Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov. Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja.
Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie katolíckeho spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.
Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.
Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po svätej omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich.
Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton Stiebler a István Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.
Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania.
V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.
Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.]
Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.
V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.
Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.
Štruktúra a umiestnenie kostolov v Košickom kraji odráža historický a náboženský vývoj regiónu. V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.
Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Kostol Ducha Svätého patrí do skupiny unikátnych spišských dvojloďových kostolov. Stavba iniciovali pravdepodobne tatárske nájazdy a spustošená krajina, ktorá po nich zostala. Loď kostola je klenutá na centrálny pilier čím vzniklo typické spišské dvojlodie.
Vonkajší ráz architektúry vystavanej v prechodnom neskororománskom a gotickom slohu obohacuje nezvyklá šindľom pokrytá cibuľovitá strecha veže.
V 14. a 15 storočí boli steny kostola vyzdobené nástennými maľbami. V jeho interiéri nájdete fresky, ktorými je pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i severná stena. Maľby predstavujú ucelený ikonografický program.
Najznámejším výjavom z fresiek je výjav z konca 14. storočia strom života (arbor vitae), ktorá svojou symbolikou slúžila ako Biblia chudobných.
Okrem toho sa v kostole nachádza kamenná krstiteľnica z 13. storočia. V 17. storočí bol mobiliár kostola barokizovaný.
Dnešný farský kostol Ducha Svätého sa vypína na návrší nad obcou. Stavba kostola, patriaceho k typickým stavbám prechodného, neskororománskeho obdobia, prebiehala v rokoch 1245 - 1275. Predtým, než loď zaklenuli na stredovú podporu, patril k typu jednoloďových kostolov s pravouhlým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Akou zbraňou sa strieľalo do Kostola Ducha Svätého?
Slovo špitál (hospitále) bolo v minulosti označením pre charitatívnu organizáciu, kde boli prijatí prestárli, chudobní, siroty, bezdomovci, chorí. O takomto špitáli v Košiciach máme doklad už z roku 1283. Špitál stál pred hradbami mesta a od začiatku k nemu patril kostol. Žiaľ, táto ustanovizeň bola vždy v ceste armády a viackrát bola zničená, no vždy obnovená na tom istom mieste. Terajší objekt kostola bol postavený v roku 1731. Jeho duchovný bol povinný postarať sa o duchovnú útechu po zatvorení mestských brán na všetkých predmestiach.
Objekt kostola je v osi budov bývalého špitálu. Zdroj: Mestská časť Košice-Juh
Štruktúra a Umiestnenie Kostolov v Košickom Kraji
Štruktúra a umiestnenie kostolov v Košickom kraji odráža historický a náboženský vývoj regiónu. V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.
Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Prehľad kostolov podľa denominácie:
| Denominácia | Počet kostolov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 381 | 47,86 |
| Gréckokatolícke chrámy | 157 | 19,72 |
| Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi | 150 | 18,84 |
| Evanjelické kostoly | 71 | 8,92 |
| Pravoslávne chrámy | 37 | 4,65 |
Zaujímavosti
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
- Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
Na území mestskej časti Juh sa nachádzajú veľké obchodné centrá.
Významné udalosti v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1925 | Úmrtie biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho, veriaci spúšťajú zbierku na postavenie kostola Regina Pacis na jeho pamiatku. |
| 1938 | Katolícke spoločenstvo rozhoduje o postavení kostola na južnom území Košíc, mestský úrad daruje pozemok. |
| 9. jún 1938 | Prvý výkop na stavbe kostola. |
| 29. jún 1938 | Slávnostné posvätenie a umiestnenie základných kameňov. |
| 1939 | Ukončenie stavby kostola a kláštora. |
| 11. jún 1939 | Umiestnenie kríža na vežu kostola. |
| 17. december 1939 | Posvätenie kostola a jeho zvonu biskupom Dr. Istvánom Madarászom a odovzdanie františkánom. |
| 21. december 1940 | Biskup Dr. |