Obec Demjata leží v juhozápadnom cípe Nízkych Beskýd v doline rieky Sekčov, 19 km od krajského mesta Prešov, metropoly Šariša, na hlavnej ceste smerom na Bardejov. V obci žijú obyvatelia slovenskej národnosti. Dominantným náboženským vyznaním je rímskokatolícke vierovyznanie.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1330. Od 13. storočia patrila šarišskému panstvu a od 15. storočia sa stala vlastníctvom zemanov. Do Šarišskej stolice administratívne patrila do r. 1918, v súčasnosti je zaradená do Prešovského vyššieho územného celku.
Obec Demjata je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa.
História obce Demjata
O dedine vie zaujímavo rozprávať Zuzana Hojsaková, aktuálna kronikárka na materskej dovolenke. Prvýkrát sa Demjata spomína v roku 1330, kedy sa uvádza, že v miestnom kostole pôsobil farár Matej. V písomnostiach zo 14. - 16. storočia sa vyskytuje Demjata pod viacerými názvami ako Demeta, Demethe aj maďarsky Deméte.
Podobne, ako takmer všetky osady v tejto oblasti, po vyčlenení z hradného panstva Šariš prešla niekedy v 14. storočí z kráľovských rúk do vlastníctva šľachtických rodín. Najznámejší šľachtici, ktorí vlastnili Demjatu, boli zemania Mariássyovci, v 16. storočí obec patrila zemianskej rodine Bornemiszovcov, v 17. storočí prešla do vlastníctva Bocskayovcov. V roku 1689 v Demjate nežili žiadni poddaní. Obec sa pre choroby a stavovské povstania úplne vyľudnila.
Erb obce
Erb obce Demjata vychádza z miestnych tradícií. Poľnohospodársku vystihuje chlieb v pletenom košíku so štyrmi zárezmi, ktoré majú symbolizovať štedrosť, pracovitosť, hojnosť a skromnosť. Ovčiarsku tradíciu naznačujú dve skrížené pastierske palice umiestnené pod pleteným košíkom.
Kostol svätého Jána Krstiteľa
V obci sa nachádza barokovo-klasicistický jednoloďový rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa pochádzajúci z roku 1774. Predstavaná veža vznikla v roku 1926. V interiéri zaujme najmä oltár a barokový obraz sv. Jána Krstiteľa. Za pomoci veriacich a miestneho pána farára bola vymaľovaná a zrekonštruovaná fasáda kostola.
Každý kostol má svoj príbeh a je to najmä príbeh o skúsenosti z Božej prítomnosti. Takto začal svoj príhovor košický pomocný biskup, Marek Forgáč, pri príležitosti konsekrácie Kostola narodenia sv. Jána Krstiteľa. Kostol pochádza z roku 1774 a niektoré jeho časti už potrebovali opravu. V kostole vymenili aj dlažbu, okná, elektrifikáciu a osvetlenie.
Košický pomocný biskup Marek Forgáč vo svojom príhovore spomenul, že každý kostol nesie v sebe rozmer daru, ale aj záväzku. Tento záväzok sa dá zhrnúť do troch písmen S. Najprv je to záväzok sláviť. Po druhé, o kostol sa treba starať. Kostol je totiž vizitkou farského spoločenstva i obce, kde stojí. Je to vyjadrenie istej jednoty spoločenstva. A je tu aj tretie S a to je záväzok stávať sa. Nie len budujeme chrám, ktorý potom zasvätíme Bohu, ale chrámom sa stávame aj my. Teda obnova kostola nie je cieľ, kam smerujeme, ale je to prostriedok, ktorý nám pomáha, aby tým, keď tu budeme vstupovať, modliť sa a sláviť obetu, aby sme sa tým stávali Božím chrámom. Nie len kostol Narodenia sv.
Ostatné pamiatky a zaujímavosti v obci
Historickou pamätihodnosťou obce sú tiež dva kaštiele postavené v renesančnom slohu:
- Kaštieľ "SEMSEY"
- Kaštieľ "HÁMOŠ"
Starší Hámoš je v rukách súkromného vlastníka a potrebuje rekonštrukciu. Jeho súčasťou je aj prírodno-krajinkársky park, kde sa nachádzajú viaceré druhy vzácnych drevín. Poniže kaštieľa stojí obecné futbalové ihrisko. V kaštieli Semsey sídli obecný úrad a materská škola. Dočasne je tu umiestnené aj sídlo Dobrovoľného hasičského zboru, lebo práve prebieha výstavba hasičskej stanice. Neďaleko družstva si ju stavajú dobrovoľní hasiči.
Prírodnou dominantou obce sú vápenné Demjatské kopce, kde sa v minulosti ťažil vápenec. Dnes sú chránenou oblasťou s výskytom vzácnych rastlín. Rastie tam napr. šesť druhov chránených plavúňov. V roku 1997 bolo navrhnuté ako ochranné pásmo územie, na ktorom stojí kaštieľ Semsey a v jeho susedstve rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa.
V minulosti sa miestne obyvateľstvo živilo hlavne poľnohospodárstvom a ovčiarstvom. V obci je veľmi populárny Futbalový klub, ktorý bol založený v roku 1953. Jeho zakladateľom a prvým predsedom bol nebohý Andrej Palenčár.
Obec Demjata je rodiskom nášho vynikajúceho futbalistu Stanislava Šestáka, na ktorého sme pyšní a prajeme mu veľa úspechov.
Každé dva roky - hlavne vďaka dobre fungujúcej organizácii Slovenského zväzu chovateľov sa v kultúrno-výstavnej hale koná oblastná výstava drobného zvieratstva, ktorá má už dlhšiu tradíciu a je veľmi navštevovaná. Taktiež v obci dobre pracuje Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý obec prezentuje aj na rôznych súťažiach s dobrými výsledkami.
Vďaka zaujímavému prírodnému prostrediu sa v Demjate darí cestovnému ruchu. Bývalé smetisko na konci obce Demjata v Prešovskom okrese sa zmenilo na turisticko-oddychový park s jazierkom, altánkom a lavičkami. Vo vode sa preháňajú prvé ryby. Miesto určené pre širokú verejnosť na relax postavila obec v rámci cezhraničnej spolupráce.
V súčasnosti je realizovaná výstavba vodovodu. Vybavenosť obce je veľmi dobrá: je tu Základná škola, Materská škola, Školská jedáleň a Školský klub detí. V obci sa nachádza obchod s potravinami. Je tu Domov sociálnych služieb - súkromné zariadenie. V obci sa nachádza kultúrno-výstavná hala, ktorá slúži ako kultúrny dom.