V Banskej Bystrici sa nachádza významný Kostol sv. Kríža, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva mesta. Tento článok sa zameriava na jeho históriu, architektúru a predovšetkým na jeho vitráže.

História a Význam
Kostol sv. Kríža v Banskej Bystrici je známy aj vďaka osobnosti Jána Havlíka. Duchovnému obzoru Jána Havlíka a Banskej Bystrice sa venoval Pavol Noga CM, rektor Kostola sv. Kríža.
Architektúra a Umelecké Detaily
Vstupná priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality. V pravouhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou. Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie.
Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády.
Vitráže v Haliči získavali popularitu od 19. storočia s príchodom secesie. Motívy z ľudového umenia boli často využívané.
Kostol Krista Kráľa v Košiciach
Pre porovnanie a kontext môžeme spomenúť aj Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach. Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach postavili na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Vysvätený bol v roku 1938. Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta.

Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne. Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti.
Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov.
Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.
Rudolf Brebta pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia a projektoval viacero verejných stavieb.