Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre je najstaršou sakrálnou pamiatkou v meste so základmi v 13. storočí. Kostol sv. Jána Krstiteľa je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa v južnej - dolnej časti mesta Modra, na okraji historického centra. Predstavuje významný akcent historickej zástavby pri vstupe do mesta smerom od Šenkvíc. Obklopuje ho areál cintorína, ktorý je s centrom mesta prepojený lipovou alejou, vedúcou popri potoku. Pôvodne stál uprostred staršieho osídlenia, postupným vývojom sa ocitol mimo opevneného jadra. V súčasnosti sa nachádza na južnom okraji pamiatkovej zóny mesta Modra.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre
História Kostola
Vznik kostola sa datuje už na koniec 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza svätyňa so severnou sakristiou a východná polovica lode. Kostol postavili v druhej polovici 13. storočia ako pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Stál podľa všetkého uprostred pôvodnej slovanskej osady. V interiéri bol následne v dvoch etapách (cca v 3. štvrtine 13. storočia a na prelome 13. a 14. Historické dokumenty udávajú, že jeho prvými stavebníkmi boli pravdepodobne členovia významného rodu Hederikovcov, známi aj ako páni z Kyseku (Köszegu).
Výmaľba interiéru freskami, z ktorej sa zachovali len malé časti, pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. V priebehu 14. storočia prešiel objekt viacerými prestavbami, ktoré do veľkej miery zakryli jeho ranogotickú podobu. Na konci 14. storočia bola loď kostola predĺžená do súčasnej veľkosti a pribudli veľké južné okná. Presbytérium dostalo rebrovú klenbu, no loď zostala plochostropá. V poslednej štvrtine 14. storočia bolo zbúrané západne priečelie lode a jej priestor predĺžili západným smerom o cca dve tretiny. Súčasne boli obvodové múry lode zvýšené o približne 150 cm. Zamurované boli úzke ranogotické okná a na južnej strane ich nahradili oveľa väčšími oknami s lomeným oblúkom. V tejto dobe bol taktiež zamurovaný pôvodný južný vstup do lode. Jeho funkciu prebral dodnes zachovaný portál umiestnený približne v strede predĺženej lode. Ďalší vstup vznikol aj v západnej stene lode.
Loď kostola zaklenuli až na prelome 16. a 17. storočia a tiež pozdĺž južnej a severnej steny lode pristavali empory. V roku 1561 sa kostol nachádzal v zlom stave a preto prešiel v roku 1562 obnovou, pri ktorej boli zatreté nástenné maľby v interiéri. Zrejme niekedy v polovici 16. Asi nie dlho po tejto obnove chrám prevzali do užívania evanjelici. Na prelome 16. a 17. storočia bola dovtedy plochostropá loď zaklenutá. V západnej časti lode postavili murovanú tribúnu a pred západný vstup pribudla murovaná predsieň otvorená zo severnej a južnej strany širokým oblúkom. Niekedy v tomto období bola k severnej stene lode pristavaná dvojpriestorová kostnica. Veľkou zmenou prešlo presbytérium pri prestavbe v roku 1763. Vtedy bol rozšírený víťazný oblúk a svätyňa dostala novú klenbu. S využitím článkov odstránenej gotickej klenby boli vymurované nové okná. Z južnej strany presbytéria bola pristavaná nová sakristia. Menšími úpravami prešla stavba aj v 19. a 20. storočí.
Archeologické Nálezy
Archeologický výskum v exteriéri kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre realizuje Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity. Bol vyvolaný sanačnými prácami na stredovekom kostole, ktorý už trpel značným podmáčaním podložia. Počas stavebných prác sa podarilo archeológom objaviť výnimočné nálezy z konca 13. a začiatku 14. storočia. "Našli sme viacero zvyškov pôvodných architektúr. K tým najvýznamnejším nálezom v lokalite patrí nález veže kostola. Dosiaľ sa nevedelo, či kostol pôvodne vežu mal, alebo nie, čo bola určitá rarita. Okrem veže sme odkryli aj niekoľko bočných prístavieb, predovšetkým dve niekdajšie kostnice aj s nálezmi ľudských kostrových pozostatkov. Podarilo sa nám nájsť aj zvyšky dvoch hrobiek, pravdepodobne významných občanov Modry približne z konca 18. storočia," povedal archeológ Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity.
Pri prieskume v roku 2011 boli nájdené tri okná na severnej stene a jedno na južnej. Zvyšky pôvodných okien sa našli aj v JV a SV a V stene presbytéria. Na severnej strane lode odkryli časť kruhového okna so zachovanou kamennou kružbou, zvyšok staršej rozety, ktorá sem bola sekundárne osadená. Loď osvetľovalo podľa všetkého 6 okien (3 + 3), pričom západné okno na severnej strane je menšie a slúžilo na osvetlenie priestoru empory. Z gotickej prestavby v 14. storočí sa zachovali na južnej strane lode tri veľké okná a portál. V západnej časti južnej steny boli odkryté ostenia dvoch okenných otvorov. Nástenné maľby boli v sondách odkryté na severnej stene lode, na víťaznom oblúku a vo východnej časti južnej steny lode. Najstaršia vrstva malieb pochádza zrejme z tretej štvrtiny 13. storočia.
Na južnej stene, za bočným oltárom boli odkryté maľby apoštolov v arkádach, blízke maľbám zo v kostolíkoch v Žiline-Rudinách či Hamuliakove. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj zvyšky sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste na protiľahlej severnej stene lode. Tieto maľby boli narušené stavebnými úpravami v priebehu 14. storočia - vysokým oknom na južnej strane a vstavaním murovaného baldachýnu nad bočným oltárom v SV rohu lode (v 1. polovici 14. storočia). Podobné baldachýny sa zachovali v kostole v Moste pri Bratislave a zvyšky po nich našli aj v kostoloch v Bratislave-Rači, Svätom Jure či Šamoríne. Ďalšia fresková výzdoba, zachovaná vo väčšom rozsahu, je predbežne datovaná do obdobia poslednej tretiny 13. a prvej tretiny 14. storočia. Ide o pomerne strohé maľby s dominujúcou úzkou červenou linkou.
Na severnej stene, nad úrovňou barokovej tribúny sú odkryté časti pašiového cyklu - zástup Židov, Bičovanie Krista a Ukrižovanie Krista s dvoma kľačiacimi postavami pri päte kríža - zrejme donátormi. Medzi scénou Bičovania a Ukrižovania bola odkrytá hlava postavy v značne nadživotnej veľkosti s korunou a svätožiarou. Pri výskume boli na severnej strane lode objavené základy i časť nadzákladového muriva dvojpriestorovej kostnice obdĺžnikového tvaru datovanej do 16. či 17. storočia. Pri výskume boli odkryté viaceré datované nápisy zo 17. a 18.
Obnova Kostola
Od postavenia nového farského kostola sv. Samotná obnova začala od strechy, ktorá bola miestami už v havarijnom stave. Bol opravený krov, následne postupne vymenená strešná krytina a opravené štítové múry. Jednou z najväčších výziev v počiatočnej fáze obnovy bolo rozsiahle zavlhnutie muriva, ktoré miestami vystupovalo aj cez dva metre nad podlahou a spôsobilo značné poškodenie omietok.
Kostol stojí na ílovitej pôde, ktorá zabraňuje dažďovej vode vsakovať. Počas predchádzajúcich storočí sa zdvihol aj okolitý terén, tým ostal interiér kostola voči nemu položený nižšie. Pre zníženie vlhkosti bolo nutné odstrániť nefunkčný betónový žľab a sokel po obvode objektu, zrealizovať novú dažďovú kanalizáciu a odizolovať základy kostola horizontálnou hydroizoláciou. V interiéri presbytéria a oboch sakristií bol vytvorený drenážny kanál.
Počas obnovy boli poškodené omietky pod odborným dohľadom odstránené, aby sa murivo pred natiahnutím nových vápenných omietok mohlo vysušiť. Pod omietkami sa našli viaceré zaujímavé nálezy, ktoré upravili datovanie vzniku kostola. Počas výkopových prác bol realizovaný archeologický výskum, ktorý upresnil vývojové stavebné etapy kostola. Na severnej strane bolo objavené dvojkomorové osárium (miesto, kde boli uložené kosti), a v predsieni kostola základy stredovekej veže, ktoré budú v štruktúre novej dlažby aj odprezentované.
Popri obnove sa realizovalo aj rozsiahle reštaurovanie novoobjavených stredovekých nástenných malieb, kamenných článkov a tiež hnuteľných častí kostola - oltárov, kazateľnice, sôch a obrazov. Dostalo sa taktiež na revitalizáciu a úpravu okolia kostola. Napriek tomu, že hlavná časť prác bola už ukončená, obnovy sa v blízkom čase dočká ešte niekoľko prvkov (organová skriňa, lavice, vstupný kamenný portál, gotické lavabo).
Mesto Modra tieto archeologické nálezy vníma veľmi pozitívne. Ako uviedla pre TASR primátorka mesta Hana Hlubocká, "kostol je súčasťou mestskej pamiatkovej zóny. Je vnímaný ako najstaršia stavba v meste. "Túto iniciatívu veľmi vítam, lebo sa nám pred očami odkrývajú staršie dejiny mesta Modry. Obnovu kostola sv.
V rokoch 2011- 2018 sa realizovala rozsiahla obnova objektu, ktorá objasnila architektonický vývoj stavby, priniesla objav stredovekých fresiek a posunula čas vzniku kostola o cca sto rokov dozadu. - Kostol bol donedávna považovaný za stavbu z druhej polovice 14. storočia. - Spolu s ďalšími pomerne veľkými stavbami v Devíne či Sv. Jure je dokladom rozvinutosti a bohatstva vlastníkov obcí a mestečiek regiónu v okolí Bratislavy v 13.
Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Využíva sa len príležitostne. V roku 2018 sa skončila jeho obnova vďaka OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a farskému úradu. Na kostole bol opravený východný i západný štít lode, strecha, odvodnené múry a podarilo sa taktiež zistiť viaceré zaujímavé skutočnosti z architektonického vývoja stavby. Obnovené boli aj všetky fasády.
Postupná komplexná obnova kostola je výborným príkladom spojenia síl miestnej komunity, odborníkov a inštitúcií, a jej prínosom je nielen rekonštrukcia stavby, ale i oživenie pamiatky. Vlastník objektu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Modra Iniciátor obnovy: OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a Rímskokatolícky farský úrad v Modre.
| Údaje o Obnove | Realizátori |
|---|---|
| Stavebné a remeselné práce | firma Faltinovič; P. Bako, M. Šusták |
| Pamiatkové, reštaurátorské, archeologické výskumy | Mgr. art. Martin; Mgr. Haviarová; Mgr. Tihányi; Mgr. art. Fečo; Dr. phil. Hrnčiarik |
| Stavebno-techniké posudky | Ing. Bako; Ing. Kohút; Ing. Martinák; Ing. Juskanič, RNDr. Žitňan |
| Svetlo-technický návrh | Ing. Novomeský |
| Reštaurátorské práce | Akad.mal. Doc. V. Plekanec (barokové maľby na klenbe v presbytériu, stredoveké nástenné maľby v lodi, omietky interiéru sakristií); Mgr. art. P. Gregvorek (kamenné prvky, hnuteľný mobiliár); Akad. soch. M. Flajžík (hnuteľný mobiliár); Mgr. M. Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa, pôvodne zrejme sv. |
Národná kultúrna pamiatka KOSTOL sv. JÁNA KRSTITEĽA, MODRA, získala v roku 2021 cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za obnovu/reštaurovanie objektu národnej kultúrnej pamiatky alebo jeho ucelenej časti.
Modra (SK) Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa (cintorín) / Zvonica -zvony
Príbeh filmu oboznamuje diváka s obnovou exteriéru a interiéru kostola, ktorá bola zrealizovaná citlivo, vďaka čomu si stavba, ale aj jej pôvodný mobiliár, zachovali autentický vzhľad.
Kostol je sprístupnený všeobecnej i odbornej verejnosti, ako aj veriacim pri sviatkoch, pútnikom, návštevníkom cintorína i návštevníkom hrobu Ľ. Štúra. Bohoslužby: na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa 24.