Kostol sv. Michala v Bánovciach nad Bebravou: História a Pamiatky

Bánovce nad Bebravou, mesto s bohatou, no často prehliadanou históriou, v sebe skrýva stopy stredoveku, 19. a 20. storočia, ako aj obdobia komunizmu. Okrem iných zaujímavostí tu nájdeme gotický kostol na cintoríne, ktorý je svedkom dávnych čias a významným prvkom kultúrneho dedičstva mesta.

Mesto leží na S Nitrianskej pahorkatiny medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec. Krajinná scenéria je daná prechodom z nivných tokov, ktoré reprezentujú rovinný charakter, cez pahorkatiny až do pohorí. Územie Bánoviec bolo osídlené už v praveku, ako o tom svedčia početné archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (okolo 3 tisíc rokov p. n. l.). Na území Bánoviec sa nachádza popolnicové pohrebisko tzv. lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (okolo tisíc rokov pred n. l.). Početné archeologické nálezy svedčia o tom, že staré predhistorické osídlenie tu malo vhodné podmienky pre svoju existenciu.

V stredoveku, konkrétne v 14. storočí, boli Bánovce krátky čas kráľovským mestom s vlastnou samosprávou. Tým sa právne blížili napríklad úrovni Trenčína či banských miest. To však netrvalo dlho. Kráľ Žigmund Luxemburský, známy rozpredávaním a zakladaním kráľovských majetkov, v roku 1389 definitívne túto epizódu ukončil a štatút kráľovského mesta už Bánovce nikdy nezískali.

Patrili rodu Štibora zo Štiboríc (1389-1432), lúpežným rytierom Podmanickým, Ilesházyovcom, a v zálohu ich mali aj jezuiti zo Skalice. Medzi významnejšie mestá na Slovensku sa už potom neprepracovali a veľkosťou patrili či už v 19. alebo 20. storočí k menším sídlam.

Za prvej republiky boli Bánovce okresným mestom, postavili tu preto ďalšie úradné budovy, napríklad súd či okresný úrad. Za komunizmu Bánovce stratili štatút okresného mesta. Stavanie nových priemyselných podnikov, ako napríklad Tatra či mliekareň, však spôsobili nárast počtu obyvateľov a rozsiahlu výstavbu panelákov. Centrum mesta to poznačilo a zbúrali sa i viaceré rodinné domy.

Námestie Ľ. Štúra má od čias kráľovského mesta obdĺžníkový pôdorys a kostol sv. Trojice začiatkom 19. storočia postavili v klasicistickom slohu namiesto staršieho predchodcu. Jednu stranu námestia zaberá obchodný dom Tesco, stojí rovno oproti kostolu.

História a vznik Kostola sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou je jednou z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok mesta. Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta.

Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Patrocínium kostola je sv. Mikuláša.

Presné datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene tu spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb. Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149.

Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.

V prvej polovici 20. storočia v nasledujúcich desaťročiach kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina.

Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.

Interiér kostola sv. Mikuláša

Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.

Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný.

Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).

Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.

Bohoslužby

Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).

Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta Bánovce nad Bebravou, ktoré ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou.

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou je cenným svedkom stredovekej histórie a duchovného života v regióne. Jeho architektúra, vnútorné vybavenie a poloha na cintoríne vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá láka návštevníkov a pripomína bohaté kultúrne dedičstvo mesta.

Ďalšie Pamiatky v Bánovciach nad Bebravou

V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.

• Kostol sv. Mikuláša biskupa
• Socha sv. Floriána
• Budova fary
• Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
• Pamätník Ľudovíta Štúra
• Evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach
• Synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.)
• Budova MsÚ
• Kaštieľ rodu Ottlýkovcov
• Pamätný dom J. Jesenského
• Mariánsky stĺp
• Kostol Najsvätejšej Trojice
• Kostol sv. Michala Archanjela
• Socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
• Socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne

Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.

Socha sv. Floriána

Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Socha je osadená na štvorbokom podstavci s profilovanou pätkou a rozšíreným soklom. Steny podstavca sú zdobené slepými zrkadlami a na čelnej stene sa nachádza kovový konzolový svietnik. Kubus je v hornej časti ukončený profilovanou lištou. svätec je zobrazený v klasickej póze, ako malý muž v lorike a prilbe rímskeho vojaka, so zástavou v ľavej a vedrom v pravej ruke. Pri nohách má svoj atribút - horiaci dom, ktorý hasí vodou z vedra. Sv. Florián ako patrón hasičov a ochranca pred ohňom patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom a nájdeme ho vlastne v každom meste, i vo väčších dedinách. Kult tohto svätca je rozšírený v celej strednej Európe. U nás prekvital najmä v 18. a 19. storočí.Túto sochu sv. Floriána spomína v kanonických vizitáciách Jozef Vurum, ale v Gustiniho vizitáciách ju ešte nenájdeme. Môžeme preto oprávnene predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767, pravdepodobne okolo konca 18.storočia. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu. Značný úbytok kamennej hmoty zatiaľ vylučuje umiestnenie pôvodnej sochy v plenéri.

Budova fary

Táto pamätihodnosť sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice, stiesnená medzi meštianskymi domami. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová. Uprostred budovy je portikus, ktorým vchádzali vozy na farský dvor. Pôvodne tu boli tri izby na ubytovanie kaplána, čeľade a menšia komora so skladiskom. V strede sa nachádza kuchyňa s väčšou komorou. K budove patrila i stajňa pre päť koní, ďalšia stajňa pre kone hostí, maštaľ pre šesť kráv, dvojitá voziareň a stodola so záhradkou. Strechy boli pôvodne kryté šindľom a istý čas i slamou. Pivnica bola murovaná a zaklenutá. V hornom trakte boli dve izby pre farára s priestrannou jedálňou. Dvere boli železné pre prípad požiaru. Dispozícia staršej fary bola veľmi podobná, s prejazdným portikom, izbami pre farára, kaplána a čeľaď, s maštaľou a stajňou, záhradkou a stodolou postavenou zo surových tehál v roku 1765 a pokrytá slamou. Budova bola však iba jednopodlažná.V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia. Pôvodne bol možno umiestnený v kostole sv. Mikuláša.

Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)

V Bánovciach a na okolí sa nachádza niekoľko spomienkových objektov venovaných obetiam druhej svetovej vojny. Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962.Jeho jednoduché architektonické riešenie v tvare stojaceho kvádra pozostáva z horizontálne a vertikálne usporiadaných vápencových blokov na podstavci z tvrdého prírodného kameňa. Práve týmto podstamentom z tvrdého prírodného kameňa začína celá koncepcia. Pravá strana je vertikálnou súčasťou pamätníka, pokiaľ ľavá strana je skrátená asi o 30cm od ľavej strany vertikály. Nevieme presne, či to bol zámer alebo nedôslednosť. Na podstamente je umiestnený prvý horizontálny blok vápenca o šírke asi 230cm, výške 90cm a hĺbke asi 70cm. Na tomto kamennom bloku sú umiestnené tri vertikálne bloky. Na strednom bloku je umiestnená sivá mramorová doska so zlatým textom, menamiobetí a bronzová lipová ratolesť. Tento zlátený text je na niektorých miestach pod vplyvom poveternostných podmienok poškodený (kyslé dažde, mráz, vietor a prach).Na týchto troch kamenných blokoch je posledný horizontálne uložený kváder. V ľavej časti tohto kvádra sú dve kovové konzoly. Kamenné bloky pamätníka neobsahujú sochárske tvaroslovie, ide tu o nahrubo opracovanú kamenársku štruktúru. Povrch je silne znečistený (sadze, mikroflóra, soli).Pamätná doska i podstavec boli v 90. rokoch 20.storočia poškodené vandalmi. Motorový olej, ktorým boli obliate, sa však podarilo z väčšej časti odstrániť. Zubu času a vandalizmu však podlieha postupne celý pamätník. Ak má byť zachránený, rekonštrukcia je časom nevyhnutná.

Evanjelický kostol a.v. v Horných Ozorovciach

Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Priečelie so štítom bolo členené pilastrami, rovnako ako bočné fasády. Nad hlavným vchodom sa nachádzal trojuholníkový tympanón, nad ktorým bolo pravouhlé okno. Ďalšie podobné okno bolo v štíte. Po bokoch boli dve slepé niky. Výšku lode oddeľuje od štítu a strechy bohato profilovaná kordónová rímsa. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže.Oltár tvorí pilastrová oltárna architektúra s tympanom. Oltárny obraz Krista na Olivovej hore namaľoval v roku 1929 Bohuslav Hanák z Bánoviec. Neskorobaroková kazateľnica z 18. storočia s polygonálnym parapetom má vo výplniach obrazy štyroch evanjelistov a Spasiteľov sveta. Umiestnená je na západnej stene lode. Na parapete schodiska sa nachádzajú anjeli s erbom zemepána. Výška kazateľnice je 185 cm, priemer rečniska 133 cm. Zábradlie je 144 cm vysoké. Parapet empory z 18. storočia má šesťhranné výplne s maľbou anjelov hrajúcich na hudobných nástrojoch. Viacero súčastí interiéru pripomína, že pôvodne išlo o patronátny kostol Ottlíkovcov. V predsieni chrámu sa nachádza funebrálny erb Alexandra Ottlíka z roku 1753 maľovaný temperou na plátne, s nápisom „Spest.Par.: Prosus Dnus Alexander Ottlik de Felso Ozor et Kochanocz Gertor: duor Costitum Tabulae Judiciarae Primarius Assor. Aetatis Sve Annos 67 Obiit Dei 28. jarii A. 1753". Visí tu tiež nápisový štít Juraja Ottlíka z roku 1725 s latinským textom, ktorého voľný preklad znie: Na tomto mieste v Kristu Pánu odpočívajú a v rodinnej hrobke sa na prach rozpadávajú telesné pozostatky vášho hrdinu nehynúcej pamiatky, Juraja Ottlíka, ktorý vám vydobyl tento chrám boží, Horno Ozorovský, na vykonávanie verejných služieb Božích a odovzdal ho s napomenutím nám, nevhodným potomkom: Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa ho boja a ochraňuje ich, žalm XXXIII, 8. Roku pána 1725. Odpočívaj v pokoji". V kostole visia i erby ďalších členov rodu a spriatelených či spríbuznených rodov. Ottlíkovci mali, samozrejme v kostole svoje patronátne lavice. Dve boli určené pre pánov a jedna pre dámy. Pochádzajú z poslednej tretiny 18. storočia. Vyrobené sú z dreva a maľované biblickými námetmi v ováloch. K mobiliáru kostola patrí strieborný pozlátený kalich z druhej polovice 16. storočia, vysoký 19 cm.

Pamätník Ľudovíta Štúra

Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične i materiálovo sa zaraďuje ku skupine majstrových monumentálnych realizácií z II. polovice 30-tych rokov. Pamätník vznikol v roku 1936. Hlavnú postavu pamätníka - postavu Ľ. Štúra zahaľuje dlhý plášť až k základni podstavca. Vedľajšie plastiky vytesané z pieskovca, ženúce sa v dynamickom postoji vpred pod vlajúcou zástavou, sú umiestnené na kubusoch po stránkach stredovekého podstavca na poloblúkovej segmentovej stupňovej základni.V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný. Po dokončení reštaurátorských prác vznikol problém, aký nápis umiestniť na pamätnú tabuľu v blízkosti pomníka. Pôvodný nápis bol totiž v 50-tych rokoch 20. storočia zmenený. Podľa fotodokumentácie a po porade s Historickým ústavom SAV, Maticou slovenskou, ŠOBA v Nitre a Okresným archívom v Topoľčanoch bolo zrekonštruované pôvodné znenie nápisu: „Prvý štúrovský pomník postavila obetavosť slovenského národa, Ústredný Štúrov Jubilejný výbor v Bánovciach Spolku slovenských akademikov Štúrovho rodného kraja za predsedníctva Msgr. Jozefa Tisu, z iniciatívy V.H.Kurthu, tajomníka. 29. augusta 1936 z príležitosti osláv Štúrovej storočnice a pamiatky Štúrovho zvolenia zvolenským poslancom."„Naspäť cesta nemožná - vždy napred sa ísť musí! My dali sme do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestu života víťaznú." Dodatok: Uvedený text, odstránený v 50-tych rokoch bol súčasťou pamätníka a je zostavený na základe fotodokumentácie a svedectva občanov. Mestský úrad v Bánovciach nad Bebravou 1992. Pomník bol slávnostne odhalený v rámci osláv Štúrovho dňa mladého Slovenska v auguste 1936. Už v roku 1935 bola do základov pamätníka uložená donančná listina.Spomienka na Ľ. Štúra, ktorú si pripomenuli v našom meste Bánovce nad Bebravou dňa 31. augusta 2006 sa niesla v znamení 70. výročia odhalenia pamätníka Ľ. Štúra, ktorý je prvým a zároveň najväčším pamätníkom Ľ. Štúra na Slovensku.Postava Ľ. Štúra je fenomén veľmi zložitý, bol totiž básnik, jazykovedec, vedec, novinár, etnograf, filozof, profesor, spisovateľ a zároveň poslanec a politik. Stál na samom počiatku úsilia o plnohodnotnú emancipáciu slovenského národa. V jeho odkaze pre súčasnosť ho netreba vidieť ako čítankovú postavu, ale ako človeka vzdelaného (ovládal šesť rečí neslovanských a všetky slovanské), vzorného politika a poslanca, výborného rečníka a diplomata, ako človeka tolerantného, aj keď energického, bol prístupný argumentom, hoci bol zásadový a kategorický.Štúrov génius zostáva symbolom energie ducha a mravov, v jeho poslaní a princípoch treba hľadať a nachádzať odkaz pre našu štátnosť a pre našu plnohodnotnú integráciu na európskom duchovnom bohatstve, či ; v iných štruktúrach, ktoré t sú súčasťou dnešnej Európy. Oslava konaná v Roku Ľudovíta Štúra sa uskutočnila pod názvom „Poklona Ľ.

Mikroregión Bánovecko

Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života. Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov.

Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta.

tags: #kostol #sv #michala #banovce