Kostol sv. Michala v Bardejove: História a Architektúra

Slovensko sa pýši bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj množstvo sakrálnych stavieb s pozoruhodnou históriou a architektúrou. Medzi ne patria aj rímskokatolícke kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi, ktoré sa vyznačujú svojou jedinečnou krásou a duchovným významom. Tento článok sa zameriava na históriu a architektúru týchto kostolov, s cieľom priblížiť ich vývoj v priebehu storočí a poukázať na ich architektonické prvky.

Radničné námestie v Bardejove

Historické jadro mesta Bardejov

Na svete je veľa pekných miest a prírodných lokalít, zmapovalo ich UNESCO. Schválilo prestížny zoznam pamiatok spĺňajúcich výberové kritériá výnimočnej celosvetovej hodnoty. Mali by sme byť hrdí na to, že hoci Slovensko nie je rozlohou žiadny velikán, v zozname sa ocitlo hneď osem „divov“ Slovenska, z toho šesť kultúrnych pamiatok a dve prírodné lokality. Okrem iných je to: Historické jadro mesta Bardejov, Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Ak sa dostanete do Bardejova a budete mať k dispozícii čo len dva dni, môže vás nadchnúť prvý i ten ďalší slovenský „div“.

Turistický sprievodca hovorí v úvode o Bardejove: „V maličkom uzle východného Slovenska sa rozprestiera mesto ako žiadne iné. Bardejov, často nazývaný aj „perla Šariša“, je mestom so zachovaným historickým centrom, ktoré sa stalo súčasťou prestížneho zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bardejov sa pýši prestížnym titulom - najgotickejšie mesto Slovenska.“

Prechádzka po hradbách a baštových opevneniach, po Radničnom námestí s Mestskou radnicou a hrdo sa vypínajúcou Bazilikou sv. Egídia z polovice 14. storočia, prechádzka po úzkych dláždených uličkách medzi meštianskymi domami, je vzrušujúcou prechádzkou stáročiami. Najmä historická centrum pripomína slávne obdobie, keď Slobodné kráľovské mesto neveľké rozlohou prosperovalo ako dôležitý obchodný uzol.

Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste prechádzajúcej cez Karpaty z Uhorska do Poľska, od Čierneho k Baltskému moru. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, venovali mu pozornosť všetci uhorskí panovníci. Celá rada výsad a privilégií bola Bardejovu udelená v roku 1320 kráľom Karolom Robertom, napríklad oslobodenie obyvateľov Bardejova na dobu 10 rokov od platenia daní. Už v tej dobe malo mesto svojho „šoltýsa“, predchodcu richtára, ktorý mal aj súdnu právomoc. V roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť hradbami a baštami.

Barbakan v Bardejove

Významným medzníkom bol rok 1365, Bardejov získal v tom roku „právo meča“. V listine ktorú vydal panovník Ľudovít I. sa spomína, že sa po okolí Bardejova potuluje veľa zlodejov, lupičov a zbojníckych bánd, tie spôsobujú škodu obyvateľom mesta. Hrdelné právo udeľovalo mestu možnosť sa s týmito raubírmi vysporiadať. Bardejov mal aj svojho kata, dodnes stojí na Radničnom námestí Katov dom. Na základe rozhodnutia richtára, tí zloduchovia ktorí boli chytení, mohli sa väzniť, mučiť a usmrcovať obesením, rozštvrtením, sťatím, utopením, upálením, lámaním v kolese, ... spôsob odchodu na druhý svet v listine opísaný, bol naozaj pestrý.

Vzácna takmer 700 rokov stará listina ktorou kráľ Ľudovít I. splnomocnil bardejovského šoltýsa (richtára) trestať zločiny, rozhodovať o živote a smrti, sa dochovala. Nachádza sa v pobočke Štátneho archívu v Bardejove. V Bardejove vládla krutá spravodlivosť. V Uhorsku sa hovorievalo: „Bože chráň nás od Bardejovskej spravodlivosti“. Napríklad za krádež šatky na jarmoku sa odťala ruka, za krádež včelích úľov bol vinník sťatý. O vine a treste sa rozhodovalo v sídle správy mesta, v radnej sieni radnice stojacej uprostred Radničného námestia.

O tom aké rozsudky sa v Bardejove vynášali, a ako ľahké bolo z rozhodnutia miestneho richtára zomrieť, vypovedá Kniha rozsudkov z rokov 1559-1649. Počas 90-tich rokov vedenia evidencie, richtár vydal 80 rozsudkov trestu smrti. Do histórie Bardejova vošla aj poprava zbojníckej bandy, udiala sa v roku 1493. Mesto obdržalo od zbojníkov družiny Fedora Hlavatého výhražný list. List bol napísaný po tom, ako niektorých členov zbojníckej družiny obesili. Zostávajúci šiesti kumpáni sľúbili mestu pomstu, ak nedostanú výkupné vo výške 400 zlatých. Tento unikátny list písaný vo zvláštnom česko-polskom jazyku sa zachoval, nachádza sa v miestnom archíve.

Mesto však nezaplatilo, najalo žoldnierov, tí zostávajúcich zbojníkov zajali a ani jeden z nich neunikol trestu smrti. Po mučení troch zbojníkov sťali a troch obesili. Vďaka mnohým ďalším právam a privilégiám, Bardejov sa rozvíjal a naberal na vážnosti. Preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na Slobodné kráľovské mesto. Mesto získalo aj právo konať na sviatok sv. Egídia výročný jarmok, ten sa na sviatok sv. Egídia (1. septembra) koná dodnes.

Ďalším výrazným impulzom rozvoja Bardejova bol príchod nemeckých kolonistov hneď po tatárskom vpáde. Rozvíjajúci sa obchod a remeslá povýšili Bardejov v 15. storočí na piedestál slávy a bohatstva, na jedno z najvýznamnejších miest Uhorského kráľovstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova.

Radničné námestie obdĺžnikového tvaru je obkolesené z troch strán farebnými fasádami 46-tich meštianskych domov. Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna Bazilika sv. Egídia z polovice 14. storočia. Jej 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom. K vzácnym pamiatkam patrí aj ranorenesančná budova radnice z 1511 roku, bola prvou renesančnou svetskou stavbou na území Slovenska. Dnes v nej sídli Šarišské múzeum.

Jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií je socha kata. Veľa turistov nevynechá príležitosť zvečniť sa na fotografii s hlavou položenou na kláte pod katovou sekerou. Socha kata nie je len turistickou atrakciou. Pripomína krutú spravodlivosť ktorou bol Bardejov v histórii povestný.

Drevené kostolíky v Bardejove a jeho okolí

V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza asi 50 historických drevených kostolov a chrámov, datovaných do obdobia prvej tretiny 15. storočia až začiatku 20. storočia. Najprirodzenejším stavebným materiálom bolo drevo. Miestne obyvateľstvo nevytváralo z neho len jednoduché obytné a hospodárske objekty, ale aj honosné stavby na chválu a slávu Boha. Drevené chrámy sa nepodobajú ako vajce vajcu, naopak, na stavbách a v ich interiéroch sa prejavuje neškolený ľudový rukopis. Veriaci ich vybudovali preto aby v nich hľadali a našli pokoj, vieru a nádej.

Všetky kostolíky sú verejnosti prístupné, musíte sa však vopred ohlásiť u ich správcov, aby ste nenarazili na zatvorené dvere. Alebo treba prísť v čase omše, keďže mnohé kostolíky ešte stále slúžia svojmu účelu. Vtedy je však problém s fotením.

S výnimkou kostola v Hervartove, všetky ostatné ktoré sme navštívili sú chrámy východokresťanského náboženského obradu, tzv. cerkvi. Charakterizuje ich trojdielna zrubová konštrukcia s vežou. Ich vnútorný priestor je rozdelený na tri časti. Vstupuje sa do priestoru pod vežou, do babinca. Zo symbolického hľadiska predstavuje akýsi očistec. V minulosti išlo o miesto vyhradené pre kajúcnikov alebo katechumenov, pripravujúcich sa na krst.

Za babincom nasleduje chrámová loď, slúži veriacim k obradom. Vyniká v nej ikonostas, stena s ikonami. Pozostáva z niekoľkých, nad sebou umiestnených radov ikon. Má spravidla troje dverí - v strede tzv. cárske dvere a po bokoch dvere diakonské. Vchádza sa nimi do svätyne. Tretia časť za stenou s ikonostasom sa nazýva svätyňa. Symbolizuje nebeské kráľovstvo - raj. Má oltár a uchovávajú sa tu liturgické predmety.

Chrám Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch

Chrám Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch

V prekrásnom prírodnom prostredí Ondavských vrchov stojí jeden z najpôsobivejších drevených chrámov východného obradu. Presný dátum jeho výstavby nie je známy, pravdepodobne ho na konci dediny postavili na konci 17. storočia. V jednoduchej zvonici vo veži nad babincom sú tri zvony, ten najstarší odliali už v čase vrcholného stredoveku, pochádza z roku 1406.

Vo všetkých cerkvách, v spodnom rade hlavných ikon sú zľava doprava vždy umiestnené ikony v poradí: sv. Mikuláš, Hodigitria-Bohorodička, Kristus učiteľ. Štvrtá ikona umiestnená vpravo vždy zobrazuje svätca, ktorý je patrónom daného chrámu. V prípade cerkvi v Kožanoch, je to ikona zobrazujúca stretnutie Pána so Simeonom, ktorý bol očitým svedkom mnohých zázrakov Ježiša Krista. Ikonostas v Chráme Stretnutia Pána so Simeonom je skutočne nádherný, pochádza z 18. storočia.

Vzácne nástenné maľby zrubových stien a klenby stropov z výjavmi zo Starého a Nového zákona pochádzajú z konca 18. storočia, vytvárajú nádhernú kompozíciu a mystickú atmosféru. Veľkoplošné plátno Poslednej večere umocňuje celý umelecký a duchovný zážitok.

Chrám sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch

Chrám sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch

Prvá písomná zmienka o neveľkej obci Tročany pochádza z dôb panovania uhorského kráľa Belu IV. Chrám v nej stál už na prelome 13. a 14. storočia. Asi na jeho mieste bola v roku 1739 postavená Cerkva sv. Mikuláša Evanjelistu. Dnes ju obklopuje hustá zástavba. Po tom ako gréckokatolícky veriaci prešli do lona rímskokatolíckej cirkvi, stretávajú sa v novom murovanom kostole. Trojdielny zrubový objekt z jedľového dreva má neobyčajný tvar. Určuje ho stanový a sedlový tvar striech s kuželovým ukončením.

Pôvodný ikonostat sa v cerkvi v Tročanoch nezachoval. Nahrádzajú ho ikony rozličnej veľkosti a pôvodu, datované do 16.-18. storočia. Medzi nimi vyniká ikona Kristovej tváre a Ukrižovania. Vpravo, medzi hlavnými ikonami v spodnom rade, je umiestnená ikona sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý je patrónom cerkvy a cerkev je mu zasvätená.

Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

Na našom putovaní za drevenými kostolíkmi v okolí Bardejova sme sa zoznámili s rusínsko-ukrajinskými cerkvami v Kožanoch a Tročanoch. Treťou našou zastávkou je Hervartov. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove stojí na vyvýšenine uprostred obce, ktorú založili v 15. storočí nemeckí kolonisti pochádzajúci zo Sliezska. Je to jediný rímskokatolícky kostol na severovýchode Slovenska. Značne sa odlišuje od cerkví, má čisto gotický charakter.

Kostol sv. Františka z Assisi je zhotovený z červeného smreku. Pozostáva zo svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Má gotický charakter, odlišuje sa od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví v okolí. V interiéry s rovným stropom a doskovou rebrovou klenbou sa nachádza výtvarne pôsobivá a hodnotná maľovaná výzdoba.

Steny lode sú vyzdobené pôvodnými maľbami z roku 1665, maľby sú komentované latinskými citátmi z Písma. Maľby boli v roku 1803 zreštaurované. Gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805 patria k najcennejším častiam interiéru.

V roku 2008 bol Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove zapísaný spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kostol sv. Lukáša Evanjelistu v Krivom

Kostol sv. Lukáša Evanjelistu v Krivom

Drevený chrám sv. Lukáša stojí na kraji dediny, miestni obyvatelia rusínskeho pôvodu ho postavili v roku 1826. V dôsledku stavebných úprav, stratil typický výraz trojdielnej stavby, aký majú iné drevené cerkvi, ktoré sme doteraz videli.

V prvom, spodnom rade ikonostasu sa nachádzajú 4 hlavné ikony. Tri prvé, postupujúc z ľavej strany, sú vo všetkých cerkvách rovnaké. Prvá ikona je vždy ikona sv. Mikuláša. Druhá ikona je Hodigitria- Bohorodička. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona na pravej strane spodného radu je ikona patróna chrámu. V prípade kostolíka v Krivom, je to ikona sv. Lukáša Evanjelistu.

Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo po rusínsky - rad prazdnikov. V strede je umiestnená ikona Poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista. Tretí rad ikonostasu je rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti. Štvrtý, horný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov.

Kostol sv. Michala Archanjela v Jasove

Kostol sv. Michala Archanjela v Jasove

Farský rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela v Jasove bol postavený v 15. storočí v gotickom slohu. Je možné, že stojí na mieste, kde bol v minulosti ešte starší kostol, pretože jeho pôdorys sa prekrýva so základmi doposiaľ nedatovanej sakrálnej stavby, pravdepodobne románskeho štýlu.

Podľa povesti dal tento kostol postaviť kráľ Matej Korvín. Vo svetle historických faktov kláštor dobyli bratrícke vojská Jána Jiskru a držali ho vo svojej moci do roku 1447, druhý krát s vojskom zaútočil v roku 1455 jeden z kapitánov Jána Jiskru, ktorým bol Ján Talafús a kláštor vypálil. Mnísi ho opustili a viackrát zmenil majiteľa, až sa doň nakoniec premonštráti vrátili v roku 1464. O opravu kláštora sa zaslúžil práve spomínaný kráľ Matej Korvín, ktorý dokonca v roku 1465 nechal na jeho rekonštrukciu previesť všetky dane vybrané z Košíc pre kráľovskú komoru.

Keď mal kostol približne 500 rokov, takmer zanikol. Stalo sa tak za II. svetovej vojny, 20. januára 1945 v skorých ranných hodinách, keď Jasov ešte okupovali nemecké vojská, ale osloboditelia už podnikali útok. Nemci podmínovali vežu, pretože poskytovala vynikajúci výhľad na okolie a mohla Rusom poslúžiť ako strieľňa. Následný výbuch spôsobil nielen zrútenie veže, ale tiež strechy celého chrámu. Kostol potom zrekonštruovali, ale bez veže, ktorú pristavali až v sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Jednoloďový kostol má pôvodné gotické polygonálne uzatvorené presbytérium, z vonkajšej strany sa zachovali gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná bez kružieb. V sakristii sa nachádza renesančná krížová klenba. Na severnej časti lode vidieť zamurovaný pôvodný vchod do chrámu, dnes sa dnu vstupuje zo západnej strany pod vežou.

Kostol sv. Michala Archanjela v Dobrej Nive

Kostol sv. Michala Archanjela v Dobrej Nive

Kostol postavili z kameňa niekedy po roku 1241 podľa vzoru baziliky v Krupine. V prvej tretine 14. storočia bola pristavaná sakristia. Počas tureckých vojen bol kostol opevnený (1625). V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Románske bazilikálne okná hlavnej lode sa tak dostali do podkrovného priestoru.

V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri. V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým, pričom oltáre dostali aj bočné lode.

V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky. Posledná rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Strechu pokryli zinkovým plechom, vonkajšia fasáda bola nanovo omietnutá vápnom. Na veži vo dvoch najvyšších poschodiach sa zachovali typické románske združené okná. Románske štrbinové okno sa nachádza aj v západnej časti južnej bočnej lode a zamurované na východnej strane južnej apsidy. Zachovala sa aj kamenná krstiteľnica, datovaná rôznymi prameňmi do 14. alebo 18. storočia.

Kostol sv. Michala Archanjela v Nemšovej

Kostol sv. Michala Archanjela v Nemšovej

Najvýznamnejšia historická pamiatka v Nemšovej je barokový rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, ktorý je patrónom mesta. Je postavený na pôvodnom mieste kostola, spomínaného už v roku 1332, ktorý bol podľa záznamov zbúraný z dvoch dôvodov: prvý bol ten, že bol podmáčaný divokými bludnými vodami Váhu, a druhý ten, že už bol malý pre takú veľkú farnosť.

Neskorobarokový kostol dal postaviť gróf Jozef Illesházy, ktorý sa však jeho posviacky už nedožil. Základný kameň kostola bol položený dňa 20. apríla 1762 a posvätený bol Jánom Pichnayom, teplanským dekanom, za asistencie nemšovského farára Jána Koštiaľa a Antona Gyattla, farára z Pruského. Stavba kostola bola dokončená v posledných dňoch júla 1766. Kostol bol dňa 29. septembra 1766 na sviatok sv. Michala slávnostne požehnaný dekanom z Trenčianskej Teplej Jánom Pichnayom. O 23 rokov neskôr, na sviatok Petra a Pavla, 29. júna 1789 kostol konsekroval nitriansky biskup František Xaver Fuks, ktorý v ňom uložil relikvie sv. Veneranda a Vincenta.

V roku 1915 zasiahol kostol i zvyšok Nemšovej ničivý požiar s tragickými následkami. Na sklonku druhej svetovej vojny v roku 1945 bola veža odstrelená. Dva roky po vojne sa opäť začalo s rekonštrukciou veže. Dňa 4. marca 1956 bola vymenená dlažba v kostole. Pri týchto prácach bola krypta natrvalo uzavretá. Posledné nešťastie, ktoré zasiahlo najmä interiér kostola, bol ďalší požiar v roku 1961. Ten vznikol od mechu organa, ktorý bol z ručného ovládania prerobený na elektrický.

Ďalšie kostoly zasvätené sv. Michalovi Archanjelovi

• Rímskokatolícky kostol Michala archanjela vo Vojke nad Dunajom
• Rímskokatolícky farský Kostol svätého Michala Archanjela bol postavený v roku 1781 zo štedrosti hlavného svetského patróna kostola Mikuláša Esterháziho.
• Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z roku 1896.

Drevené chrámy UNESCO v Prešovskom kraji

V Prešovskom kraji sa nachádza niekoľko drevených chrámov, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. Tieto chrámy sú významné pre svoju architektúru a kultúrny význam.

tags: #kostol #sv #michala #bardejov