Kjóto, bývalé cisárske hlavné mesto Japonska, je srdcom tradičnej japonskej kultúry. Mesto zostalo domovom cisárskeho dvora jedenásť storočí, kým ho koncom 19. storočia presunuli do Tokia. Viac ako 1100 rokov bolo cisárskym domovom, a Kjóto sa právom stalo jedným z veľkých miest sveta.
Bohatá história a nádherná architektúra mesta vďačí najmä storočiam, kedy Kjóto bolo sídlom panovníkov. Ako jediné veľké Japonské mesto uniklo spustošeniu druhej svetovej vojny a tak si vďaka tejto skutočnosti zachovalo atmosféru minulosti. Jeho súčasťou je množstvo zlatých chrámov, skalnaté záhrady, bambusové lesy a mnohé ďalšie krásne miesta.
Mesto Kjóto hrá stále veľmi dôležitú úlohu aj v japonskom náboženstve. Viac ako 30 mestských chrámov stále slúži na vyznávanie budhizmu. Japonci prijali tento smer za vlastný a postupom času ho prispôsobili lokálnym zvykom a potrebám. Japonský buddhizmus je aj preto dnes odlišný od buddhizmu praktikovaného napríklad v Tibete, Thajsku, Číne či v Kórei.
Medzi najznámejšie chrámy patrí napríklad Kiyomizu-dera, ktorý sa nachádza na vrchu Otowa. Zasvätený je budhistickej bohyni milosrdenstva, ktorej socha sa v chráme taktiež nachádza. Návštevníkom ponúka krásny výhľad na mesto a tiež prechádzku legendárnou ulicou Tea-pot Lane, ktorú lemujú malé obchodíky a kaviarne.
Kjóto bolo pôvodne známe ako Heian-kyo, hlavné mesto mieru a pokoja, a podľa vzoru Chang-anu, veľkého hlavného mesta čínskej ríše Tang. Občas zažilo turbulencie a násilie - často v rovnakom čase - ale práve tam sa pestovali niektoré z najvýraznejších a najúžasnejších umení a jedna z najväčších kultúr sveta.
Medzi pamiatky Kjóta patrí aj Cisársky palác z 10. storočia, ktorý bol sídlom cisárskej rodiny až do roku 1869, kedy bolo sídlo presunuté do Tokya.
Pôvodne bol cisársky palác postavený v roku 794, ale potom bol niekoľkokrát zničený požiarom. Súčasná budova je postavená od roku 1855, ale stále robí obrovský dojem. Medzi najdôležitejšie miesta paláca patrí Súdna sieň, Ríšska knižnica, Sieň štátnych obradov a Cisárova rezidencia.
Ďalším významným miestom je Katsura Imperial Vila, ktorá bola pôvodne postavená v roku 1624 pre brata cisára Goyozeiho, princa Hachijo Toshihita. Nachádzajú sa tu najslávnejšie japonské záhrady a architektúra vás zaujme na prvý pohľad. Zaujímavosťou je, že záhrada je navrhnutá tak aby človek videl veci vždy spredu. Ľudia si sem chodia najmä oddýchnuť a pokochať sa krásnymi výhľadmi.
Divadlo sa vyvinulo z pôvodných rituálnych slávností. Je doprevádzané hudbou, spevom a tancom. Divadlo nó kladie na hercov veľké nároky a vyžaduje si osobyté štúdium.
Jednou z najznámejších japonských svätýň je práve Fushimi-Inari Taisha v Kjóte. História založenia svätyne sa datuje v roku 711, zasvätená bola bohyni pestovania ryže menom Ukanomitama-no-mikoto. V súčasnosti je obľúbeným turistickým miestom, ktoré často navštevujú aj obchodníci s ryžou, ktorí sa modlia za jej prosperitu. Toto miesto je známe pre svoju štvorkilometrovú alej tvorenú oblúkmi “tori”, ktoré sú jasno oranžovej farby.
Koncom 14. storočia kúpil Shogun miestne sídlo a postupne ho premenili na Zen chrám, ktorý dnes patrí medzi najpopulárnejšie budovy v Japonsku. Pri stavbe nebol použitý jediný klinec a meno je inšpirované blízkym vodopádom.
Odetý je do zlata, pričom na vode žiari ako skutočný drahokam. Na jazere sú ostrovy, ktoré dotvárajú celkovú krásu záhrady a symbolizujú duchovné hodnoty. Pri výstavbe v 14. storočí sa na ničom nešetrilo. Vtedy získal názov "raj na zemi". Údajne tu prebehol prvý čajový obrad. Prechádzka záhradami a pozorovanie zlatého odrazu pavilónu na jazere vás bude provokovať k úvahám. Všade je symbolika, dokonca aj v zlate.
Názov pavilónu pochádza zo zlatého listu, ktoré zdobia horné dve poschodia. Ich predpokladom je, že zmierňujú negativitu spojenú so smrťou. Pavilón je vystavaný nad veľkým rybníkom. Známy je svojou starou kamennou pagodou a čajovňou Sekkatei, v ktorej sa predávajú tradičné nápoje. Postavený bol v roku 1603 a neskôr slúžil ako sídlo vlády. Tvoria ho zachované hradby, veže a priekopa. V celom komplexe sa nachádza niekoľko budov s významnými umeleckými dielami. Najdôležitejšou budovou komplexu je palác Ninomaru.
Medzi ďalšie zaujímavé miesta v Kjóte patrí:
- Nádherné záhrady - meditačné, kamenné, prírodné, vždy krásne upravené
- Tisíce chrámov
- Botanická záhrada
Kjóto láka mnohých turistov a dobrodružnejších cestovateľov pre jedinečnú kultúru, skvelú kuchyňu a krásnu architektúru. Aj dnes môžete v Kyote na ulici zbadať geishu, najmä v populárnej štvrti Gion. Ženy sú oblečené v tradičných kimonách (zvyčajne sa využívajú skôr lacnejšie bavlnené verzie „jukata“). Niektoré z nich chodia aj na vysokých drevákoch „koppori“, menej žien nosí tradičné účesy a biely makeup „oshiroi“. Mladé slečny, ktoré sa učia za geishe sa volajú maiko.
Mnoho ľudí si mylne myslí, že geishe boli prostitútky. Geishe však boli vzdelané umelkyne, ktoré zabávali ľudí tancom a spevom. Mnohé japonské filmy zobrazujú hrdinské a odvážne činy samurajov, či bojové umenie ninjov. Japonská kultúra je pre Europánov exotická. Aj napriek vplyvom globalizácie a moderných technológií si v Japonsku dodnes drží miesto aj tradícia.
Kjóto, s jeho bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je nepochybne jedným z najkrajších miest v Japonsku a ponúka návštevníkom jedinečný pohľad na tradičnú japonskú kultúru.
Pre lepšiu predstavu o historickom vývoji a rozložení pamiatok v Kjóte, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Pamiatka | Dátum založenia | Význam |
|---|---|---|
| Cisársky palác | 794 | Bývalé sídlo cisárskej rodiny |
| Kiyomizu-dera | 750 | Budhistický chrám zasvätený bohyni milosrdenstva |
| Fushimi-Inari Taisha | 711 | Svätýňa zasvätená bohyni ryže |
| Zlatý pavilón (Kinkaku-ji) | 1397 | Zenový chrám pokrytý zlatom |
| Nijō-jō | 1603 | Sídlo Tokugawa Shogunov |
| Katsura Imperial Villa | 1624 | Cisárska vila so záhradami |
TAJNÉ KJÓTO: 10.5 skrytých pokladov, ktoré davy ignorujú
Nezabudnite navštíviť aj miestne trhovisko Nishiki, kde ochutnáte niečo málo z miestneho street foodu.
Kjóto má nádherné záhrady - meditačné, kamenné, prírodné, vždy krásne upravené.
Mesto Himedži je najznámejšie pre svoj nádherný hrad Himedži, ktorý je všeobecne považovaný za najlepší a najkrajší feudálny hrad Japonska, ktorý sa zachoval.
Odporúčame celodenné lístky za 900 jenov na osobu (kliknete na Value Ticket a hľadáte druh lístku). Pozor, tento lískok platí iba na metro linky s označením TOEI SUBWAY a TOKYO METRO.
Japonská priekopa - hĺbka priekopy je až 10.374 metrov pod morom.
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie.
Niet divu, že Japonsko je krajinou vychádzajúceho slnka. Japonsko je ostrovná, veľmi hornatá krajina. Japonsko leží východne od ázijského kontinentu na japonských ostrovoch. Pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán.
Vzhľadom na vysoký počet ostrovov (približne 6 tisíc) sa Japonsko zaraďuje medzi krajiny, ktorých členenie je dosť výrazné. Podobne sa na členitosť dá pozerať pri posudzovaní povrchu krajiny. Hornatý ráz väčšiny ostrovov a sopečná činnosť vytvárajú ťažké prírodné podmienky. Japonci si však svoje pohoria veľmi vážia a niektoré z vrchov považujú za posvätné. Medzi ne sa radí najznámejšia hora Japonska - Fudži.
Budhistické učenie je bohatý systém myšlienok, textov a interpretácií. Je to smer, ktorý môže byť zároveň filozofiou, spiritualitou, etikou, psychológiou a umením, a v žiadnom z týchto aspektov si nemusí odporovať. Japonci prijali tento smer za vlastný a postupom času ho prispôsobili lokálnym zvykom a potrebám. Japonský buddhizmus je aj preto dnes odlišný od buddhizmu praktikovaného napríklad v Tibete, Thajsku, Číne či v Kórei.
Bonsaj - miniatúrny stromček, ktorý sa takto prispôsobil ťažkým životným podmienkam.
V Japonsku sa v priebehu dejín japonského buddhizmu objavuje niekoľko škôl, ktoré rovnaký obsah - buddhovstvo, osvietenie, správny pohľad na svet, múdrosť, súcit, poznanie a prebudenie - prezentujú v rozličnej podobe, v inom šate; myšlienky sú rovnaké, vonkajšie zaobalenie je iné. Najsilnejšie školy, ktoré sa v priebehu storočí objavujú v Japonsku, sú filozofické školy Hossó a Kegon, ezoterické školy Šingon a Tendai, populárne amidistické školy či meditatívne zenové školy. Z rozmanitosti japonských buddhistických škôl môžeme zároveň usudzovať, že samotní Japonci uplatňovali rôznorodosť prístupov k buddhistickému učeniu; podstata ostala po celé storočia nezmenená, líšili sa však cesty k nej. Názvy týchto škôl sú menej zásadné ako myšlienka, ktorá ich všetky spája: myšlienka dôležitosti samotného buddhistického učenia a praxe, ktoré boli „len“ opisované rozdielnymi spôsobmi.
Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote.
Japonsko láka mnohých turistov a dobrodružnejších cestovateľov pre jedinečnú kultúru, skvelú kuchyňu a krásnu architektúru.
Zlatý pavilón (Kinkaku-ji) v Kjóte