Kostol svätého Ladislava tvorí komplex objektov na Piaristickej ulici v Nitre. Komplex pozostáva z kostola, kolégia a gymnázia. Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a pozoruhodnou architektúrou.
Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre.
História kostola
Zvon kostola sv. Ladislava v Nitre
Prví piaristi prišli do Nitry na prelome 17. a 18. storočia, pričom sa čoskoro dali do budovania školy, kolégia a kostola. Kronikár rozpráva, že v roku 1698 bolo v Nitre a okolí veľmi dobré vinobranie. O tom sa dozvedeli piaristi v Prievidzi a dvaja z nich František Hanoczy a Imrich Horváth prišli do Nitry kúpiť víno. Nitrania piaristov prijali veľmi pohostinne a už ich nepustili naspäť do Prievidze Piaristi sa pustili s chuťou do práce a už roku 1700 otvorili v Nitre školu. Piaristi si vybrali terajší vršok sv. Ladislava, ktorý bol v tom čase na konci mesta. Urobili to z opatrnosti pred ohňom, lebo vtedy bola v Nitre väčšina domov bola pokrytá slamou alebo trstinou.
Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za prítomnosti a podpory nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Ladislav bol synom uhorského kráľa Bela I. z rodu Arpádovcov a narodil sa v roku 1040. V rokoch 1077 až 1095 bol uhorským kráľom. Bol významným podporovateľom Cirkvi, založil viacero kláštorov a diecéz, bol hlboko veriaci a významne sa pričinil o upevnenie kresťanstva vo vtedajšom Uhorsku, ako aj o kanonizáciu prvých uhorských svätcov - sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Gerharda, ako i pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Miesto jeho smrti je neisté, niektoré pramene však udávajú práve Nitru.
Výstavba komplexu napredovala pomaly, keďže sa stavba realizovala počas stavovského povstania Františka II. Rákociho a tiež bola výstavba poznačená požiarmi. Iba konvikt (obytnú časť) sa podarilo postaviť do roku 1714. Za dva roky bola budova pod strechou. Pozostávala z dvoch krídiel, z južného, t.j. vlastnej časti kolégia a z východného, kde mala byť umiestnená škola. Celá budova mala len jedno poschodie. V roku 1703 počas veľkého požiaru, zhorel všetok drevený materiál potrebný na stavbu nového kolégia. Študujúca mládež sa rozišla a piaristi sa presťahovali do nového, len spolovice hotového kolégia, kde bývali na chodbách. Stavebné práce nemohli byť dokončené, pretože Nitru začali obliehať Rákocziho povstalci.
V apríli roku 1705 odkázal biskup Ladislav Mattzassovsky vo svojej poslednej vôli piaristom 6tisíc zlatých, aby ich použili na vystavanie konviktu pre liptovských, trenčianskych, turčianskych, spišských a oravských chudobnejších zemianskych synov. Pátri sa pustili do ukončenia kolégia a vybudovania školy, lebo počet žiakov stále rástol, ba roku 1706 museli piaristi, pre veľký záujem žiakov školu rozšíriť. Ladislav Kubránszky, predstaviteľ rádu, položil 4.mája 1714 základný kameň na stavbu konviktu a za šesť rokov ukončil stavbu budovy, ktorá v roku 1720 mala už štvorcový pôdorys, ale vybudovaná bola len po prvé poschodie.
Takmer hotový kláštorný kostol bol zničený požiarom v roku 1716. 10.augusta 1723 vypukol požiar, zhorel konvikt, kolégium i škola. Obnovu celého objektu museli piaristi urobiť sami. Pretože im nikto neposkytol podporu, zobrali si pôžičku. Tak sa zadĺžili, že úver splácali celé desaťročie. Hneď ako splatili úver, mali ďalší plán: stavbu kostola ,lebo dovtedy vykonávali bohoslužby len vo svojej domácej kaplnke. Na jeho dobudovaní má zásluhu predstavený rádu Adolf Nemcsényi. Roku 1742 dal už z väčšej časti hotové múry zrúcať a prikázal vypracovať plány na väčší kostol. Nemcsényi za svojho predstavenstva minul na kostol viac ako 24 tisíc zlatých, čo bola v tej dobe obrovská suma. Dal postaviť kostol v tej podobe, ako stojí teraz, veže však dokončiť nemohol. Tie boli dostavané len v 60.rokoch 19.storočia za podpory biskupa Jána Gustinyho.
Nový dvojvežový kostol sa začal budovať v rokoch 1742 - 1748 podľa projektu Kristiána Morvaya. V 50.rokoch 19.storočia predstavenstvo rádu zaviedlo popri teologickom štúdiu i štúdium filozofické a zriadilo v Nitre tej dobe zodpovedajúce "professorium". Pretože staré kolégium už priestorovo nevyhovovalo, bolo o jedno poschodie zvýšené. To isté sa stalo aj s konviktom a so školou. Práce boli dokončené roku 1759. Vtedy piaristov tretíkrát stihlo nešťastie. Všetky budovy zhoreli.
V roku 1769 boli konečne nasadené kríže na vrchole veží a prikročilo sa k výzdobe interiéru. Kostol bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom 20. septembra 1789. Už dva roky predtým bol však kostol vyhlásený Uhorskou kráľovskou korunou za farský kostol Dolného mesta, ktorým bol až do roku 1992 (predtým bol farským kostolom starobylý Kostol sv. Jakuba v centre mesta, ktorý však musel byť zbúraný pre stavebné a statické problémy). FaFSR(d)eccl. 1787, keď biskup František Xaver Fuchs rozdelil veľkú nitriansku farnosť na niekoľko menších. Farským chrámom sa stal Piaristický kostol sv. Ladislava, ktorý túto úlohu plnil až do r. 1992, odkedy ho znova spravujú otcovia piaristi.
Po ďalšej rekonštrukcii komplexu budov na vŕšku sv. Ladislava piaristické gymnázium úspešne plnilo výchovné a vzdelávacie ciele v duchu kresťanského humanizmu, stalo sa jedným z najvyhľadávanejších gymnázií vtedajšieho Uhorska, čím stúpla aj prestíž Nitry ako školského a kultúrneho centra horného Uhorska. Gymnázium zaniklo po vzniku Československej republiky v apríli 1919, keď maďarskí profesori pôsobiaci na gymnáziu odišli do Maďarska. Gymnázium je zatiaľ umiestnené v južnom a východnom krídle komplexu budov na Piaristickej ulici č.8, ktoré vláda vrátila Piaristickej reholi na Slovensku. Toto situovanie súčasného piaristického gymnázia nie je náhodné.
Architektúra a interiér
Architektom kostola je podľa starších prameňov uvádzaný D. Martinelli, ale architektonické tvaroslovie, najmä exteriéru, vykazuje príbuzné znaky s dielami A. Kostol tvorí súčasť kláštorného komplexu, v ktorom pôsobili sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Až do násilnej likvidácie rehôl r. 1950 sa sestry venovali predovšetkým školskej výchove dievčenskej mládeže. Kláštorný komplex piaristov je situovaný hlavnou fasádou na východ, tvorí dominantu Dolného mesta a dotvára urbanistickú siluetu mesta Nitry. Pred Kostolom sv. Ladislava je malé námestie.
Kláštorná časť bola vybudovaná v rokoch 1701-1702 ako ranobarokový kláštor rádu piaristov. Budova kláštora je dvojposchodová, obdĺžnikového pôdorysu, delená vchodom. Architektúra budovy vytvára vo vnútri dvorný priestor obstavaný zo všetkých strán. Objekt je prístupný z námestia dvoma hlavnými a dvoma vedľajšími vstupmi. Na prízemí v jedálni je v južnom krídle pekný barokový interiér, klenby so štukovými motívmi, anjelmi, vencami, atď. Oproti schodišťa v severnom bloku na 1. poschodí sa nachádza pamätná tabuľa s údajmi a letopočtami o stavebnom vývoji budovy v maďarčine. Kostol sv. Ladislava je najväčším chrámom v Nitre, vysvätený v roku 1789. Severnú časť komplexu tvorí budova školy, dnešného Gymnázia sv. Jozefa Kalazanského. Budova bola od jej začiatkov v r. 1716 poškodená, ale neskôr v r. 1723 dokončená a nasťahovalo sa sem gymnázium.
Veže majú výšku 52,5 metra. Sú to 25. Dvojvežové priečelie so stredným štítovým nadstavcom s nikou a volútami je rímsou delené na dve časti. Kostol je jednoloďový, zaklenutý pruskými klenbami, sakristia valenou klenbou. Pôvodne bol koncipovaný pravdepodobne ako trojloďový, pričom sanktuárium je pokračovaním zamýšľanej hlavnej lode.
Na ľavej strane presbytéria je sakristia, nad ktorou je oratórium; dnes je tu zriadená historická piaristická knižnica do ktorej patrí okolo 50 000 zväzkov a 16 inkunábul. Na ľavej strane kostola je drevená zlatom ozdobená kazateľnica so spovednicou zo začiatku 19. storočia. Na jej baldachýne sú znaky viery, nádeje a lásky, na spodnej strane baldachýnu holubica - symbol Ducha Svätého. Po jej obvode sú zlátené plastiky sv. Tomáša a Kristovho pokušenia. Kazateľnica i drevené lavice sú darom nitrianskeho biskupa Klucha (1808 - 1826).
Kostol je ranobarokovu dvojposchodovou budovou obdĺžnikového pôdorysu. Je umiestnený v strede budovy kláštora obrátenej do malého námestia. Je to vysoká jednoloďová stavba klenutá českými a pruskými klenbami so sakristiou. Hlavné priečelie kostola má mohutné postranné veže, na vrchole s ozdobnými medenými vežami. Vstup do kostola je v strede, zdôraznený predloženými schodmi. V južnej veži sú 3 nové zvony z r. 1928, najstarší zvon je z r. 1429. V interiéri je pozdĺžna loď bohato členená na 3 polia, zaklenuté pruskými klenbami. Po stranách lode je symetricky rozmiestnených 6 oltárov z umelého mramoru. Hlavný oltár je veľkolepý, tvorí ho 6 mramorových stĺpov s korintskými hlavicami, ktoré nesú baldachýn, pod ním je trón Najvyššieho a obraz sv. Ladislava (uhorský kráľ, ktorý podľa legendy otvoril v skale prameň, aby uhasil smäd uhorského vojska). Po stranách hlavného oltára stoja sochy sv. Jozefa Kalazanského a sv. Ignáca z Loyoly. Oltár pochádza z r. 1750 a kostolu ho daroval bývalý žiak gymnázia Anton Grassalkovič. Autorom bohatej výzdoby oltára je rakúsky sochár Martin Vogerl. Vstupný priestor pri vstupe pod chórom je zúžený a vytvára predsieň kostola. Chór stojí na arkádových pilieroch. Celá loď bohato zdobená štukovými prácami, po stranách sú umiestnené reliéfy krížovej cesty od akad. soch. V priestore klenby na strope sú umiestnené 4 obrazy od Edmunda Massányiho, ktoré vznikli v r. 1941 a predstavujú vývoj kresťanstva v Nitre. Na jednom z obrazov /50 m/ vyobrazený sv. Emerán, ktorý sa vznáša nad hradným kostolom a k nemu kráča biskup sv. Bystík a sv. Sadok. Na fasáde budovy sú umiestnené tabule, ktoré pripomínajú vysviacku prvých troch slovenských biskupov : Mons. Mariána Blahu, Mons. ThDr. Karola Kmeťka a Mons. Jána Vojtaššáka z r. 1921.
Interiérové fresky a oltáre
Chrámová loď rozdeľuje vnútorné nádvorie kláštora na dve časti. Nachádzajú sa tu kaplnky otvorené do priestoru lode. V interiéri sa nachádza oltár baldachýnového typu. Za výzdobu oltára je zodpovedný rakúsky sochár Martin Vögerle. V kostole je ešte okrem hlavného oltára ďalších šesť párových bočných oltárov. Piaristickí umelci tu zanechali stopu v podobe pruských klenieb, ktoré nesú neskorobarokové nástenné maľby. Neskôr boli doplnené o ďalšiu freskovú výzdobu s motívmi z dejín mesta Nitra. Z nástenných malieb tu môžete ešte vidieť príchod sv.
Pôvodné fresky zobrazovali významné udalosti uhorských dejín zviazané so životom sv. Štefana, Imricha, Alžbety a Margity Uhorskej z rodu Arpádovcov. V rokoch 1940 - 1941 bol však kostol vymaľovaný. Jeho interiér bol celkovo obnovený, pričom staré fresky boli nahradené novými znázorňujúcimi dejiny kresťanstva v Nitre. Realizoval ich významný maliar a reštaurátor, nitriansky rodák Edmund Massányi.
Na maľbách na stenách kostola nachádzame vyobrazenie Pribinovho kostola, príchod sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu ako aj námet z modernejších dejín mesta -vysviacku prvých troch slovenských biskupov v Nitre v roku 1921.
Prvá freska je umiestnená na plackovej klenbe svätyne v oválnom ráme. Centrálnym motívom mnohofigurálnej kompozície sú postavy Cyrila a Metoda. Cyril krstí mušľou v pravej ruke a v ľavej drží palicu zakončenú dvojramenným krížom. Metod, odetý v biskupskom rúchu, káže prichádzajúcemu ľudu, túžiacemu poznať slová viery. Pri nohách sedia ich učeníci . sv. Gorazd a Kliment, držia Písmo a ikonu zmŕtvychvstalého Krista. V okolí nájdeme knieža Rastislava so svojou rodinou, skupinu veľmožov, knieža, a slovenský ľud.
V lodi kostola maliar v druhom výjave zobrazuje svätcov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Tretí výjav predstavuje sv. Emeráma, ku ktorému prichádzajú sv. Bystrík a sv. Sádok s prvými tromi slovenskými biskupmi (K. Kmeťko, M. Blaha, J. Vojtaššák).
Z obdobia Massányiho premeny kostola pochádza aj krížová cesta so štrnástimi zastaveniami, umiestnená po obvode kostola - z roku 1942. Vo víťaznom oblúku pri vstupe do presbytéria sa nachádza štylizovaný monogram Panny Márie - písmená M a A spolu s trojpísmenovým spojením RIA okrášlené kráľovskou korunou. V nikách pod chórom sa zase nachádzajú sochy sv.
Hlavný oltár sv. Oltár sa skladá zo šiestich mramorových stĺpov s korintskými hlavicami, ktoré na vyvýšených podstavcoch nesú baldachýn, pod ktorým je trón Najvyššieho. Na oltárnom obraze je svätý Ladislav na koni s korunou na hlave, podľa legendy mečom otvárajúci prameň vody v skale, aby uhasil smäd uhorského vojska. Kráľ s očami upretými na oblohu vzdáva chválu Bohu. Po stranách tohto obrazu sú sochy sv. Ignáca a sv. Augustína v nadživotnej veľkosti. Oltár je z roku 1750 a je darom bývalého žiaka piaristického gymnázia Antona Grassalkoviča. Rodový erb Grassalkovičovcov sa nachádza nad oltárnym obrazom.
Po stranách lode je symetricky rozmiestnených šesť oltárov z umelého mramoru. Nachádza sa tu oltár Zasnúbenia Panny Márie, Svätého Kríža a svätej Rozálie. Na druhej strane zasa oltár sv. Jána Nepomuckého, sv. Jediný drevený oltár v kostole je z roku 1901 a nachádza sa na pravej strane kostola, je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Organ a zvony
Pôvodný organ postavil okolo roku 1800 významný trnavský organár Valentín Arnold. Organ prešiel viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v rokoch 2005 - 2006 firmou Rieger Kloss z Krnova, kedy bol organ aj rozšírený.
Pôvodné zvony kostola boli do nových veží prenesené zo zaniknutého Farského kostola sv. Jakuba v rokoch 1762 - 1804. Podľa archívnych prameňov boli štyri, najväčší z nich vážil 12,5 centa, najstarší bol z roku 1429. V utorok 31. októbra 1916 zastihla však kostol smutná udalosť - vojnová rekvirácia zvonov.
Vo vojenských záznamoch sa dočítame, že boli odobraté dva zvony spolu s hmotnosťou 1 321 kg, ktoré vojaci vyhodili z okna veže a pri dopade na zem sa rozbili. V súvislosti s touto akciou však zostávajú niektoré skutočnosti otázne. V potvrdení o rekvirácii sú spomenuté dva zvony, kostol však mal zvony štyri. Je však známa skutočnosť, že kostol zostal bez zvonov.
Nové zvony sa podarilo získať zásluhou vtedajšieho správcu farnosti Nitra - Dolné mesto prepošta Kolomana Szmida, ktorý po získaní potrebných financií objednal tri zvony v dielni Richarda Herolda v Chomoutove v Čechách. Celkové náklady dosiahli sumu 138 850 korún. Do Nitry zvony dopravili železnicou a zo stanice ku kostolu volskými záprahmi. Nové zvony slávnostne vysvätil nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko na sviatok patróna kostola 27. 6. 1928.
V roku 2011 špecializovaná nemecká firma PERNER z Passau vykonala výmenu nosnej konštrukcie zvonov (zvonovej stolice). Dovtedy boli zvony zavesené na kovovej konštrukcii, odvtedy na zvonovej stolici z dubového dreva. Vymenené boli aj srdcia zvonov, zvonové hlavice a elektrický pohon zvonenia aj odbíjania času.
Zloženie zvonov:
- Zvon svätý Ladislav: Najväčší zvon v Nitre s hmotnosťou 2 698 kg a spodným priemerom 161 cm. Zvoní v tóne c1. Ozdobený je reliéfom svätého Ladislava, rozličnými ornamentmi a kráľovskou šesť ramennou korunou.
- Zvon svätý Karol Boromejský: Váži 1 648 kg, spodný priemer má 144 cm. Zvoní v tóne d1. Je ozdobený reliéfom sv. Karola Boromejského, rozličnými ornamentmi a má rovnako šesť ramennú korunu.
- Zvon svätý Jozef: Váži 1 105 kg, so spodným priemerom 124 cm. Zvoní v tóne f1. Je podobne ozdobený šesť ramennou korunou, ornamentmi a plastikou svätého Jozefa s malým Ježišom v náručí.
- Zvon svätý Michal, archanjel: Váži 300 kg a spodný priemer má 70 cm. Odliaty je v tóne c2.
Duchovná správa a aktuality
Parochia antiqua (starobylá farnosť) (farnosť Nitra - dolné mesto)
- 20. 9. 1789 - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?
Zoznam správcov kostola:
- Michal Boleček okolo roku 1947
- Jozef Čeľovský, SchP (1. 8. 1992 - 1994)
- Anton Imrich Baláž, SchP (1994 - 31. 10. 1998)
- Ján Kováč, SchP (1. 11. 1998 - 2003)
- Alojz Orlický, SchP (2003 - 30. 6. 2015)
- Juraj Gendiar, SchP (1. 7. 2015 - 30. 6. 2019)
- Peter Valachovič, SchP (2019 - 2020)
- Marek Kotras, SchP (1. 7. 2020 - dodnes)
Úradné hodiny v kancelárii farského úradu sú:
- Pondelok 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
- Streda 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
- Piatok 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
V nedele a vo sviatky (štátne aj cirkevné) úradné hodiny nebývajú. Súrne prípady, ako napr. zaopatrovanie chorých sa vybavujú aj mimo úradných hodín.
Sviatosť krstu sa udeľuje vo farskom kostole v určené soboty. Krst nahlasuje rodič dieťaťa v úradných hodinách na farskom úrade. Pri zápise treba predložiť fotokópiu rodného listu dieťaťa. Krst u otcov piaristov či salvatoriánov sa nahlasuje tiež na farskom úrade; jeho konkrétny termín si však treba dohodnúť s dotyčnými rehoľníkmi. Úloha krstného rodiča môže byť zverená len kresťanovi-katolíkovi, ktorý už dosiahol 16.rok života a prijal eucharistiu i birmovanie. Ak je ženatý či vydatá, jeho manželstvo musí byť cirkevné. Nesmie žiť len v civilnom manželstve či konkubináte.