Katolícke noviny (KN) majú bohatú históriu, počas ktorej zohrávali významnú úlohu v živote Cirkvi na Slovensku. V priebehu rokov boli s nimi spojené viaceré významné osobnosti, vrátane biskupov, ktorí stáli na ich čele alebo ich významne ovplyvňovali.
Okolo r. 1885 tu existovalo 11 časopisov náboženského charakteru. Najvýznamnejšie boli Katolícke noviny, ktoré založili v r. 1849, a v r. 1880 - 1904 vychádzali ako orgán Spolku sv. Vojtecha.
Obnovenie Katolíckych novín v roku 1940
Obnovenie Katolíckych novín (KN) inicioval v r. 1940 novozvolený biskup Michal Buzalka, poverený vedením Katolíckej akcie (KA), v snahe zamedziť šírenie novopohanskej ideológie nacionálneho socializmu. KN sa stali oficiálnym orgánom KA. Druhým cieľom bolo vytvoriť celonárodný týždenník ktorý by informoval o živote Cirkvi doma aj v zahraničí. Bola to aj snaha vybudovať silné mienkotvorné noviny. Banskobystrická diecéza kvôli tomu obetovala svoj regionálny časopis, ktorý sa „vlial“ do KN.
Viac a zaujímavých informácií k tomuto obdobiu KN uvádza kňaz P. Slepčan v rozhovore „Naše noviny šokovali profesionalitou“ (KN 51/52-2019) Tam uvádza, že o tú kvalitu sa zaslúžil šéfredaktor Jozef Zavarský a redaktori ako Anton Botek, Jur Koza Matejov a ďalší, aj sieť spolupracovníkov ako K. Sidor, slovenský veľvyslanec vo Vatikáne.
Týždeň po obnovení KN začal vychádzať denník (predtým to bol týždenník) Hlinkovej gardy Gardista. „Medzi Katolíckymi novinami a Gardistom to vrelo. Tento zápas tiež prispel k zvýšenej čítanosti KN. Hlavné témy KN boli rodina, mládež, robotníci, sociálna otázka a predovšetkým pápež Pius XII. a jeho mierové iniciatívy. Články KN „brali stúpencom nacizmu vietor z plachiet“ tým, že „preberali im blízke témy, ako bola sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi.“ (P.S.) Niekoľko krát proti KN zasiahla cenzúra.
Slepčan spomína aj dobrú spoluprácu biskupa Buzalku s diplomatickým zástupcom Vatikánu G. Burziom, ktorému dával dôležité informácie o dianí na Slovensku. Buzalku komunisti v júli 1950 uväznili a 12. 1. 1951 odsúdili na doživotie spolu s biskupmi Vojtaššákom a Gojdičom, ktorý tiež aktívne pôsobil proti nacizmu a pomáhal prenasledovaným Židom.
Biskup Michal Buzalka
Katolícke noviny počas komunizmu
Koniec vojny a obnovenie ČSR priniesli slobodu vrátane tlače a Cirkvi. Tá skončila komunistickým prevratom vo februári 1948. Postupne zhabali cirkevné majetky aj školy, uväznili stovky kňazov a rehoľníkov. V r. 1949 zrušili komunisti všetku periodickú tlač okrem straníckej a Katolíckych novín.
Tie vychádzali pod novým, Stranou usmerňovaným vedením, aby mohla KS lepšie manipulovať veriacich a vytvárať falošný dojem náboženskej slobody. KN prinášali tendenčné politické úvodníky, informácie o politickom dianí, propagáciu aktivít komunistami zriadeného a riadeného „MIerového“ združenia duchovných a podobne. Jediným pozitívom bola rubrika liturgia a kultúrno-historické články. Biskupi v júni 1949 pastierskym listom oznámili, že tieto KN už „nemajú schválenie biskupov a nemožno ich považovať za katolícke. ... Komunisti prenasledovali kňazov aj za pripomínanie tohto listu biskupov, napr. František Lepp dostal 4 a pol roka za „poburovanie a velezradu.“ KN schvaľovali likvidáciu reholí a kláštorov aj proces s biskupmi. KN mali ešte v lete 1947 náklad 177-tisíc, od r. 1950 už len 50-tisíc, a ešte klesal.
Zmenu priniesla demokratizácia Pražskej jari 1968. Po zmenách vo vedení štátu a KSČ, do ktorej čela zvolili A. Dubčeka, prišla nádej na zmenu aj pre Cirkev. Ešte vo februári uverejnili KN oslavný list k 20. výročiu Víťazného februára oslavujúci aj prorežimné „Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva“ (MHKD), koncom marca už MHKD kritizovali. Potom sa MHKD fakticky zrušilo a nahradilo ho „Dielo koncilovej obnovy“ (DKO). kde boli aj aktívni laici. V Česku sa na čelo DKO postavil biskup František Tomášek, na Slovensku biskup Ambróz Lazík.
Vymenilo sa vedenie teologickej fakulty, aj redakcia Katolíckych novín. Výrazne sa zvýšila kvalita Katolíckych novín, kde sa začalo informovať a diskutovať aj k témam II. Vatikánskeho koncilu, aj aktuálnym domácim spoločensko-politickým otázkam, čo dovtedy nebolo možné. Prispievali aj biskupi, o ktorých sa dovtedy nemohlo ani písať, takisto nežiadúci autori, zaradili sa dovtedy nemožné témy ako kritika režimu, násilná likvidácia reholí či zákaz a obnova Gréckokatolíckej cirkvi. Dôležitou zložkou bol priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky Katolíckych novín. To zvýšilo aj čítanosť a náklad KN.
S nastupujúcou komunistickou „Normalizáciou“ sa obnovila cenzúra. Obsah KN usmerňovali aj najvyššie orgány Komunistickej strany. V septembri 1970 sa začala príprava, a 31. 8. 1971 prebehol ustanovujúci zjazd združenia Pacem in terris (PiT), ktoré pokračovalo v činnosti MHKD. Priestor v ňom našli najmä osoby skompromitované kolaboráciou s komunistickým režimom. Nátlakom a výhodami doň lákali ďalších kňazov. Títo dostali pod kontrolu aj Katolícke noviny, ktoré znova fungovali podobne ako pred r. 1968.
Katolícke noviny po roku 1989
Roku 1990 sa vydávanie KN vrátilo do činnosti Spolku sv. Vojtecha. Postupne sa zlepšia kvalita. V r. 2011 mali náklad 85-tisíc, 2017 - 67 915, v r. 2020 - 59 543.
Konferenciu biskupov Slovenska už rok vedie košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. „Rok vo vedení prešiel veľmi rýchlo,“ tvrdí.
Alojz Tkáč a zmeny v Košickej diecéze
Alojz Tkáč, emeritný košický arcibiskup, si pripomenul 30. výročie biskupskej vysviacky. Po dlhých desaťročiach tak Košická diecéza dostala v roku 1990 biskupa, ktorý ju viedol 20 rokov. Za biskupa ste boli vymenovaný 14. februára 1990, v deň výročia smrti sv. Cyrila. Ako ste to prežívali? Medzi kňazmi sa rozprávalo o možných kandidátoch, aj keď nás nebolo veľa, pretože moje ročníky na teológii boli slabé.
V roku 1988 zo strany kňazov v našej diecéze vzišiel podnet, aby sme sa modlili za náboženskú slobodu a za menovanie nových biskupov. Medzi nimi bolo aj moje meno a nemôžem povedať, že by som sa o tom dozvedel z večera do rána. Keď bolo svätorečenie blahoslavenej Anežky Českej, čo bolo v novembri 1989, bol som na slávnosti v Ríme. Tam sme navštívili aj Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. A bol tam aj arcibiskup Sokol, ktorý tým svojím štýlom dodal: „Tkáč? Ja som sa ale s pátrom Bukovským v Ríme stretol a on žiadal, aby boli vytipovaní kňazi, ktorí by mohli vyjadriť svoj názor o budúcich kandidátoch na biskupa.
To, čo ste uviedli, do veľkej miery vysvetľuje pripravenosť Vatikánu na vymenovanie nových biskupov. Áno, Vatikán sa trochu poponáhľal. Podľa môjho názoru malo na to vplyv to, že situácia bola neistá, a všetci vieme, ako sa to skončilo v roku 1968. Takže to bol pravdepodobne prvý dôvod rýchleho vymenovania biskupov.
Vaša biskupská vysviacka bola mesiac po vymenovaní 17. marca 1990. Prišlo na ňu niekoľko desiatok tisíc veriacich. Niekedy sa ma ľudia opýtajú, či som bol rád biskupom. Ja odpovedám, že keď mi Svätý Otec prejavil menovaním dôveru, tak kto by nebol rád, keď mu pápež prejaví dôveru. Ako som už uviedol, neprišlo to z večera do rána. Vnímal som túto možnosť už od svätorečenia blahoslavenej Anežky Českej a uvedomoval som si, že to k tomu pomaly smeruje. Horšie to už bolo neskôr po vysviacke.
Biskupi a ich postoje
Podľa historika bola účasť kňazov v politike jej typickou črtou, aj keď v období vojny už prekonanou a doznievajúcou. Vyplýva to z dejín. "Kňazi sa začali viac zapájať do politického diania od 18. storočia, keďže Slováci nemali vlastnú inteligenciu."
Kňazi v politike "boli postavení pred také problémy, ktoré ťažko dokázali riešiť, bez toho, aby sa nejakým spôsobom nevrhol tieň aj na cirkev". Letz tvrdí, že cirkev si tento problém uvedomovala. Biskup Vojtaššák už v roku 1941 vydal obežník, aby sa kňazi do politiky nezapájali.
Prezident Jozef Tiso bol katolíckym kňazom. Biskup Ján Vojtaššák bol členom Štátnej rady a približne desať kňazov bolo poslancami Slovenského snemu.
František Tondra
František Tondra bol tiež konzultorom Kongregácie pre semináre a katolícku výchovu Apoštolskej Stolice vo Vatikáne, profesorom morálnej teológie na Teologickom inštitúte RK CMBF UK v Spišskom Podhradí a členom redakčnej rady Katolíckych novín. Bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) od 31. augusta 2000, do tejto funkcie ho opäť zvolili 16. septembra 2003 a v roku 2006. Emeritným biskupom bol od 4. júla 2011.
V úrade predsedu KBS bol na ďalšie tri roky potvrdený Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup. Deväť diecéznych a deväť pomocných biskupov zvolilo aj nového podpredsedu KBS, ktorým sa stal Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, ktorý vo funkcii vystriedal Mons. Rudolfa Baláža. Za členov stálej rady KBS boli zvolení Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup a Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup. Do funkcie hovorcu KBS bol zvolený CSILic. Jozef Kováčik, riaditeľ Tlačovej kancelárie KBS.
Prehľad nákladov Katolíckych novín:
| Rok | Náklad |
|---|---|
| 1947 | 177 000 |
| 1950 | 50 000 |
| 2011 | 85 000 |
| 2017 | 67 915 |
| 2020 | 59 543 |
Stanislav Stolárik
Biskup STANISLAV STOLÁRIK (68) stojí na čele Rožňavskej diecézy už deviaty rok.
Po skončení vysokej školy prišla príležitosť redaktorsky pomôcť v Katolíckych novinách. Áno, uvažoval som nad tým, ale tým, že som vyrastal v kresťanskom prostredí, vedel som si predstaviť prácu aj v tomto smere.
V Katolíckych novinách ste sa spočiatku venovali rubrike pre mladých, neskôr som vás vnímal aj v ďalších oblastiach. (Smiech.) Tiež som premýšľal nad tým, či do toho ísť. Je to výzva. Nedávno sa konala synoda o mladých, čo podľa mňa ukazuje, že aj cirkev si uvedomuje, že musí vykročiť viac k mladým. V minulosti boli šéfredaktormi Katolíckych novín kňazi, ktorí prišli z vonkajšieho prostredia, pred vami bola šéfredaktorka, ktorá takisto v novinách nepracovala. Napokon ste sa stali šéfredaktorom vy, teda človek, ktorý si prešiel v týchto novinách takmer všetkým. Keď mi ponúkli tento post, pýtal som sa, či to nemá byť kňaz alebo človek s vyštudovanou teológiou. Dostal som odpoveď, že vydavateľstvu sa páčila moja práca ako vedúceho vydania a zástupcu šéfredaktorky. Záležalo to na vzťahu s daným kňazom a šéfredaktorom. Mal som pocit, že aj keď sa možno neorientovali hneď, snažili sa nás počúvať, spoznať naše reálie.
Katolícke noviny nedávno prešli zmenou a v každom čísle sa obsiahlejšie venujete jednej téme. Určite. Vieme si témy rozvrhnúť a osloviť respondentov skôr. Tém je veľa, ale chcel by som pokračovať v štýle, aby noviny boli pre našich čitateľov sprievodcom v kresťanskom živote.
Voči Katolíckym novinám občas zaznieva kritika, že niektoré témy ste vôbec nepokryli alebo sa im venovali len nedostatočne. Na druhej strane niekedy ste zasa prekvapili, napríklad keď ste otvorili tému sexuálneho zneužívania. Čím to je? Chápem, že také pohľady sú, ale nestáva sa, žeby nám biskupi niečo stopli. Katolícke noviny sú nezávislé médium, čo sa týka financovania. Žijeme z toho, čo predáme a čo si zarobíme na reklame a inzercii. Obmedzenie je v tom, že články, ktoré prinášame, musia byť v súlade s učením cirkvi, aby sme nevytvárali zbytočné „schizmy“. Nechceme tiež ani nikoho haniť. Ale určite sú témy, ktoré keď sa otvoria, nie sú proti učeniu cirkvi a „schizmu“ nespôsobia, ale sú iným spôsobom pálčivé a nepríjemné. Ja budem za, aby to tak bolo.