Gotická cesta na Slovensku je poznávacia trasa, ktorá vás prevedie krásami gotickej nástennej maľby v kostoloch. Nachádzajú sa v zabudnutých dedinách južného Slovenska, avšak patria ku skvostom kultúrneho dedičstva na Gemeri a Malohonte.
Gotická cesta s dĺžkou 276 km sa tiahne od slovensko-poľskej hranice cez stredné a východné Slovensko až po hranicu s Maďarskom. Prechádza zaujímavými aj chránenými prírodnými územiami.
Tvoria ju pamiatky, ktoré vznikli hlavne v období stredoveku. Okrem hradných komplexov sú to historické jadrá miest, múzeá, kostoly a dedinské kostolíky, meštiacke domy a mosty. Na pamiatky upozorňujú hnedo-biele orientačné tabule.
Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začali prejavovať už v 1. polovici 13. storočia. Rozvíjali sa hlavne na Spiši v polovici 15. storočia. Okrem farských kostolov sa stavali aj trojloďové kostoly bazilikového typu. Tie však mali zriedkavú umeleckú vnútornú výzdobu ako napr. Dóm sv. Martina v Bratislave.
Najväčšími gotickými kostolmi na Slovensku sú trojloďová bazilika Dóm sv. Alžbety v Košiciach a Dóm sv. Martina v Bratislave. Okrem toho sa stavali hrady ako napr. Trenčiansky, Spišský či Oravský hrad. Zachovali sa aj zrubové drevené kostoly napr. Kostol sv.
Gemersko-malohontský región je bohatý na pamiatky z obdobia stredoveku, hoci ide o menej známe a menšie kostolíky. Nájdete ich v dnes už zabudnutých dedinkách, tie boli ale kedysi významnými regionálnymi centrami. Pýšia sa hlavne nádhernými stredovekými freskami, ktoré sú svedectvom o živote v stredoveku.
Gemersko-rimavský okruh je najmladší okruh.
Takmer rok po podaní nominácie na zápis stredovekých nástenných malieb na Gemeri a v Malohonte môžeme dnes hrdo vyhlásiť, že dvanásť kostolov značku získalo! Medzinárodný expertný panel pri Európskej komisii rozhodol o udelení European heritage label (EHL) maľbám v evanjelických kostoloch a.v.
Rok 2023 je v Banskobystrickom a Košickom kraji v rámci Značky Európske dedičstvo rokom nástennej maľby Banská Bystrica, Košice, 1. 3. 2023 Rok 2023 sa v regiónoch Gemer a Malohont v Banskobystrickom a Košickom kraji ponesie v duchu nástennej maľby. Skutočnosť, že stredoveké nástenné maľby v Gemeri a Malohonte svojou kvalitou presahujú slovenský kontext, si znalci uvedomovali už dávno.
Počas letnej sezóny sú kostoly Gotickej cesty, nesúce značku Európske dedičstvo, vďaka podpore Banskobystrický kraj Turizmus a Terra Incognita od Košický samosprávny kraj, otvorené takto: Štítnický okruh otvorený 15.6.
Združenie Gotická cesta
Združenie Gotická cesta vzniklo ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce rožňavských pamiatkarov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Okrem zakladajúcich členov z radov profesionálnych pracovníkov, zaoberajúcich sa ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva, prijali členstvo v združení aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú, zástupcovia cirkví ako vlastníci týchto pamiatok.
V poslednej dobe sa v združení aktivizujú aj mladí členovia z Bratislavy aj z Gemera.
Združenie Gotická cesta je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2007 v spolupráci rožňavských pamiatkárov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Členmi nie sú len profesionálni pracovníci, ale aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú a tiež zástupcovia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi ako vlastníkov týchto pamiatok.
S obrovským nadšením sa v združení aktivizujú aj vysokoškolskí študenti z rôznych odborov, ktorým osud týchto pamiatok nie je ľahostajný. Spoločne organizujú mnohé aktivity na záchranu pamiatok, ale aj ich propagáciu širokej verejnosti, čim značne prispievajú k rozvoju cestovného ruchu.
Vo štvrtok 5. decembra nám bola udelená cena profesora Martina Kusého za rok 2024. Získali sme ju v kategórii za prezentáciu architektúry a architektonickej tvorby v oblasti masovokomunikačných prostriedkov. Porota ocenila náš prístup v propagácii, popularizácii a pri zveľaďovaní architektúry v historickom regióne Gemer a Malohont.
Zahájili sme spoluprácu s Nadáciou VÚB banky, vďaka ktorej môžeme postupne obnovovať kostoly Gotickej cesty. V uplynulom roku bolo dokončené reštaurovanie kostola Všetkých svätých v Henckovciach, ktoré viedol Peter Mlích. Slávnostné otvorenie zreštaurovaného kostola prebehlo 26. novembra. V obnove kostolov budeme pokračovať aj v tomto roku.
Milí priatelia pamiatok Gemera, aj tento rok sa na Vás obraciame zo žiadosťou o podporu z Vašich 2% z dane. Vďaka Vašej podpore opäť podporíme obnovu pamiatok na Gemeri.
Sme radi, že vám môžeme oznámiť dobrú správu: evanjelický kostol v Štítniku prejde veľkou obnovou. Tento projekt, na ktorého príprave s vlastníkom pracujeme už dlhšiu dobu, bude vôbec prvou zásadnejšou komplexnou obnovou tohto kostola po vyše sto rokoch.
Priznáme sa, ani nevieme, akým spôsobom vám sprostredkovať emócie, keď nás zhruba pred mesiacom kontaktovala arcivojvodkyňa Paola Habsbursko-Lotrinská z Luxemburska s neskrývaným záujmom navštíviť 12 kostolov Gotickej cesty.
Uplynulú sobotu 15.3.2025 sa v Rimavskom Brezove zišli zástupcovia cirkví a samospráv spolu s expertmi, ktorí od septembra 2024 pracovali na publikácii, ktorá má zvýšiť pripravenosť sprievodcov v kostoloch Gotickej cesty poskytnúť kvalitný výklad a príjemný zážitok návštevníkom (nielen) počas letnej sezóny.
Dnes sme sa v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši stretli pri príležitosti návratu zreštaurovaného barokového mobiliára - hlavného oltára najsvätejšej Trojice z rokov 1742 - 1764 a bočného oltára Panny Márie Immaculaty z roku 1764.
Gotická cesta - zabudnutné dedičstvo ponad hranice včera symbolicky prepojila dve časti dávnej gemerskej župy. Mohli ste tak objaviť málo známe stredoveké kostoly na oboch stranách hranice či obdivovať novo zreštaurované nástenné maľby v jej centre. Veríme, že sme vám spoločnými silami priniesli silný kultúrny zážitok.
Vedeli ste, že malá časť Gemera je aj v Maďarsku? Zabudli sme, že územie za súčasnou hranicou bolo tiež Gemerom. Z rozlohy 4 279 km2 bývalej Gemersko-Malohontskej stolice sa nachádza v súčasnom Maďarsku 665 km2.
Významné Kostoly na Gotickej Ceste
Kostol v Žípe
Obec Žíp (maď. Zsíp) leží cca 15 km kilometrov východne od Rimavskej Soboty, pri ceste z Bátky do Rimavskej Seče a kúpeľov v Číži. Kostol stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe hneď pri obecnom úrade.
Stredoveký neskororománsky kostol asi z konca 13. Prvá písomná zmienka o obci pochádzajúca z r.1295 a pôvodné patrocínium kostola zasväteného Panne Márii len potvrdzujú jeho starobylosť. Kostol sa spomína v súpise pápežských desiatkov v r.1332 -1337. Prítomnosť malieb preukázal už prvý výskum v r.1905. Poslednou obnovou prešiel v r,2016.
Nástenné maľby z prelomu 14. a 15. storočia sa zachovali na vnútorných stenách presbytéria a na stenách víťazného oblúka. Nad oblúkom je namaľovaný rad štíhlych postáv múdrych a pochabých panien prichádzajúcich z dvoch strán k ústrednému Žehnajúcemu Kristovi. Je to najlepšie zachovaná maľba v žípskom kostole, ktorá je dôkazom existencie jeho staršej stavby: v rade múdrych panien je v jednej sonde prezentovaná postavička zo staršej, ranogotickej výmaľby víťazného oblúka s rovnakou tematikou.
V prípade záujmu o prehliadku je nevyhnutné kontaktovať kostolníčku, Jolán Simonu a dohodnúť si konkrétny čas.

Kostol v Kyjaticiach
Stavba kostolíka v Kyjaticiach je datovaná na koniec 13. alebo začiatok 14. storočia. Podobne ako okolité obce, aj Kyjatice prijali reformačné myšlienky: už od 20. rokov 17. storočia poznáme mená tu pôsobiacich evanjelických farárov. S krátkou prestávkou v období rekatolizácie je kyjatický kostolík dodnes evanjelický.
Evanjelický kostol a.v. Nástenné maľby z 2. pol.14. storočia. Kostol v Kyjaticiach bol postavený na konci 13. a začiatku 14. storočia. V jednoloďovom kostole s drevenou renesančnou ihlancovou zvonicou nájdeme vzácne nástenné maľby, ktoré boli ale po prijatí reformácie zabielené. Až v roku 1894 ich objavil István Groh. Ich následné odkrývanie a reštaurovanie sa uskutočnilo v 80. rokoch 20.
V presbytériu sa nachádzajú výjavy apoštolov, na víťaznom oblúku scény zo života Krista, v lodi zobrazenie Posledného súdu. Gotika je zastúpená okrem fresiek aj južným neskorogotickým portálom, dverami a jednoduchým portálom do sakristie. Kamenná krstiteľnica je z 13. storočia, renesančný oltár pochádza z roku 1678.

Kostol v Kraskove
Kostol vznikol asi v prvej polovici 14. storočia. Je najhodnotnejšou ukážkou stredovekého nástenného maliarstva na Slovensku. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe, zrejme na mieste staršej stavby. V 15. storočí bol opevnený múrom, ale neskôr v roku 1555 ho poškodili nájazdy tureckých vojsk.
Fresková výzdoba v kostole pochádza zo 60. a 70. rokov 14. storočia. Autorom časti fresiek je zrejme Majster ochtinského presbytéria. Okrem toho sa v kostole nachádza hodnotné renesančné a barokové zariadenie, ale aj kamenná stredoveká krstiteľnica z 13. Tunajší veriaci prešli k reformácii v roku 1522 ako jedni z prvých na Slovensku. Kostol je evanjelický a.v. od konca 16. storočia. Komplexná obnova kostolíka sa uskutočnila v 80. rokoch 20.

Kostol v Rimavskej Bani
Rimavská Baňa získala už v roku 1268 mestské práva od kaločského arcibiskupa Štefana. Nad obcou stojí ranogotický jednoloďový kostol obohnaný renesančným obranným múrom. Presbytérium kostola s nepravidelným polygonálnym uzáverom je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v lodi je maľovaný kazetový strop.
Kostol v Rákoši
Kostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v dnes už zabudnutej, no v minulosti známej baníckej a železiarskej obci Rákoš, kde kedysi stál aj stredoveký hrad. Je to jedna z mála stavieb na Gemeri zachovaná v pôvodnej podobe. Románsky kostol v Rákoši pochádza z 13. storočia. Pýši sa vzácnymi nástennými maľbami zo 14. a 15.
Kostol v Rimavských Janovciach
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je jediným zachovaným pozostatkom zaniknutého benediktínskeho opátstva. Kostol vznikol pravdepodobne v rokoch 1200 - 1220. Kláštor síce zanikol už v 16. storočí, ale kostol sa zachoval až dodnes. V 19. storočí tu prebehla veľká rekonštrukcia. Vnútri kostola nájdeme nielen neogotické maľby, ale aj zaujímavý drevený kazetový strop.
V rokoch 1999 - 2000 sa uskutočnil menší archeologický výskum severne od kostola, ktorý objavil zvyšky muriva kláštorných budov, stredoveké hrobky a fragmenty maľovaných omietok.
V centre dediny Rimavské Janovce púta pozornosť románsky kostol, stojaci pár desiatok metrov od mladšieho (pôvodne gotického) kostola reformovanej cirkvi. Románsky kostol zaujme na prvý pohľad svojou nezvyklou fasádou a zvonicou podobnou kostolom zo Stredomoria. Ide o pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho rádu, neskôr poškodený a prestavaný v neorománskom štýle.
Kostol v Rimavskej Seči
V obci Rimavská Seč sa nachádza gotický reformovaný kostol, ktorý postavila katolícka cirkvev v roku 1337. V 16. Ide o jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, gotickými krížovými klenbami a lomenými gotickými oknami. Veža bola pristavaná až v 16. storočí. Od roku 1560 je kostol reformovaný.
Dnešná obec Rimavská Seč bola v stredoveku významným trhovým mestečkom, keď v roku 1450 získala jarmočné právo a bola tiež sídlom župy. Od tejto lokality si odvodzujú svoj pôvod Páni zo Seče (alebo Séčiovci), ktorí patrili k významným šľachticom a uhorským hodnostárom.
Evanjelický kostol vo Vyšnej Slanej
Evanjelický kostol vo Vyšnej Slanej je dominantou svojho okolia. Nachádza sa v centre dediny, pod majestátnym vrchom Veľký Radzim (990,5 m n. m.). Už jeho východo-západná orientácia napovedá, že má stredoveký pôvod. Ide o jednoloďovú neskorogotickú stavbu s klinovitým ukončením presbytéria z obdobia okolo roku 1506.
Kostol Všetkých svätých v Krásnohorskom Podhradí
Kostol Všetkých svätých v Krásnohorskom Podhradí je situovaný v severnej časti obce. Svojím situovaním je kostol významným krajinotvorným prvkom v panoráme diaľkových pohľadov na hrad Krásna Hôrka. Pôvodne išlo o rodový kostol Andrássyovcov, v ktorom mali aj rodinnú hrobku. Ide o v jadre gotickú stavbu pochádzajúcu z druhej tretiny 15. storočia.
Kostol v Malých Teriakovciach
Nad obcou stojí jednoloďový kostol z konca 12. až začiatku 13. storočia obohnaný renesančným obranným múrom. Pôvodná stavba nemala vežu, barokovo-klasicistická zvonica bola pristavaná až v 18. storočí. Kostol bol pôvodne vymaľovaný zvonku i zvnútra. Väčšia časť malieb kostola bola zničená zrejme počas obsadenia kostola husitskými vojskami. Najviac zachovaná maľba zobrazuje legendu o sv. Ladislavovi.
Drevený kazetový strop, kostol Malé Teriakovce. Najstaršie okrovo červené kazety pochádzajú z 1. polovice 16.
Evanjelický kostol v Tisovci
Dominantou mesta je evanjelický kostol z rokov 1825 - 1832. Až do roku 1825 tu stál gotický kostolík neznámej podoby a patrocínia. Pretože už nestačil potrebám miestneho evanjelického zboru, zbúrali ho a nahradili súčasným. V roku 1805 regionálny historik L.
Dnes kostol evanjelickej cirkvi a.v., predtým kostol Narodenia Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom vznikol asi v tretej tretine 13. storočia až prvej polovici 14. storočia. Pôvodná sakristika bola zbúraná a vchod zamurovaný. Tým sa loď rozšírila smerom na juh. Vďaka tejto prestavbe sa na stenách zatretých vápnom našli stredoveké nástenné maľby, ktoré sú zrejme dielom umelcov z dielne Majstra ochtinského presbytéria. Obnova a výskum sa realizovali od roku 2005 do roku 2019, pričom najcennejším objavom bola pôvodná asi 700 ročná dlažba v presbytériu.
Cyklotrasy Gotickej cesty
Na hraničné miesto Hármashatár (slovenské pomenovanie Líščí potok) sa dostanete po cyklotrase č. 8713. Cyklocesta Poltár - Rimavská Sobota patrí medzi najkrajšie a zároveň najpútavejšie cyklistické trasy na Slovensku. Cyklotra sa Rimavská Sobota - Poltár vedie po telese zrušenej železničnej trate, ktorá bola postavená v roku 1912.
Turistické Okruhy
Prvý okruh má asi 43 km. Po prehliadke Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vyberte cestou 2745 cez Horné Zahorany do Kraskova. Z Kraskova pokračujte do Rimavskej Bane, kde sa napojíte na cestu I/72. Ďalej pokračujte v smere na Veľké Teriakovce. Vo Veľkých Teriakovciach je potrebné odbočiť vľavo smerom na Malé Teriakovce, kde je kostol situovaný na svahu nad obcou, takisto už zďaleka viditeľný. Areál s priľahlým cintorínom je voľne prístupný.
Táto trasa je najdlhšia, má asi 79 km. Najprv je potrebné sa dostať z Rimavskej Soboty cestou 2745 cez Horné Zahorany a ďalej do Kyjatíc. Kostolík je vďaka svojej veži a polohe dobre viditeľný. Z Kyjatíc pokračujte do Rimavského Brezova. Vďaka jeho veži ho určite neprehliadnete. Nachádza sa v ohradenom areáli. Z Rimavského Brezova pokračujte doprava cestou I/72 do Tisovca. Kostol sa nachádza v centre mesta.
Tento okruh má asi 52 km. Trasa začína v Rimavskej Sobote, odkiaľ sa vyberiete cestou II/531 smerom na Rimavské Janovce. Určite neminiete kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa nachádza asi v strede obce pri autobusovej zastávke napravo. Ďalej budete pokračovať cestou II/571 na Rimavskú Seč, kde si môžete pozrieť Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Pokračujte ďalej cestou II/571 smerom na Číž, kde sa môžete prejsť po kúpeľnom parku. Ak sa chcete dostať do obce Žíp, je potrebné sa vrátiť do Rimavskej Seči a odtiaľ pokračovať cestou 2798 na Bátku, avšak ešte predtým odbočiť doprava do obce Žíp ku evanjelickému kostolu asi 1 km. Kostol stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe.
Potom sa vrátite naspäť na cestu 2798 do Bátky.
Doprava
Do jednotlivých obcí aj do mesta Tisovec premávajú autobusové spojenia z okresného mesta Rimavská Sobota. Niekde je ale potrebné rátať s jedným prestupom. Do kúpeľov Číž sa dostanete vlakovým spojením, je takisto potrebné rátať s prestupom.
Praktické Informácie
Kostoly patriace do Gotickej cesty: gemersko-rimavského okruhu sú väčšinou uzatvorené a oplotené, prístupné len na základe telefonického dohovoru s kontaktnou osobou z obce alebo farského úradu. Viac informácií získate aj v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote. TIC je otvorené denne od pondelka do piatku.
Gemersko-malohontské múzeum je otvorené denne okrem pondelka. Vstupné sa pohybuje od 1€ - 4€.
V kostoloch sa konajú pravidelné bohoslužby.
Drienčanský kras je prírodovedecky najhodnotnejší krasový ostrov medzi Slovenským a Muránskym krasom. Chodník vás prevedie nenáročným terénom a popritom sa oboznámite nielen s prírodnými, ale aj kultúrno-historickými pamiatkami.