Kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach je renesančno-barokový kostol postavený začiatkom 16. storočia s barokovým opevnením zo 17. storočia. Je obľúbeným cieľom cestovateľov aj fotografov a miestom, ktoré vás chytí za srdce.
História Kresťanstva a Kostola v Matiašovciach
Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Zostali po nich názvy vrchov a lokalít: Svorad, Mních. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe.
Na rozdiel od viacerých obcí Liptova názov obce nie je odvodený od patrocínia kostola, ale od mena vlastníka obce - Mateja Liptovského, ktorý tunajšie majetky získal aj so svojm otcom v roku 1283 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
Kostol sv. Heleny
Kostol sv. Heleny v Nižných Matiašovciach dali postaviť miestni zemania v priebehu prvej polovice 14 storočia. Išlo zrejme o jednoloďovú gotickú stavbu bez veže s možno ešte kvadratickým presbytériom. Zasvätenie kostolík sv. V období reformácie prešiel kostol do rúk protestantov, ktorí ho využívali v rokoch 1584 - 1673.
Pôvodné vybavenie prispôsobené rímskokatolíckej liturgii bolo z kostola odstránené a prevzali ho katolícki veriaci pre svoj novopostavený drevený Kostol sv. Niektorí katolíci si postavili drevený kostolík sv. Na konci 16. storočia Kostol dali postaviť v Nižných Matiašovciach zemania, verní katolícej viere.
Po odchode posledného evanjelického kazateľa stavba chátrala a v roku 1697 bola nahradená súčasným Kostolom sv. Ladislava. 20. marca 1697 na mieste kostola sv. Heleny dokončili jednoloďovú barokovú stavbu, s pristavanou sakristiou a vežou.
Evanjelické Obdobie
Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - PAVOL (1560-1583). V r. 1584 prišiel aj do Matiašoviec evanjelický kazateľ Anton Pribiš. Po ňom nasledovali: 1611-1620 Ľudovít Polani, v r. 1611-1612 liptovský seniora a čelný predstaviteľ združenia protestantských kňazov Liptova - Liptovského kontubernia. Pred tým od r. 1606 pôsobil ako rektor školy a kazateľ v Lipt. Sv. Mikuláši. V r. 1620 Mikuláš Nicolaides (Pred príchodom do Matiašoviec pôsobil ako rektor reformačných škôl vo Vrbovom a Ilave), 1620-1634 Štefan Ricker, 1635-1645 Ondrej Jakšy (Jakschy), rodák z Nemeckej Ľupče, 1645-1653 Andrej Kernerius, rodák z Očovej (Otsovinus) a 1654-1672 Martin Matthei, posledný protestantský kazateľ v Nižných Matiašovciach.
V r. 1671 bol v Prešporku zriadený Mimoriadny súd, ktorý súdil účastníkov Wesselényiho sprisahania. V r. 1673 povolali pred súd aj evanjelického farára Martina Mattheia z Matiašoviec. Pred súdom sa vzdal svojho učenia, podpísal reverz, že nebude vykonávať kňazské úkony a odišiel do exilu.
V r. 1678 vypuklo stavovské povstanie grófa Imricha Thökölyho. Kam vstúpilo vojsko, evanjelici znova zabrali chrámy a dopustili sa ukrutností na katolíkoch. V Liptove zavraždili viac ako 10 katolíckych kňazov. Prenasledovanie skončilo v r. 1681. Krajinský snem v Šoproni uzákonil tzv. artikuly, zabezpečujúce evanjelikom náboženskú slobodu. Nariadil evanjelikom vrátiť chrámy katolíkom. Do r. 1687 vrátili katolíkom v Liptove všetky chrámy.
5. 5. 1705 zomrel cisár Leopold I. František Rákoczi II. zvolal snem do Sečian, kde uzavreli dohodu, podľa ktorej evanjelici v Liptove opäť prevzali 23 chrámov, ale chrámy v Nižných Matiašovciach, Kvačanoch, Sliačoch, Lipt. Teplej, Dovalove, Lipt. Michale, Palúdzke, Okoličnom, jeden kostol v Ľupči, Lipt. Ondreji, Sväte Mare a Komjatnej, zostali katolíkom a evanjelické zbory tu nevznikli.
R. 1709 v bitke na Švihrovej bolo Rákocziovské vojsko porazené. Maršál Siegbert Heister nariadil zabrať evanjelikom všetky kostoly v Liptove a postupne tu boli menovaní katolícki farári. Až do r. 1795 farnosť spravoval kaplán.
Kostol dal postaviť „Ladislav Matiašovský z Nižných Matiašoviec, biskup nitriansky, taktiež župan a radca cisársko-kráľovského veličenstva a kancelár Uhorského kráľovstva… svojimi nákladmi…“.
Architektúra a Interiér Kostola sv. Ladislava
Nový kostol má podobu orientovaného jednolodia s predstavanou západnou vežou a polygonálnym presbytériom. Okolo neho bolo postavené opevnenie s nárožnými baštami. Dopĺňajú bašty so strieľňami, ktoré v minulosti slúžili ako strážne veže. unikátom.
Interiér ukrýva hlavný novo-barokový oltár sv. oltáre a nádherné sochy a fresky, ktoré dokresľujú príbeh tohto miesta. sa nachádza krypta rodiny Matiašovských a ich epitaf z roku 1697.
Opevnenie kostola
Kostol sv. Ladislava je považovaný za jeden z najmalebnejších opevnených kostolov na Slovensku. Barokové opevnenie zo 17. storočia dopĺňajú bašty so strieľňami, ktoré v minulosti slúžili ako strážne veže. Opevnenie malo praktickou funkciou obranných stavieb.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1584-1673 | Kostol využívaný protestantmi |
| 1697 | Výstavba súčasného Kostola sv. Ladislava |
| 17. storočie | Barokové opevnenie kostola |
Kostol sv. Ladislava sa nachádza 20 min autom po ceste č. svojmu účelu. Je tiež obľúbeným cieľom cestovateľov aj fotografov. miesto, ktoré vás chytí za srdce. dych.
Kostol sv. Ladislava at night
Zaujímavosti o Kostole sv. Ladislava
- Renesančno-barokový kostol postavený začiatkom 16.-17. storočia.
- Barokový oltár sv. Mikuláša.