Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na jeho architektonické prvky, umelecké diela a historický kontext.
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici
Poloha a Kontext
Kostol svätého Kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice - márnice.
Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu.
Kostol svätého Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
História a Vývoj Kostola
Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.
Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.
V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkam a zásadám.
V roku 1648 sa v meste usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy. V súlade s nariadením cisára Leopolda I. 17. novembra 1671 vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly.
Banská Bystrica - Kalvária
Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v rokoch 1678 - 1683 v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola. K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch 1704 - 1708, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II. Po príchode cisárskeho vojska sa cirkevný život evanjelikov opäť dostal len za hradby mesta.
Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším. K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807.
Architektonické prvky a Interiér
Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia.
V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
V roku 1844 zbor ECAV založil a prevádzkoval (do pol. Bohoslužobným jazykom bola bibličtina a nemčina. Komunikovalo sa nemčinou a hovorovou slovenčinou. Administratíva sa viedla hlavne v latinčine.
Mestský hrad Banská Bystrica
Banská Bystrica sa už za čias uhorského kráľa Bela IV. v roku 1255 stala slobodným kráľovským mestom. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty.
Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou.
Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty. V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica.
Mestský hrad Banská Bystrica
Zaujímavosti a Okolie
Ak patríte k milovníkom prírody a rastlín, nevynechajte príležitosť navštíviť unikátne Arborétum Borová Hora vo Zvolene. Arborétum ukrýva bohatú zbierku rôznych odrôd drevín, ruží, ale i suchomilných rastlín.
Zrúcanina gotického hradu Dobrá Niva sa vypína nad obcou Podzámčok. V minulosti plnil dôležitú úlohu, najmä pri útokoch Turkov na naše územie. V súčasnosti sa z neho zachovala len nepatrná časť, čo však vôbec neuberá na atraktívnosti miesta.
Výhľad na mesto z veže, ktorá je na námestí. Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný.
Záver
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významným svedkom histórie a kultúry mesta. Jeho architektonické prvky, umelecké diela a historický kontext ho robia cennou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu.