Kostol sv. Matúša v Partizánskej Ľupči: História a Architektúra

Partizánska Ľupča, obec v okrese Liptovský Mikuláš, sa môže pochváliť bohatou históriou a pozoruhodnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí aj evanjelický kostol, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva obce a celého Liptova. V tomto článku sa pozrieme na históriu evanjelického kostola v Partizánskej Ľupči a jeho architektonické zvláštnosti.

História Evanjelického Cirkevného Zboru

História Ev. a.v. Cirkevný zbor vznikol v 16. storočí. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že už roku 1525 bol takmer celý Liptov reformovaný. Platil princíp: „Cuius regio eius religio“, teda: „Koho krajina, toho náboženstvo“.

V Liptovskom Mikuláši to boli šľachtici Pongrácovci, ktorí sa postarali, že od druhej polovice 16. storočia vo farskom kostole sv. Mikuláša pôsobili evanjelickí kňazi. Na základe ustanovenia uhorského snemu z roku 1681 si liptovskí evanjelici postavili takzvané artikulárne kostoly v Paludzi a v Hybiach. Cirkevne patrili do artikulárnej cirkvi v Paludzi.

Tolerančný patent Jozefa II., ktorý bol v Liptovskej stolici čítaný 31. januára 1782, mal veľký historický význam pre tunajšie luteránske obyvateľstvo, ktoré viac ako sto rokov konfesionálne i historicky patrilo do artikulárnej cirkvi v Paludzi. Dňa 25. marca 1782 sa v Paludzi zišlo artikulárne presbyterstvo a dohodlo sa, že žiadosť o stavbu nových kostolov a o vznik nových evanjelických zborov požiadajú: Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), L. Sielnica, L. Trnovec, L. Ján.

V roku 1783 sa na základe rozhodnutia kráľovskej rady utvoril samostatný evanjelický cirkevný zbor v Nemeckej Ľupči s fíliami: Malatíny, Ľubeľa, Krmeš, Dúbrava, Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ružomberok, Ludrová, Biely Potok, Ľubochňa, Lisková, Kalameny, Lúčky, Potok a Vŕbie. Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie cirkevné zbory na Slovensku. Patrí doň 16 dedín dolného Liptova.

Od roku 1525 evanjelici v Nemeckej Ľupči užívali obidva kostoly, malý - špitálsky kostol na začiatku mesta a hlavný mestský chrám sv. Matúša na námestí. Práve v roku 1525 sa evanjelici pustili do stavby mestskej veže, ktorá je najvyššou vežou na Liptove. Prvým evanjelickým Slova Božieho kazateľom cirkevného zboru bol Jozef Špetinger. Od roku 1525 - do súčasnosti v zbore pôsobilo 33 kňazov. Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. V 19. storočí bola postavená nová evanjelická škola - dnešný kultúrny dom na námestí obce.

V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara násilne odobraté, evanjelickí kňazi boli z Ľupče vyhnaní a cirkevný zbor na vyše 70 rokov zanikol. Od roku 1693 - do roku 1783 patrila Nemecká Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi. Cirkevný zbor sa obnovil až po tolerančnom patente, vydanom cisárom Jozefom II. v roku 1782 a hneď na jar v roku 1783, za účinkovania kňaza Pavla Šramku, sa veriaci pustili do stavby dreveného kostola, ktorý bol za neuveriteľných 5 mesiacov dokončený a na sviatok evanjelistu sv. Matúša 21.

Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči má v súčasnosti 1000 členov, bývajúcich v 16-tich okolitých obciach. Služby Božie sa pravidelne konajú na 4 bohoslužobných miestach. Konajú sa aj stredtýždňové, ranné, večerné, detské Služby Božie a Biblické hodiny. V zbore pôsobia 2 spevokoly. Náboženstvo sa vyučuje na 4.

Vývoj Kostola

Pôvodný evanjelický chrám bol postavený v Ľupči v roku 1783. Jednalo sa o veľký drevený chrám a základy tohto chrámu sú ešte aj dnes viditeľné na pravom brehu potoka Ľupčianky, medzi terajším chrámom a farou.

Neoklasicistický evanjelický kostol v Ľupči bol postavený v rokoch 1884 - 1886 na mieste pôvodného chrámu podľa projektov staviteľa Blažeja Bullu (1852 - 1919) z Martina, zhotovených v roku 1880. Stavbu realizovali Ján Hlavaj a Ján Uličný, murárske práce viedol Ondrej Krivoš z Liptovského Petra. Chrám bol vysvätený 25. septembra 1887 liptovským seniorom Bedrichom Baltíkom.

Kostol je trojloďový, zaklenutý pruskými klenbami s klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na hlavice liatych železných stĺpov, nesúcich súčasne emporu. Oltár pochádza z čias stavby kostola. V klasicistickej stĺpovej architektúre je vložený oltárny obraz Ukrižovania od Petra Michala Bohúňa. Ostatné vnútorné zariadenie je neoklasicistické pochádzajúce tiež z obdobia výstavby kostola. Vo veži kostola sú tri zvony pochádzajúce z roku 1937 z dielní zvonolejárne Bratia Fischerovci.

Evanjelická fara je z roku 1525, prestavovaná v roku 1687. Do roku 1785 v nej bývala rodina Rumanová. V roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na evanjelickú faru. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve na tejto fare do r. 1643 bývala vdova po veľkom evanjelickom martýrovi, skladateľovi duchovných piesni a autorovi Citari Sanctorum Jurajovi Tranovskom. Johana Lehotská, rod.

Kostol sv. Matúša

Kostol sv. Matúša na námestí postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia. Už okolo roku 1320 rozšírili vnútorný priestor prístavbou severnej lode a v druhej polovici 15. storočia upravili presbytérium a sakristiu (nové klenby). V rokoch 1550 - 1554 pristavali mohutnú vežu (je možné, že dolná časť jej muriva je ešte z 13. storočia). V rokoch 1620 - 1630, kedy už kostol slúžil protestantom, sa uskutočnila jeho veľká prestavba, v rámci ktorej bol priestor dvoch lodí zjednotený zaklenutím renesančnými klenbami podoprenými dvoma piliermi. Interiér doplnili aj drevenou trubúnou. Súčasne bola pre južný vstup pristavaná predsieň a veža doplnená o ochodzu.

Koncom 17. storočia prevzali chrám opätovne katolíci, pričom došlo aj k zmene patrocínia na sv. Matúša (nie je pritom vylúčené, že k nej došlo ešte v 16. storočí). V 18. storočí bola zbarokizovaná veža a nové zariadenie dostal aj interiér. V roku 1855 vyzdobil interiér kostola maľbami známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. Už v roku 1856 však stavbu poškodil požiar, ktorému okrem iného padli za obeť zvony zavesené vo veži.

Kostol predstavuje výraznú dominantu obce i krajiny vďaka veži viditeľnej z veľkej vzdialenosti (aj z Archeoskanzenu Havránok). Stavba vznikla v období, kedy dochádzalo k prelínaniu románskeho a gotického štýlu. V kostole sa pôvodne nachádzal gotický oltár sv. Stanislava z roku 1459, ktorý je dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Zaujímavým je renesančný náhrobný kameň Ursuly Sparndienst z roku 1585, ktorý je osadený do steny za hlavným oltárom. V odbornej literatúre sa dosiaľ nesprávne uvádzal ako epitaf Žofie Guothovej. S jeho identifikáciou pomohol M.

Nad západným vstupom do podvežia je v stene zamurovaná kamenná plastika postavy držiacej kríž zo 16. storočia. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v dobrom stave.

Interiér kostola

• Presbytérium sa zachovali gotické krížové rebrové klenby (datované na svitkovom svorníku rokom 1459), dosadajúce na valcovité prípory, štyri gotické okná a gotický sedlový portál vedúci do sakristie, ktorá je krytá dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby.
• Portál má gotické železné kované mreže z 15. storočia.
• V južnej lodi je v obvodovom múre gotický vstupný potrál, ktorého lomený oblúk dosadá na pätkové rímsy.
• Veža má neskorogotický kamenný vstupný portál a renesančnú pevnostnú úpravu (ochodza na renesančných kamenných krakorcoch).
• Je krytá barokovou trojitou baňou, ktorá sa končí laternou, a barokovou rustikalizovanou strieškou nad renesančnou ochodzou.

Ekumenická spolupráca

Je dôležité spomenúť, že v Partizánskej Ľupči existuje úzka spolupráca medzi katolíckymi a evanjelickými duchovnými. Spolupráca katolíckych a evanjelických duchovných existovala v Partizánskej Ľupči aj v minulosti, no nebola rozvinutá až do takej miery.

Miestni veriaci potvrdzujú slová svojich kňazov. Tešia sa, že hoci má každý svoju vieru, vedia navzájom spolupracovať a chodiť na spoločné podujatia, bohoslužby nevynímajúc. Tí, pokiaľ môžu, radi sa na nich zúčastnia. Zbližuje ich to nielen ako príslušníkov dvoch cirkví, ale aj ako ľudí.

Keďže v obci žije viacero nábožensky miešaných rodín, na tradičnú novoročnú koledu a požehnanie domov k nim chodia obaja kňazi spoločne.

Tabuľka Farárov v Zákamennom

Pre zaujímavosť uvádzame zoznam farárov v Zákamennom:

Evanjelický kostol v Partizánskej Ľupči je nielen dôležitou náboženskou stavbou, ale aj svedkom bohatej histórie a kultúry Liptova. Osobitý mestský štýl, minimálne dve slovenské naj a starosta s inšpirujúcim životným príbehom. Partizánska Ľupča je obec s hrdou históriou, ktorá sa so zdravým sebavedomím pozerá aj do budúcnosti.

tags: #kostol #sv #matusa #partizanska #lupca