Hrob obľúbeného svätca sa stal cieľom duchovného putovania aj pre pápežov. V ľuďoch všetkých čias i zemepisných šírok vzbudzuje sv. Martin sympatie. Martin sa narodil v roku 316 v posádkovom meste na hranici Západnej ríše, vtedajšej panónskej Sabarii (súčasné Szombathely v Maďarsku), kde na mieste jeho rodného domu stojí kostol. Zdržiaval sa i v Miláne a v Ríme.
Kostol svätého Martina v Szombathely, Maďarsko
Pravdepodobne v Pavii prvýkrát počul o kresťanstve. Pokrstený bol zrejme ešte ako vojak a náklonnosť, ktorú mu prejavil ľud pri voľbe biskupa, naznačuje, že kňazskú vysviacku mu udelil práve biskup Hilár.
Kostol svätého Martina v Martinčeku
Nenápadne učupený v horskej kolíske pod úpätím vrchu Mních stojí už takmer osem storočí ranogotický Kostol svätého Martina. Cestujúci prichádzajúci do Ružomberka od Ivachnovej si ho môžu všimnúť po pravej strane za papierenskými závodmi.Ak sa zadívajú opačným smerom, zahliadnuť môžu aj jeho „súrodenca“ - ranogotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte. Oba kostoly patria medzi najstaršie murované sakrálne stavby na Liptove, oba spájajú legendy o templároch a oba stoja za návštevu.
Kým kostol „Všechsvätých“ slúži svojmu pôvodnému účelu už len príležitostne, v Kostole svätého Martina sa veriaci z obce Martinček dodnes pravidelne schádzajú na bohoslužbách. „O tomto mieste stonásobne platí to, čo vyslovil a napísal profesor Ladislav Hanus: kostol - to je symbol,“ hovorí kňaz Pavol Ondrík, správca farnosti Likavka, pod ktorú Martinček spadá ako filiálka.
„Zmysly sú bránou do srdca. Keď vstúpite do tohto priestoru, hneď vás vtiahne do svojej posvätnej atmosféry. Nie ako mnohé moderné kostoly, ktoré sú síce priestranné, presvetlené a pohodlné, no významovo sterilné,“ kriticky poznamenáva farár Ondrík. „Moderný človek vytlačil zo svojho života všetky symboly, stratili sme pre ne zmysel. No túžba po hĺbke a tajomstve je napriek všetkému neuhasiteľná, preto ľudia prichádzajú do starobylých svätostánkov, ako sú tie v Martinčeku, Ludrovej či Žehre,“ uvažuje kňaz, ktorý nezaprie svojho poetického ducha. Ako však dodáva, symboly nestačí len vidieť, ale treba im aj rozumieť.
Mystické okúsenie neba
Srdcom každého kostola je svätyňa, ktorá má v Martinčeku štvorcový pôdorys. „Ten bol typický pre svätyne na území dnešného Francúzska v 9. - 10. storočí. Odtiaľ k nám prišla aj úcta k svätému Martinovi z Tours, ktorý je vyobrazený ako biskup naľavo od víťazného oblúka spolu so svätým Jánom Krstiteľom. Nad nimi je známy výjav, ako Martin na koni delí plášť pre žobráka,“ opisuje Pavol Ondrík.Na opačnej strane sa zasa nachádza mandorla s postavou Krista - sudcu s dvoma mečmi. „Ide o nezvyčajné zobrazenie, keďže väčšinou máva v jednej ruke meč a v druhej ľaliu, čo symbolizuje spravodlivosť a milosrdenstvo. Obe strany víťazného oblúka v hornej časti prepája vyobrazenie nebeského Jeruzalema.“ Tieto, ale aj ostatné fresky boli odkryté pomerne neskoro, až v roku 1999, aj keď ich prítomnosť sa predpokladala už dávnejšie.
Celkový pohľad do pozdĺžnej lode kostola a kvadratickej svätyne s typickou krížovou klenbou. Foto: Postoj/Martina Spišiaková
Jedným z najpozoruhodnejších motívov, ktorý neujde oku pozorného návštevníka, je vyobrazenie plátna v dolnej časti freskovej výzdoby. „Všimli ste si, že v strede pod pôvodným románsko-gotickým oknom je toto zobrazenie prerušené. Prečo asi?“ skúša nás pán farár ako na hodine náboženstva.
„Lebo na tomto mieste sa nachádzal pôvodný kamenný oltár, omša bola po celé stáročia slávená chrbtom ľudu. Plátno teda predstavovalo obrus, na ktorom kňaz slávil najsvätejšiu obetu v spoločenstve nebeských chórov - Panny Márie, dvanástich apoštolov, šiestich archanjelov, praotca Abraháma, kráľov Dávida a Šalamúna a zástupu ďalších svätcov vyobrazených na freskách,“ vysvetľuje so zápalom.
„Neraz ma preniká veľká bázeň, keď si predstavím, ako tu moji predchodcovia počas bohoslužieb slávených v ranných hodinách pozdvihujú Eucharistiu a cez okno prenikajú prvé slnečné lúče prežarujúce premenenú hostiu. Práve v tom je nádhera tej symboliky - Kristus ako svetlo sveta -, ktorá privádzala veriacich priam k mystickému okúseniu neba,“ ponára sa do duchovných hlbín farár Ondrík. Po chvíľke precitnutia sme však späť nohami na zemi a na stenách svätyne lúštime „grafity“, ktoré tu zanechali naši predkovia. V murive sú zreteľne vyryté rôzne mená a vročenia, ako napríklad Iohanes či Anno 1650. Dôvody boli zrejme podobne „ušľachtilé“ ako dnes.
Zvony zachránili úzke okná
Aj keď v súčasnosti ho obklopuje obec Martinček, pôvodne tu stál osamotený a slúžil veriacim neďalekej Likavky a Liskovej. „Viaceré stredoveké kostoly vznikali na lokalitách staršieho osídlenia v dominantných polohách. V tomto prípade ide o tzv. kolonizačný kostolík datovaný na základe archeologických a historických výskumov do druhej polovice 13. storočia. Počas stáročí sa na kostolíku urobili ďalšie úpravy, a to v prvej polovici 14. storočia a následne v 18. a 19. storočí. Pôvodný vzhľad však zostal takmer úplne zachovaný,“ vysvetľuje kurátor Liptovského múzea v Ružomberku Rastislav Molda.„Prvá písomná zmienka o kostolíku pochádza z roku 1332 v súpise pápežských desiatkov a ako miestny farár sa tu spomína istý Šimon,“ pokračuje odborný zamestnanec múzea, v ktorom sa nachádza aj kolekcia štrnástich mečov a ďalších predmetov z doby bronzovej, ktoré miestni vykopali na okolitých poliach ešte začiatkom 20. storočia.
K jednoloďovej pôvodnej stavbe boli neskôr pribudované aj doplnky, bez ktorých si kostol dnes už ani nevieme predstaviť. „Obdobie vzniku hranolovej štvorpodlažnej veže so zachovanými pôvodnými oknami vzbudzuje otázniky, uvažuje sa, že vznikla súčasne s kostolom alebo bola dostavaná okolo roku 1340. Zo severnej strany zasa bola k svätyni pristavaná sakristia,“ ozrejmuje Molda.
A pridáva ešte jednu zaujímavosť. „Vo veži sa nachádzajú dva pôvodné zvony z konca 16. a polovice 19. storočia. Pred zhabaním na zbrojárske účely počas prvej svetovej vojny ich zachránili práve úzke okná, cez ktoré nebolo možné dostať zvony von.“
Krátka obhliadka exteriéru prináša aj ďalšie zaujímavosti: nielen vnútri, ale aj na vonkajšej strane svätyne sa nachádza monumentálna nástenná maľba zobrazujúca ukrižovanie Krista a v okolí kostola sú pôvabne rozosiate „dášky“ (z nem. dach - strecha). Tridsiatka striešok zakrýva pivnice na zemiaky či zeleninu a využívajú sa dodnes. Niektoré majú aj päť metrov a zostupuje sa do nich rebríkom.
Kostol v Martinčeku obklopujú „dášky“ uchovávajúce zemiaky či zeleninu. Foto: Postoj/Martina Spišiaková
Kostol svätého Martina v Spišskom Podhradí
Medzi katedrálne chrámy zasvätené svätému Martinovi patrí aj katedrála v Spišskom Podhradí. Dobrota tohto svätca isto fascinovala aj našich predkov a nielen preto, že pochádzal z územia, ktoré máme na dosah ruky. V ľuďoch všetkých čias a zemepisných šírok vzbudzuje sv. Martin všeobecné sympatie. K tomu sa pridáva obdivuhodná, skutočne žitá askéza, prostota a sila charakteru, otcovská starostlivosť o mnohých, spojenie práce a modlitby počas celého dlhého života zasväteného službe Bohu cez blížnych.Všimnime si na sv. Martinovi aj to, že je jeden z prvých vyznávačov. Sviatok sa slávi 11. novembra. Ide o deň jeho pohrebu v roku 397 a prakticky začiatok jeho glorifikácie. Cirkev po rokoch nepriazne a prenasledovania získala aj na Slovensku slobodu. Cirkev sa nemôže zriecť tohto poslania ani dnes. Aj u nás na Slovensku musí byť Cirkvou „svätých Martinov“ - Cirkvou vyznávačov, Cirkvou, ktorá slúži.
Martin nás tak pozýva rásť v hodnote, ktorej nebude vo svete nikdy dosť. Z hľadiska večnosti - ako nám to dokazuje obľúbený svätec dobrého srdca - nie je zbytočné nič, čo je vykonané z lásky.
V rámci Roku svätého Martina aj naša farnosť mala možnosť 9. Relikviár sa inšpiruje modelom diecézneho erbu: Tri hviezdy v erbe vyjadrujú kontinuitu s erbom pápeža Pia VI., zakladateľa Spišskej diecézy. Je to zároveň symbol troch archidiakonátov Orava, Liptov, Spiš. Obrysy katedrálnych veží, centrálnej lode a vstupného portálu sú dobre zvýraznené na relikviári.
Stredná kartuša s relikviami sv. Martina a sv. v hornej časti kartuše je relikvia sv. Martina, biskupa v Tours (+ 397), patróna spišskej katedrály a diecéze relikviu darovali sestry dominikánky z kláštora Monte Mario v Ríme pridaná relikvia sv. Pia V. v hornej časti je relikvia sv. Valentína, biskupa a mučeníka. Žil v 2. a 3. storočí (+ asi r. 269). Je patrónom zaľúbených. Jeho úcta je živá aj na Spiši. O pôvode tejto úcty kolujú viaceré legendy.
V dolnej časti je relikvia sv. Valentína Berrio Ochoa de Aristi. Pôvodne bol dominikánom, pôsobil vo Vietname ako biskup-apoštolský vikár. Na príkaz cisára Tu Duca bol r. 1861 sťatý pre vieru. Blahorečený bol r. 1906, spolu s ďalšími 116-timi mučeníkmi ho svätorečil pápež Ján Pavol II. r. 1988. Pravá kartuša s relikviou bl. panna a mučenica Zdenka (Cecília) Schelingová žila v rokoch 1916-1955, pochádzala zo Spišskej diecézy, z obce Krivá na Orave. Patrila do Inštitútu milosrdných sestier sv. Kríža, stala sa obeťou prenasledovania kresťanov v čase komunistickej totality v Česko-Slovensku. Zomrela 31. júla 1955 v trnavskej nemocnici na následky mučenia vo väzniciach. dňa 14. septembra 2003 ju blahorečil pápež Ján Pavol II.
Kostol svätého Martina v Bratislave
Medzi katedrálne chrámy zasvätené svätému Martinovi patrí aj katedrála v Bratislave. Tak sa stalo, že písomné pramene označujú kostol dvojitým patrocíniom - sv. Martina i Najsvätejšieho Spasiteľa. Postupne však ostáva už len zasvätenie sv. Martina.Gréckokatolícka farnosť v Martine
Gréckokatolícka farnosť v Martine prešla zaujímavou cestou od svojich skromných začiatkov až po súčasnosť, kedy má svoj vlastný chrám a aktívne spoločenstvo veriacich. Gréckokatolícka farnosť v Martine bola oficiálne zriadená dekrétom prešovského vladyku Mons. Jána Babjaka, SJ, dňa 15. júla 2004. Dovtedy bol Martin filiálkou gréckokatolíckej farnosti v Žiline.No už krátko po roku 1989 sa sporadicky slúžili sväté liturgie v našom meste. Pomaly sa vytváralo malé spoločenstvo gréckokatolíkov, ktorí sa sem prisťahovali za prácou z východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v rôznych obdobiach od päťdesiatych rokov 20. storočia - strojári, nábytkári, vojaci, lekári…Sväté liturgie tu prichádzali slúžiť kňazi z našich farností v Telgárte či Šumiaci, neskôr z Banskej Bystrice a Žiliny. A dokonca z Prešova prichádzal vtedajší pomocný biskup vladyka Milan Chautur, CSsR, košický emeritný eparcha.
Po vzniku gréckokatolíckej farnosti v Žiline koncom deväťdesiatych rokov sa začalo v Martine s pravidelným slúžením svätých liturgií v nedele, a to najskôr vo farskom rímskokatolíckom kostole sv. Martina, neskôr vo filiálnom kostole Povýšenia sv. Kríža, patriacom vrútockej rímskokatolíckej farnosti v martinskej mestskej časti Priekopa.
Svojou prácou tu na formovaní spoločenstva prispeli najmä kňazi o. Peter Sabol a o. Emil Turiak. V roku 2003 bol pre Martin ustanovený kňaz - kaplán žilinskej gréckokatolíckej farnosti, ktorý býval v Martine. Sväté liturgie sa začali slúžiť v kostole Povýšenia sv. Kríža v Martine - Priekope každú nedeľu a aj raz v týždni. Po oficiálnom zriadení farnosti Martin v roku 2004, ktorá bola vyčlenená z gréckokatolíckej farnosti v Žiline a v sebe zahŕňala územie Turca, Oravy a Liptova, bol od 15. júla 2004 za jej prvého správcu farnosti ustanovený dovtedajší kaplán v Žiline o. Miroslav Macko.Neskôr, v roku 2013, bol bratislavským eparchom vladykom Petrom Rusnákom menovaný za farára gréckokatolíckej farnosti v Martine. Farnosť mala spočiatku dve filiálky - Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Tie dnes tvoria samostatnú gréckokatolícku farnosť Liptovský Mikuláš. Takisto sa od roku 2004 začali pravidelne slúžiť sv. liturgie v UPC na Katolíckej univerzite v Ružomberku a začala tiež duchovná služba pre gréckokatolíckych študentov, ktorí študujú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.
Gréckokatolícke spoločenstvo veriacich v Martine bolo spočiatku počtom neveľké a väčšinu členov tvorili starší ľudia, ktorí sa sem prisťahovali v období socializmu. Sväté liturgie sa slúžili v rímskokatolíckom kostole Povýšenia sv. Kríža v Martine - Priekope a raz v mesiaci v nedeľu poobede v rímskokatolíckom farskom kostole sv. Martina. V danom období boli veľmi nápomocní rímskokatolícki kňazi pôsobiaci tak v Martine ako aj vo Vrútkach.
Kaplnka v Univerzitnej nemocnici Martin
Ak sa mala gréckokatolícka farnosť rozvíjať, potrebovala pre svoj duchovný život nájsť vhodnejšie priestory, keďže kostol v Priekope nebol vykurovaný a v chladných mesiacoch tam bola zima, taktiež sa nachádzal na nie celkom vyhovujúcom mieste a boli tam nevyjasnené vlastnícke vzťahy. Preto sa farníci spolu so svojim farárom a so súhlasom nemocničného rímskokatolíckeho kaplána rozhodli „presídliť“ v roku 2009 do vhodnejších priestorov rímskokatolíckej nemocničnej kaplnky v Univerzitnej nemocnici Martin.Tam sa opäť mohol viac rozvíjať liturgický život farnosti a postupom času začali prichádzať na sväté liturgie aj mladé rodiny s deťmi a farnosť sa tým pádom začala rozrastať.
Patrocínium Všetkých svätých a súčasné priestory
V roku 2014 bol vladykom Petrom Rusnákom, bratislavským eparchom, vydaný dekrét, kde bolo ustanovené patrocínium gréckokatolíckej farnosti v Martine - Farnosť Všetkých svätých. Aj keď priestor nemocničnej kaplnky vyhovoval liturgickým potrebám farnosti, pre jej ďalší rozvoj a pastoračné potreby nepostačoval. Farníci spolu so svojim kňazom zvažovali rôzne možnosti.Keďže stavba vlastného chrámu či zakúpenie nejakého objektu z finančných dôvodov neprichádzali do úvahy, nakoniec padlo rozhodnutie o „presídlení sa“ do prenajatých priestorov budovy Vinoterra neďaleko nemocnice, v blízkosti centra mesta na ulici Jesenského 11. Tu našla naša farnosť od roku 2015 svoj domov. V nedeľu 28. novembra 2015 tieto priestory slávnostne posvätil bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák za hojnej účasti kňazov obidvoch katolíckych obradov a veriaceho ľudu.
V priestoroch budovy sa nachádza Chrám Všetkých svätých s ikonostasom a plným chrámovým vybavením. Taktiež je tu spovedná miestnosť pri vstupe, toalety a kancelária farského úradu spojená so sakristiou. Ku chrámu prináleží vyvýšená drevená terasa, kde sa konajú rôzne podujatia farského spoločenstva. V priestoroch farského úradu má svoje sídlo aj nezisková organizácia EZRA, n.o., ktorej zriaďovateľom je Gréckokatolícka farnosť Všetkých svätých v Martine. Tá zastrešuje svojou činnosťou pastoračné a katechetické aktivity farnosti - Nedeľná škola, pôstne katechézy, prípravy na prijatie sviatostí, duchovné prednášky a pod.
Veríme, že patróni farnosti - všetci svätí - sa za nás neustále prihovárajú u všemohúceho Boha a vyprosujú našej farnosti požehnanie. Vidíme to na vekovom zložení farnosti, kde neustále pribúda viac mladých rodín, detí, ktoré sú iste prínosom aj pre budúce fungovanie a existenciu gréckokatolíckej farnosti v Martine.Bohoslužby:
- Utorok - 16:30
- Štvrtok - 16:30
- Nedeľa - 9:00
Ak pripadnú sviatky na pondelok, stredu či piatok, svätá liturgia sa koná podľa dohody.