Kostol svätého Ondreja v Ružomberku: Prehľad histórie a architektúry

Tak ako sa s ľudskými osudmi viažu zaujímavé životné príbehy, podobne aj rôzne budovy i predmety majú svoj vlastný a častokrát tiež veľmi zaujímavý osud. Ovplyvňuje ich konanie nás ľudí, ale postihne ich aj vyššia moc, rôzne katastrofy, ako požiare, či zemetrasenia. Často sú zničené, ale neraz ako bájny vták fénix vstanú z popola. Farský kostol sv. Ondreja patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam Ružomberka.

Kostol sv. Ondreja predstavuje najstaršiu sakrálnu stavbu v Ružomberku z 13. a 14. storočia. Nachádza sa vedľa mestskej radnice na Námestí Andreja Hlinku.

Kostol stojí na východnom okraji prirodzenej vyvýšenej terasy a zároveň hlavného námestia, nad sútokom riek Váh a Revúca ako výrazná pohľadová dominanta mesta. Kostol je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku. Je významným dokladom rozvíjajúceho sa mestského osídlenia so zaujímavou, atypickou a nepravidelnou dispozíciou svedčiacou o jeho bohatom stavebnom vývoji od včasného stredoveku cez predpokladanú významnú neskorogotickú a najmä renesančnú prestavbu na konci 16. storočia.

S barokovými úpravami v 17. a 18. storočí, a napokon s dodnes dominujúcou prestavbou na prelome 19. a 20. storočia v duchu historizmu, doplnenou modernistickými prvkami v 40. rokoch 20. storočia. Vo výtvarnej výzdobe sa uplatňuje figurálna nástenná výmaľba a vitráže Ľ. Fullu.

Rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja je najstaršou sakrálnou stavbou v Ružomberku, jeho počiatky siahajú do prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v centre mesta, na Námestí A. Hlinku, hneď vedľa budovy radnice. Pre kostol je charakteristická veža v barokovom štýle. Vo veži sa nachádza najstarší zvon na Liptove z roku 1506.

Keď v r. 1728 prestavovali vežovú dutinu, našli spísaný pergamen, ktorý do mestskej zápisnice prepísali. A tam čítame, že „z kráľovského rozkazu po tatárskom pléne okolo roku 1250 sem došlí baníci, rozumejúci sa stavbám z kameňa, odvádzajúci vyznania rímsko-katolíckeho a podľa obyčaje ich domova postavili na briežku kostol s vežou ku cti sv. Ladislava, kráľa uhorského a dali osade pevnú konsolidačnú bázu, ráz mesta.“ Postavili ho na tom mieste, kde ešte stojí sakristia s ľavým múrom kostola.

Pôvodný včasnogotický kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. Nepriamo to dokladá prvá písomná zmienka o meste v listine z roku 1318, ktorá o. i. spomína aj právo slobodnej voľby farára. Z tohto objektu sa zachovala predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolová veža, ktorá mala ešte koncom 19. storočia na západnej strane ústupkový portál s lomeným tympanónom a na treťom podlaží úzke združené okná so záklenkami v tvare trojlistu.

Dokumentujú to historické fotografie a kresba V. Miškovského, ktoré tiež svedčia o tom, že kostol bol jednoloďový. Viditeľný je zvyšok strmého západného štítu lode s priamym prechodom do kosiny nárožných pilierov na severozápadnom nároží. Podobu pôvodnej svätyne nepoznáme, predpokladá sa, že mohla mať rovný záver.

Kostol sa v historických správach pripomína v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s platom farára Mikuláša. Patrocínium sv. Ladislava je doložené listinou zo 16. apríla 1430. Kostol sa ďalej spomína v roku 1440 a krátko nato v roku 1445, keď dal okolo neho vybudovať kamenný opevňovací múr Pongrác zo Sv. Mikuláša a Starhradu ako ochranu pred bratríkmi.

Na východnej strane sa zachovala jeho časť s kľúčovou strieľňou. V pohľadoch na Ružomberok zo začiatku 19. storočia, ako aj na spomínaných fotografiách z konca 19. storočia má kostol prevažujúci stredoveký výzor. Do veže osadený neskorogotický zvon z roku 1506 by mohol dokladať zmenu patrocínia kostola zo sv. Ladislava na sv. Ondreja, najmä pokiaľ by táto udalosť uzatvárala zároveň významnejšiu prestavbu, o ktorej napovedá široká polygonálne uzavretá svätyňa aj rozmerná dvojpodlažná hmota sakristie.

Z roku 1506 pochádza najstaršia a najcennejšia pamiatka, 96 centov vážiaci zvon Ondrej, na ktorom je gotický nápis „O Kráľu slávy, príď s pokojom svojim !“ Vyšiel z dielne chýrneho zvonárskeho majstra A. Sladiča z B. Bystrice. Hmotnosť zvona nám dokazuje, že už pred reformáciou musel mať starý kostol mohutné základy pod vežou postavené baníkmi, aby uniesli ťažký zvon.

Zo začiatku 16. st. nájdeme v kostole aj pôvodnú kamennú, gotickú krstiteľnicu. Prvým Ružomberčanom, vysväteným za kňaza v Ostrihome bol v r. 1508 syn ružomberského mešťana Štefana Spetingera.

V čase reformácie sa v Ružomberku rozšírilo evanjelické náboženstvo. Štefan Illésházy v duchu zásady „čí kraj, toho viera“ poluteránčil Ružomberok. 7. 12. 1583 spustošil Ružomberok veľký oheň. Pravdepodobne zhorel aj kostol, pretože Š. Illésházy, župan liptovský a jeho manželka K. Pálffy dali v r. 1585 od základu kostol prebudovať.

Nepostavil nový kostol, zväčšil len starý poškodený a vežu ponechal. V podstate nariadil mešťanom kostol opraviť a zväčšiť. „Tohto roku 1602 na deň Nanebevstúpenia Krista Pána hodiny nové na veži Martinom Raxerom z Nemeckej Lupče urobené, prinesené a vystrojené sú.“ Stáli 80 rýnskych zlatých.

V r. 1611 je zápisnične ustanovené, že ružomberskí evanjelici dostali do rúk farský kostol. Vlastníctvo kostola medzi evanjelikmi a katolíkmi sa niekoľkokrát zmenilo, až od r. 1709 ho definitívne vlastnia katolíci.

Pôvodný ranogotický kostol, ktorý niesol patrocínium uhorského kráľa sv. Ladislava postihol, podľa známych prameňov, v roku 1583 devastujúci požiar. Na ruinách vznikol výraznou renesančnou prestavbou nový kostol zasvätený sv. Ondrejovi, ale aj ten o dve storočia vyhorel. Bolo to v roku 1797, na konci júna, keď bol ružomberským farárom Jakub Šeliga pochádzajúci zo Spiša.

Renesančná prestavba kostola po ničivom požiari v roku 1583 sa datuje do roku 1585. Dokladala to pamätná tabula umiestnená nad už neexistujúcim južným bočným vchodom, ktorá hovorila o tom, že liptovský župan Štefan Ilešházi so svojou manželkou Katarínou Pálfiovou kostol obnovili a časť postavili od základov. Najneskôr v tomto období došlo k rozšíreniu kostola z juhu a k výstavbe polygonálnej svätyne.

Svätyňa aj loď boli novozaklenuté renesančnou valenou klenbou s lunetovými výsečami. Klenbu niesli do lode vtiahnuté mohutné piliere s pilastrami a profilovaným kladím, čím vznikol trojloďový pseudohalový priestaŕ presvetlený ešte oknami s lomenými záklenkami. Piliere niesli v bočných lodiach a na západnej strane hlavnej lode kruchtovú emporu, ktorá vznikla zrejme pod vplyvom začínajúcej reformácie, keďže od roku 1611 bol kostol protestantský.

V mesiacoch máj a jún 1618 bola veža nadstavená murárskym majstrom Jakubom Pavlíkom, staviteľom Pavlom Medveďom so synom Jurajom. Pri listine o tejto udalosti boli uložené strieborný poľský peniaz, ruženec a hromničná sviečka.

V druhej polovici 17. storočia v dôsledku protireformačných snáh dochádzalo k striedaniu vlastníkov farského kostola. V roku 1672 patril katolíkom, 1683 evanjelikom, 1686 katolíkom, 1706 evanjelikom a od roku 1709 definitívne katolíkom.

Prvé barokové úpravy sú z roku 1618, keď nadstavali vežu s drevenou ochodzou, zastrešenú cibuľovou baňou (návrh urobil Pavol Medveď so synom Jurajom). V roku 1637 boli do kostola nadobudnuté cínové svietniky. V r. 1653 dali mešťania uliať 3 nové zvony, ktoré časom pukli a bolo ich potrebné znovu preliať. V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny.

28. 6. 1797 postavená dutina veže a drevená strecha opäť ľahla popolom. „Oheň sa neuspokojil len s vonkajškom, ale i vo vnútri kostola strovil oltáre, lavice, orgán, kostolné kasne s rúchami a všetko zariadenie.“ Keďže pohorelo aj drevo na pílach, vyschnuté drevo na obnovu kostola museli až z Lipt. Hrádku doviezť. Znovu postavená baroková veža pokrytá meďou bola v r. 1800.

V 18. storočí pokračovali barokové úpravy opravou strechy veže, v roku 1755 úpravami v kostole a v roku 1800 po zničení strechy kostola požiarom (1797) jej obnovou s použitím medenej krytiny.

Ihneď, po uhasení požiaru a spamätaní sa z katastrofy, sa Ružomberčania podujali na opravu. Základom bolo postaviť novú strechu lode a kostolnej veže a zaskliť gotické okná. K tomu, aby mohol kostol opäť fungovať tak ako predtým ostávalo získať preň už len nové vnútorné vybavenie, predovšetkým oltár.

V tejto súvislosti farnosť oslovila maliara Jozefa Lercha. Tento maliar pôvodne tvoriaci predovšetkým na Spiši a na dnešnom severovýchodom Slovensku sa narodil v Spišskej Sobote v roku 1751. Maliarskemu umeniu sa vyučil najskôr u svojho tútora - levočského maliara a pozlacovača Jána Reicha, následne u freskára Karola Voluckého. Kým v 70. a 80. rokoch 18. storočia pôsobil prevažne na Spiši, neskôr získal nové umelecké objednávky aj na Liptove. Išlo o jedného z niekoľkých umelcov, ktorí v dlhom 19. storočí získali na území Liptova viacero umeleckých objednávok.

Jeden z najstarších dochovaných záznamov o činnosti Jozefa Lercha v regióne Liptova je jeho práca na neskorobarokovom kostole v Liptovskom Hrádku. Možno práve táto objednávka v Liptovskom Hrádku mu otvorila cestu k ďalšej práci v Ružomberku. Tu pre Ružomberský farský kostol vytvoril viacero oltárnych obrazov: Zvestovanie Panny Márie, Ukrižovanie, Umučenie svätého Ondreja, Svätý Anton Paduánsky a dielo Panna Mária s Ježiškom.

Jedným z najcennejších diel je obraz z výjavom Ukrižovania, ktorý bol umiestnený v interiéri kostola a na hlavný oltár sa inštaloval len počas obdobia pôstu a prekrýval hlavný oltárny obraz s motívom umučenia sv. Ondreja. Ústrednou postavou na obraze Ukrižovanie je ukrižovaný Ježiš s očami obrátenými k nebu. Nad jeho hlavou je na kríži upevnená biela tabuľka s nápisom „IESUS NAZARENUS REX IUDEORUM“.

Bolestný výraz má aj jej tvár, ktorý umocňuje aj sklopený zrak. Druhá postava, sv. Ján apoštol, umiestená napravo od Panny Márie je odetá do tmavozeleného rúcha s vnútornou červenou časťou. Na pravej strane obrazu je znázornená pri kríži kľačiaca Mária Magdaléna. Autor ju namaľoval v bohatom šate s výrazným zdobeným opaskom. Pozadie obrazu je značne tmavé, v pravej časti je viditeľný náznak krajiny, v hornej časti je tmavá krajina s mračnami, spoza ktorých je vidieť náznak žeravého slnka.

Okrem Lerchovho diela znázorňujúceho tému ukrižovania vyčnieva aj neskorobarokový závesný obraz Zvestovanie Panny Márie, ktorý však má aj klasicistické prvky. Motív hlavného oltárneho obrazu bol podmienený patrocíniom kostola a tak ním bolo dielo Umučenie sv. Ondreja. Spoločne s Jozefom Lerchom pracoval na novom interiéry kostola aj kamenársky majster Juraj Belopotocký.

Ten pochádzal z Oravského Bieleho Potoka a tvoril predovšetkým na Orave, ale v roku 1797 sa presťahoval do Ružomberka. Taktiež ako Lerch dostal veľkú ponuku a spoločne sa podieľali na zrekonštruovaní imobiliára kostola. Tieto Lerchove a Belopotockého diela boli v kostole približne storočie.

V 19. st. ku kostolu pribudla z južnej strany prístavba predsiene, zo severnej strany kaplnka sv. J. Nepomuckého a zo západnej schodisková prístavba. V r. 1902 prešiel kostol komplexnou prestavbou, keď boli pristavené k chrámu nový bočný chór a vysoká kaplnka v novorománskom slohu. Prístavbou dvoch bočných lodí a novým vnútorným zariadením stratil kostol mnoho zo svojho pôvodného vzhľadu.

Na začiatku 20. storočia tak ružomberský kostol získal dnešnú pomerne atypickú dispozíciu a podobu, v ktorej sa zlieva naraz viacero výtvarných a architektonických štýlov. Celkovou prestavbou na začiatku 20. storočia tak ružomberský kostol získal dnešnú pomerne atypickú dispozíciu a podobu, v ktorej sa zlieva naraz viacero výtvarných a architektonických štýlov.

Celá prestavba začala v júni roku 1902 a trvala približne rok. Zásluhu na nej mal okrem miestneho farára Kurinskeho, predovšetkým z Ružomberka pochádzajúci hlavný vojenský biskup, Koloman Belopotocký. Pri prestavbe sa ukázalo, že bude nielen vhodný, ale aj potrebný nový hlavný oltár. Farár Kurinský tak oslovil rezbársku dielňu Jozefa Krausa z Banskej Štiavnice. Ten vytvoril pre ružomberských katolíkov novým oltár vo vtedy veľmi modernom neogotickom slohu.

Podľa plánov prestavby zachovaných v ŠA Bytča bola dispozícia kostola symetricky rozšírená v celej dĺžke pseudohaly o prístavby zo severnej a južnej strany, ukončené východnými polygonálnymi závermi. V prístavbe zo severu bola vytvorená sakristia, Kaplnka Božieho hrobu a na západe priestor dvojramenného schodiska sprístupňujúceho rozsiahlu emporu v podlaží nad kaplnkou a sakristiou. Je súvislé prepojená s emporami nesenými železobetónovou konštrukciou, ktoré nahradili staršiu kruchtovú emporu.

Z juhu bola pristavaná nová bočná loď kostola s polygonálnym východným záverom prepojená polkruhovo ukončenými arkádovými oblúkmi v celej výške steny. Svätyňa sa do ústredného priestoru otvára polkruhovým víťazným oblúkom. K predstavanej mohutnej gotickej veži zároveň pristavali novú nižšiu schodiskovú vežu, ktorá sprístupňovala jej druhé nadzemné podlažie a emporu. Kostol tak získal dnešnú atypickú dispozíciu.

Fasády v neoslohovej úprave členené opornými piliermi boli v tomto období zjednotené pásovou rustikou a novým rámovaním otvorov. Portály získali edikuly s trojuholníkovými štítmi, okná boli upravené na polkruhové s pásovými šambránami. Zároveň vznikla nová sedlová strecha kostola so sanktusníkom, pričom na staršej veži sa zachovala baroková cibuľová strecha, na novšiu zastrešili iblanovou.

Po dokončení prestavby v roku 1902 - 1903 interiér kostola vymaľoval Jozef Hanula. Z archívnych fotografií vieme, že na klenbe svätyne namaľoval Svätú Trojicu, plochy stien aj klenieb boli pokryté súvislou výmaľbou s polpostavami svätcov alebo prorokov, anjelikmi, kvetmi a ornamentálnymi prvkami. Čo bolo v lodiach, nevieme.

V r. 1927 bolo zakúpených 6 nových zvonov. Posledné výrazné vnútorné úpravy kostola sa uskutočnili v rokoch 1939-40. Interiér bol obložený mramorom a travertínom, nástenné maľby od Edmunda Massányiho, hlavný oltár so sochou sv. Ondreja a bočné oltáre sú od sochára Jozefa Krauseho, novogotický bočný oltár v pristavanej kaplnke je od rezbára Ferdinanda Stuflessera a autorom nových vitráži na južnej strane kostola je Ľudovít Fulla.

No ani to však nebol koniec pri premenách kostola. V 40. rokoch 20. storočia pribudli travertínové obklady, časť Hanulovej výmaľby bola zatretá a vznikli aj nové vitráže okien. Tie boli počas bombardovania mesta v roku 1944 zničené.

V roku 1940 prešli interiéry kostola výraznými dekoratívnymi úpravami, travertínové a mramorové obklady realizovala firma Jaroslava Vinduška zo Spišských Vlách. Stavebné práce viedli Jozef Uhlár, Štefan Martoník, Alojz Vorlíček a Kazimír Olejník. V polygonálnych záveroch svätyne a bočnej lode pribudli aj mramorové oblé prípory, na ktoré dosadajú klenby. Na pilieroch hlavného priestoru a ich pilastroch, aj v architektonickom riešení detailov klenieb, medziklenbových pásov sa výrazne uplatnili vpadnuté kazety s motívom kvadrilob.

Empora obiehajúca priestor na západnej a severnej strane získala geometrickú štukovú výzdobu. V tomto období vznikli vitráže okien autorov V. Staněka a J. Šebeka z Prahy, ktoré boli počas bombardovania mesta v roku 1944 zničené.

V rámci úprav kostola v roku 1940 realizoval ďalšiu výmaľbu E. Massányi. Klenba lode dostala zrejme novú maľbu s výjavmi zo života patróna kostola - sv. Ondrej a sv. Ján ako žiaci sv. Jána Krstiteľa, Povolanie sv. Ondreja a sv. Petra za apoštolov, Posledná večera (sv. Ondrej prijíma Kristovo telo), Kázanie sv. Ondreja v gréckom meste Sinope. Tieto maľby existujú doposiaľ, boli obnovené v rokoch 1963 a 1990. Hanulov výjav Svätá Trojica vo svätyni premaľoval buď E. Massányi alebo v roku 1963 niekto iný na výjav Korunovanie Panny Márie.

Ďalšie Massányiho maľby v strede klenby s výjavmi Ukrižovanie sv. Ondreja a Oslávenie sv. Ondreja. Významným a hodnotným prvkom kostola sú vitráže. V juhovýchodnom okne južnej bočnej lode za oltárom je vitráž s témou 1 100. výročia posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území vyhotovená podľa návrhu Ľ. Fullu z roku 1933 pre katedrálu v Nitre.

Štyri samostatné, do vertikály radené celky zobrazujú: v dolnej časti symbolický motív hory s krížom, slnkom a mesiacom, v ďalšej stojacich svätcov Benedikta a Andreja, v tretej je naznačená Nitra, na páskach text 833 / NTTRA /1933, nad tým v medailónoch poprsia svätých s identifikačnými nápismi (SV. EMERAM / SV. CYRIL, SV. METHOD / SV. VOJTECH / SV. LADISLAV, SV. ŠTEFAN / SV. BYSTRÍTUS), vo vrcholovej kruhovej časti je vpísaný rovnoramenný biely kríž na červenom pozadí.

Ďalšie tri vitrážové okná sú v južnej stene lode. V prvom okne sa nachádzajú tri nad sebou komponované celky - scény zo života Krista a Panny Márie ideovo zoradené zhora nadol: Zvestovanie, Narodenie, Ukrižovanie. Na tabuli Ukrižovania je signatúra s vročením Fulla 1964. Drahé okno s námetom Svätí Cyril a a Metod je riešené v troch nad sebou radených celkoch, v dolnom sú postavy oboch svätcov, v strednom obaja vierozvestci u pápeža, v hornej časti sú písmená A a Ω.

V dolnom poli je signatúra s vročením: Fulla 1970. Posledné okno je na rozdiel od predchádzajúcich riešené ako jedno zobrazenie - Ukrižovanie, signované a datované Fulla 1975 s dedikačným nápisom Venovala Anna Pultová. Vitráže vznikali postupne v priebehu dlhšieho obdobia, a preto sú výrazným dokumentom umeleckého vývoja a názorových posunov vo Fullovej tvorbe.

Interiér bol v priebehu 20. storočia doplnený novodobými architektonickými prvkami - dverami a deliacimi priečkami riešenými v ušľachtilom kove a skle.

V kostole si môžete prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého. Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky.

Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom. Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F. Stuflessera.

V roku 1905 sa stal Andrej Hlinka farárom v Kostole sv. Ondreja, kde slúžil až do svojej smrti do roku 1938. V roku 1905 bol zvolený za farára Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938.

Novým výrazným prvkom sa stalo Mauzóleum Andreja Hlinku s priľahlým priestorom riešeným v podobe mohutne rozvinutej architektúry slávnostných nástupov - s dvojramenným Školským schodiskom zdobeným balustrádovým zábradlím (projekt: J. Svidroň, 1938 - 1939).

Kostol bol vyobrazený na 1000 korunovej papierovej slovenskej bankovke. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

tags: #kostol #sv #ondreja #ruzomberok #historia