Najstaršou zachovalou budovou v Martine je rímskokatolícky kostol sv. Martina. Pochádza z 13. storočia, no presný rok jeho postavenia nie je jednoznačne určený. Mal vraj vzniknúť na mieste svojho dreveného predchodcu ešte pred rokom 1284, teda pred prvou písomnou zmienkou o meste Martin. Kostol bol zasvätený svätému Martinovi, po ktorom dostala meno celá obec rodiaca sa okolo neho.
Kostol svätého Martina v Martine
Martinský kostol, zasvätený sv. Martinovi, je významnou sakrálnou pamiatkou. Predchodcom kamenných chrámov bol drevený, alebo dreveno - kamenný kostolík, ktorý podľa indícií musel byť postavený už v 10. storočí. Po ňom bola postavená rotunda, ktorá sa typologicky zaraďuje do „prechodného“ - protorománskeho obdobia . Hrúbka múru však poukazuje na genetickú blízkosť ku veľkomoravskému typu a môžeme ju teda jednoznačne datovať do obdobia 10. - 11. storočia. Nasledujúci románsky kostol bol malý, pozdĺžny, jednoposchodový a asi mal v západnej časti emporu.
Kostol bamberského typu, ktorý vidíme dnes, postavila premonštrátska huta pred rokom 1284 v štýle „turčianskej gotiky“. Z pôvodnej stavby sa dodnes zachovala svätyňa, sakristia, vchod, chór a čiastočne hlavná loď.
Architektonické prvky a vývoj kostola
Svätyňa štvorcového pôdorysu je zaklenutá rebrovou krížovou klenbou a je od lode oddelená lomeným víťazným oblúkom s nepatrnými stopami po maľbe. Na východnej stene je dvojica pozdĺžnych úzkych gotických okien vyplnených novodobou farebnou vitrážou. Pod gotickým oknom v interiéri južnej steny svätyne je v murive vsadená dvojica kamenných sedílií, ktoré slúžili pravdepodobne ako spovednice. Vľavo od nich je v murive zahĺbená jednoduchá štvorcová nika.
V severnom múre svätyne je gotický lomený portál do sakristie a z druhej polovice 13. storočia pochádzajú kované dvere z nitovaných železných plátov, na prednej strane vystužené krížením plochých železných pásov - jeden pás je vertikálny, jeden horizontálny a dva diagonálne. V priesečníku kríženia pásov je kruhové železné klopadlo. Zo strany sakristie boli v období baroka k dverám kovovým sekundárne pridané dvere drevené so skrinkovou zámkou. V severnej stene svätyne, vpravo od vchodu do sakristie je sanktuárium pochádzajúce z druhej polovice 13. storočia. Sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou a má novodobý samostatný vchod z východnej strany. Na západnej strane lode je murovaná empora s pôvodnou pozdĺžne valenou klenbou. Hlavná loď mala pôvodne rovný drevený trámový strop vyšší ako dnešné klenby z polovice 15. storočia a bola presvetlená štyrmi pomerne malými ranogotickými oknami s úzkou štrbinou.
Kostol spolu s mestom v minulých storočiach niekoľkokrát vyhorel, preto počas opráv nadobúdal nové podoby. V roku 1901 napríklad stratil štyri vežičky, ostala iba jedna plechová veža.
Fresky a umelecké diela
Niekedy v prvej polovici 14. storočia, bola svätyňa vyzdobená nástennou maľbou. Na severnej stene svätyne, úplne vľavo, Panna Mária drží za ruku dieťa Ježiša. Zľava pri jej nohách kľačí drobná postava donátora Donča (ktorý daroval v roku 1315 kostolu Riadok) s prázdnou nápisovou páskou. Východným smerom pokračuje maľba s dvojicou apoštolov. Svätý Pavol drží meč a knihu a svätý Peter veľký kľúč. Úplne vpravo sú dve stojace postavy apoštolov, ktoré sa však nedajú identifikovať. Na južnej stene svätyne sa nachádzajú figurálne maľby predstavujúce troch apoštolov bez určujúcich atribútov. Po oboch stranách maľby sú dvojice drobných kľačiacich postáv donátorov v dobových stredovekých odevoch.
Fresky v Kostole svätého Martina
Vo svätyni kostola sa nachádzajú fresky zo začiatku 14. storočia, ku ktorým počas stáročí pribúdali ďalšie. Medzi nimi sú aj obrazy od Martina Benku, Fraňa Štefunku a niektoré návrhy vitráží pochádzajú od súčasného martinského akademického maliara Ladislava Záborského. Jeho syn Vladimír Záborský zas navrhol nový oltár.
História a vlastníctvo
V roku 1315 daroval magister Donč martinskej fare pozemky, na ktorých vyrástla farská obec Riadok. Tá sa neskôr stala súčasťou mesta a tvorila storočia jednu ulicu, ktorú lemovali po oboch stranách staré nízke domčeky. V takejto podobe existovala ešte v 19. storočí. Ulica Riadok sa zachovala doposiaľ, no na jej mieste z jednej strany je Námestie SNP a z druhej stojí mestská tržnica, ktorú od kostola oddeľuje hlavná cesta. Do 19. storočia sa do mesta vstupovalo cez dnešnú Kollárovu ulicu, ktorá viedla k Riadku.
Hoci je kostol sv. Martina katolícky, v čase reformácie sa striedavo stával stánkom aj pre evanjelikov. Definitívne bol vrátený katolíkom až v roku 1780. O štyri roky neskôr si evanjelici postavili vlastný kostol, ktorý smel stáť vtedy mimo mesta...
Počas reformácie a protireformácie dochádzalo k striedaniu vlasníkov kostola, ale Révayovci stále ostávali ako patróni. Pavol Révay potom v roku1767 daroval chrámu tri rokokové oltáre - do jahodníckej lode (sv. Pavla), priekopskej lode (sv. Petra) a do hlavnej lode pod kazateľnicu (sv. Jakuba). V roku 1921 vyzdobil bočné steny lode kresbami Jozef Hanula, vitráže vo svätyni vytvoril M. Tropp a v bočných lodiach Ladislav Záborský.
Náhrobky a cintorín
V kostole je niekoľko náhrobkov. Najstarší patrí Františkovi Révaiovi, turčianskemu županovi, ktorý zomrel v roku 1553. Odpočíva tu aj jeho vnuk Peter Révai, strážca kráľovskej koruny. Taktiež tu leží Gašpar Korbeľ, martinský mešťan, ktorého zabili cisárski vojaci v roku 1644. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, na ktorý sa dávali pochovávať aj evanjelici.
Ku kostolu patrí aj zvonica so štyrmi zvonmi z roku 1754.
Organ a súčasnosť
Na začiatku 20. storočia nahradil pôvodný organ nový od bratov Riegrovcov a ďalší bol inštalovaný v roku 1961. Následne farnosť odkúpila organ z Národného múzea v Prahe, ktorý opravili páni Baxa a Andrášik v roku 1983. Terajší nástroj od firmy Rieger bol požehnaný 12. mája 1991.
Na vonkajšej strane svätyne pod omietkou je obraz sv. Martina. A na konci pre zaujímavosť - kostol je postavený s konštrukčným modulom 2,6 (ako katedrála v Chartrés), v rozmeroch sa nachádza číslo zlatého rezu (ako u pyramíd) aj číslo 3,14 a výška svätyne má veľkost dĺžky rovnobežkového stupňa v Martine.
Ranogotický kostol sv. Martina v Martinceku
Kostol predstavuje dominantu centra mesta. Stojí v opevnenom ale prístupnom areáli. Kostol slúži ako farský chrám martinskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave.
Bohoslužby:
- v pondelok až piatok o 6.00 a 18.00 hod.,
- v sobotu o 7.00 a 18.00 hod.
- v nedeľu o 7:30, 9:00 a 10:30 hod.
tags: #kostol #sv #martina #zaujimavosti #martin