Zvuk zvonov patrí k neoddeliteľnej súčasti našej kultúry a tradície, sprevádzajú nás od prvého výkriku až po posledné rozlúčenie. Už od stredoveku boli zvony dôležitou súčasťou kostolov, kde slúžili na zvolávanie veriacich, ohlasovanie udalostí či varovanie pred nebezpečenstvom. Ich ďalšie rozšírenie v Európe je spojené s kresťanskou tradíciou. Prvé zvony sa objavili v Mezopotámii, kde sa vyrábali už v 3. tisícročí pred naším letopočtom.
V tomto článku sa pozrieme na históriu zvonov v Bazilike sv. Egídia v Bardejove, jednej z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku.
Najvzácnejšou zo stredovekých gotických stavieb v Bardejove je monumentálna Bazilika sv. Egídia. Z architektonického hľadiska sa chrám radí medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky na Slovensku. Zachovaný súbor jedenástich gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k unikátom svetového významu.
Interiér Baziliky sv. Egídia v Bardejove
Počiatky a vývoj chrámu
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Prvou písomnou správou o existencii kostola na území Bardejova je listina kráľa Bélu IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú cisterciánski mnísi z poľskej Koprziwnice. Tí tu založili kláštor zasvätený sv. Egídiovi. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia toto miesto opustili. Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti.
Výstavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia, pričom stavba hlavnej a bočných lodí bola ukončená v roku 1415. Výstavba veže, do ktorej boli inštalované v poradí druhé hodiny v Uhorsku, prebehla v rokoch 1420 - 1427. Chrám sa v roku 1427 spomína ako trojloďový s jednoduchými arkádami. V roku 1448 sa začalo s jeho rozširovaním a prestavbou. Pod vedením majstra Mikuláša Lapicidu bolo pristavané presbytérium, ktorého klenba sa však pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila.
Rozšírenie a úpravy v 15. storočí
Na opravu chrámu bol v roku 1464 prizvaný majster Štefan z Košíc, ktorý sa v tom čase podieľal na výstavbe košického Dómu sv. Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny či neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil ešte v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, ktoré patrí k najvýznamnejším dielam svojho druhu nielen na Slovensku.
V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia, inštalovaná v kaplnke Panny Márie. Pod vedením miestneho staviteľa Urbana boli v rokoch 1482 - 1486 v južnej časti chrámu pristavané tri kaplnky - Panny Márie, sv. Alžbety a sv. Ondreja. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon, pomenovaný Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže, ktorú dokončil v rokoch 1486 - 1494 majster Ján Stemasek z Bavorska.
Neskoršie úpravy a pohromy
V ďalších rokoch k podstatnejším stavebným zmenám nedošlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pela z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južného priečelia chrámu. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnówa pre Bardejovčanov jeden z najväčších zvonov na Slovensku - štvortonového Urbana. V polovici 17. storočia bol nahradený pôvodný gotický hlavný oltár ranobarokovým.
Chrám postihli v priebehu storočí viaceré pohromy. Okrem niekoľkých veľkých požiarov to boli hlavne zemetrasenia v roku 1725, kedy sa zrútila veža, a v roku 1836, keď na troch miestach pukli múry kostola. Po požiari v roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Katastrofálny požiar na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto, znamenal začiatok rozsiahlej rekonštrukcie chrámu.
Rekonštrukcia a purizmus
Rekonštrukciu v duchu purizmu viedol od roku 1878 architekt Imrich Steindl. Renesančné prvky boli v rámci regotizácie odstránené a nahradené neogotickými. V roku 1898 bola dostavaná veža kostola. Obnovené boli piliere a múry hlavnej lode či klenby kaplniek. V interiéri pribudol neogotický hlavný oltár a kazateľnica. Oprava trvala dvadsať rokov, počas ktorých bol chrám uvedený do stavu, v akom ho poznáme dnes. V roku 1906 pribudol na chóre mohutný organ, ktorý sa svojou funkčnosťou a prevedením stal jednou z dominánt baziliky.
V priebehu posledných desaťročí bolo viacero častí chrámu renovovaných. Začiatkom 90-tych rokov praskli starobylé chrámové zvony Urban a Ján, na čo boli vymenené za nové s rovnakými menami. Veža chrámu má 72 metrov, čím sa radí medzi najvyššie na Slovensku. Sú v nej umiestnené zvony Urban a Ján z roku 1995, ako aj pôvodný Signum z roku 1625. Veža dnes slúži aj ako obľúbená vyhliadka pre turistov.
História zvonov vo veži Baziliky minor sv. Egídia
Vo zvonici veže Baziliky minor sv. Egídia v Bardejove sa dnes nachádzajú tri zvony. Pôvodné zvony boli osadené pred bazilikou.
Pôvodný gotický zvon Ján pochádza z roku 1486. Staronemecký nápis na tomto zvone prezrádza, že ho na česť božiu, panny Márie a sv. Egídia, zhotovil majster Ján Wagner zo Spišskej Novej Vsi. Zvon má priemer 140 cm, výšku (bez hlavy) 120 cm a hmotnosť 2 200 kg.
Pôvodný zvon Urban bol odliaty v roku 1584 zo staršieho materiálu zvonolejárom Jánom z Tarnova a jeho synom. V roku 1655 zvon Urban pukol a neznámy zvonolejár ho prelial do pôvodnej podoby.
V roku 1990 pukli dva historické zvony sv. Ján z roku 1486 a sv. Dva prasknuté zvony aj s kolískami na hlavách boli sňaté z veže a umiestnené pred baziliku, kde stoja dodnes. Následne Dytrychovci odliali nové dva zvony.
V roku 1994 2200-kilový zvon sv. Jána a o rok nato najväčší zvon na území bývalého Česko-Slovenska - 4000-kilový zvon Sv. Kontinuita nového zvona Urban II. voči pôvodnému Urbanovi je v zachovaní biblických citátov, ktoré sa nachádzajú na starom zvone. Na novom sú obidva biblické výroky v slovenčine.
Na krku zvona je nápis prvej polovice rovnaký ako na zvone Ján, teda „NA ČESŤ BOŽIU, PANNY MÁRIE A SV. Úderný veniec je opatrený znakom výrobcu v podobe vetvičky tuje a nesie nápis „DÓM SV.EGÍDIA BARDEJOV A.D. 1995“.
Zvon Urban bol posvätený 29. júla 1995 a do veže bol inštalovaný o dva dni nato.
V roku 2021 bol publikovaný príspevok „Zvonica pri kostole sv. Egídia Bardejov“ na stránke Bardejovského okrášľovacieho spolku. Mať 3 zvony k tomu také veľké a ťažké vo veži chrámu bolo v tom čase veľkým rizikom. Pre zvony boli nebezpečím hlavne časté požiare.
Mesto sa preto rozhodlo aj vzhľadom na stav objektu kostola sv. Egídia, postaviť zvonicu. Nové základy zvonice sa položili v roku 1669 na námestí medzi chrámom a radnicou. Celá mestská rada na čele s richtárom Melchiorom Schmitzom sa zúčastnila položenia základného kameňa. Bola to údajne veľká slávnosť, na ktorej nechýbala celá mestská rada a občania mesta. Slávnostnú reč mal vtedajší evanjelický farár Martin Pfeifer. Do zvonice boli presunuté 3 zvony.
Najväčší z ních vážiaci 70 centov, bol odliaty a posvätený v r. 1584 na počesť sv. Urbana . Menší vážiaci 40 centov, bol posvätený na počesť sv. Jána Krstiteľa. Tretí zvon bol 5 centový ( 1 cent = cca 62 kg). Máme tiež údaj, že zvonár sa platil z mestskej pokladnice . Dostával 42 florénov a 30 krajciarov.
A Bardejovčania nielenže boli dobrý obchodníci, pivovarníci atď., ale ako sa neskôr ukázalo aj ako prezieraví. Požiare v 17. storočí a najmä katastrofálné požiare v roku 1774 a 1878, pri ktorých zhoreli všetky strechy v meste, zvonom neuškodili. Aj pred zemetrasením sa zvony zachránili.
Dňa 29.1.1725 o 10:00 hod. sa veža zrútila. A tak to bolo až do roku 1855, kedy na základe uznesenia rady mesta predložil 10.9.1855 architekt mesta Lukáš Schulz na zasadnuti Mestskej rady plán na rekonštrukciu mestskej zvonice.
Zvonová veža sa zvýšila o 2 siahy (1 siaha = 1,9 m), pričom zvony sa vyššie nezdvihli. Previedlo sa vyrovnanie múrov, hladko nahodená omietka a zakrytie strechy škridlou. A práve tento plán Lukáš Schulz, učiteľ kreslenia , nakreslil (viď obr.1). Pôvodne sa veža totiž nemala stavať. A preto sa veža zvonice rekonštruovala. (O realizácii - stavbe kostolnej veže, sa rozhodlo dodatočne).
K rekonštrukcii a obnove zvonice na námestí došlo v roku 1856 . Celá zvonica bola zvýšená, opatrená mramorovými prvkami a vynovená. Nad dverami točitého schodiska bol umiestnený chronostikon v latinskom jazyku: ELATA, CORONATA, CONDAMPVSILLA „pozdvihnutá, ovenčená, predtým maličká - 1856“, hlásal nápis nad vstupom veže.
Do mramorových dosiek boli vytesané a na vežu uložené verše . Pamätnú mramorovú tabuľu s nápismi venovali pri ukončeni zvonice: dekan Františk Jergencz, pátri z františkánskeho kostola, senátor a kurátor sirôt František Miškovský (otec Viktora Miškovského) a senátor Ján Chyzér. Na pamätnej doske bol nápis : „Vrúcne milujúce potomstvo bedliace nad dôstojnosťou s prevahou hlasov postavilo a pozdvihlo v roku 1856 dielo slúžiace Bohu“.
Dňa 21.11.1899 bol vypísaný v novinách „Bártfa és Vidéke“ a v ďalších novinách, konkurz na zbúranie mal zvonice. A tak sme sa dostali až do doby, keď sa rozhodlo o postavení veže na kostole.
S realizáciou sa začalo v roku 1896. V auguste 1898 sa umiestnil na veži 4 metrový vysoký kovaný kríž a do veže boli vytiahnuté zvony zo zvonice na námestí. Doprava zvonov sa previedla po lešení postavenom od Gründlovho domu až po zvonový priestor. Laná ťahali voly.
Povýšenie na Baziliku minor
Chrám sv. Egídia bol v roku 2000 povýšený na Baziliku minor. História našej farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta.
Významné udalosti v histórii chrámu
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1247 | Prvá písomná zmienka o kostole v listine kráľa Bela IV. |
| 1415 | Dobudovanie základnej časti chrámu - hlavnej a bočných lodí ako trojloďovej baziliky. |
| 1420 - 1427 | Výstavba veže a inštalácia vežových hodín. |
| 1448 | Uzavretie zmluvy s kamenárskym majstrom Mikulášom Lapicidom na prístavbu svätyne. |
| 1464 | Oprava svätyne majstrom Štefanom z Košíc. |
| 1482 - 1486 | Prístavba kaplniek k južnej bočnej lodi pod vedením staviteľa Urbana. |
| 1486 | Odliatie prvého veľkého zvona, pomenovaného Ján. |
| 1486 - 1494 | Ukončenie výstavby veže majstrom Jánom Frankinom Štemašekom. |
| 1539 | Mestská rada odovzdáva chrám evanjelikom. |
| 1584 | Zvonolejár Ján z Tarnówa odlieva pre Bardejovčanov jeden z najväčších zvonov na Slovensku - štvortonového Urbana. |
| 1669 | Presun zvonov do novopostavenej renesančnej zvonice pred chrámom na námestí. |
| 1725 | Zemetrasenie zrúti vežu. |
| 1878 | Požiar zničí strechu chrámu, začiatok rozsiahlej rekonštrukcie. |
| 1898 | Dobudovanie veže do súčasnej podoby. |
| 1899 | Slávnostné vysvätenie obnoveného chrámu. |
| 1990 | Puknutie historických zvonov Ján a Urban. |
| 1994 a 1995 | Nahradenie puknutých zvonov novými, rovnako veľkými. |
| 2000 | Povýšenie Chrámu sv. Egídia na Baziliku minor pápežom Jánom Pavlom II. |
História našej farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.