 s barokovou stĺpovou architektúrou má uprostred novší obraz sv. Bartolomeja apoštola od J. B. Klemensa zo 60. rokov 19. storočia a nadstavcový obraz Nanebovzatia Panny Márie z roku 1762. Oltár renovovali v roku 1952.

Baroková kazateľnica pochádza z čias výstavby kostola. Má konvexno-konkávne prelamovaný parapet vyplnený reliéfnymi scénami, plastickou ornamentikou, voľnými plastikami putti a evanjelistov, na vrchole je socha Krista. Secesná spovedelnica s reliéfmi je z prvej polovice 20. storočia.

Interiér kostola sv. Bartolomeja

Sochy v okolí kostola

Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky patrí kostol v Čadci i park. V minulosti bola väčšina z nich rozmiestnená na rôznych miestach v meste Čadca. Každá z pamiatok písala v priebehu histórie svoj jedinečný príbeh.

Nehnuteľná pamiatka č. 1, tiež známa pod názvom "Golgota", pozostáva z viacerých pamiatkových objektov; podstavec so sochami a kartušami, socha Panny Márie pri kríži, socha sv. Jána Evanjelistu a socha sv. Márie Magdalény. Uvedené pamiatkové objekty boli vytvorené v umeleckom slohu ľudový barok. Ako obdobie vzniku nehnuteľnej pamiatky sa predpokladá koniec 18. storočia.

Nehnuteľná pamiatka č. 2 pozostáva z dvoch častí, pamiatkových objektov; stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého. Ako umelecký sloh sa uvádza neskorý barok. Pamiatkové objekty vznikli v druhej polovici 18. storočia.

Nehnuteľnú pamiatku č. 3 tvoria dva pamiatkové objekty, konkrétne stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého. Za umelecký sloh pamiatkových objektov je považovaný neskorý barok. Nehnuteľná pamiatka vznikla v roku 1772.

Pamiatku č. 4 tvoria dva pamiatkové objekty, hovoríme opäť o stĺpe s podstavcom sochy a soche sv. Jána Nepomuckého.

Pamiatka č. 5 je najmladšou nehnuteľnou pamiatkou v areáli kostola. Jedná sa o kríž s korpusom, zaužívaný je aj názov „socha Krista na kríži“. Objekt vznikol na konci 19. storočia a za nehnuteľnú pamiatku bol vyhlásený v mesiaci november 1990.

Významné udalosti a osobnosti

Rok 1848 je jedným z dôležitých medzníkov v histórii mesta. V rámci druhého tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa v priestoroch bývalej fary sídlili predstavitelia SNR - vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek.

6. decembra 1848 vodcovia povstania tu vydali Výzvu k národu slovenskému, v ktorej vysvetlili svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvali obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru.

K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov.

Medzi významných kňazov pôsobiacich v Čadci patril Gabriel Ferdinamd Kviedčinský, Juraja Novosedlíka. V Čadci jeho pôsobenie spadá do rokov okolo 1674. Ďalším bol Ján Ribarsky, ktorý sa narodil v Poľsku. Teologické štúdiá konal v Krakove. V Čadci mohol byť do roku 1690. Na čadčiansku faru prišiel aj vzdelaný muž Ján Martin Križan, ktorý pochádzal z obce Tŕstie v púchovskom okrese.

Prehľad farárov pôsobiacich v Čadci:

Súčasnosť

V súčasnosti (rok 2024) rozsiahle územie farnosti Čadca si vyžiadalo vznik novej farnosti s názvom Čadca - Kýčerka. V roku 1998 sa postavil nový kostol sv. Jozefa robotníka. Aj táto farnosť má svojho správcu fary. Je ním Marek Smatana. Pôsobí aj diakon Milan Potočiar.

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v severovýchodnej časti mesta.

Kostol sv. Bartolomeja v Čadci prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami, no dodnes zostáva dôležitou súčasťou mesta a regiónu Kysuce.

Zdroj informácií:

• TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.
• www.farnost-cadca.sk
• www.pamiatky.sk
• Kysucká knižnica v Čadci. Objavujeme sakrálnu tvorbu Jozefa Božetecha Klemensa.

tags: #kostol #sv #bartolomeja #cadca