Obec Kamenica sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. V roku 2020 oslávila Kamenica 750. výročie prvej písomnej zmienky. V listine z roku 1270 kráľ Štefan V. daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. synom Detrika z Kércsu kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey a Torkueley. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. Slovo tor je najskôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Kamenický chotár je charakteristický práve skalnatým Bradlovým pásmom, na ktorom neskôr vyrástol aj hrad. Názov Torkueley je odvodený z maďarského tor - tar = holý, ku - kő = kameň, eley - pod a znamená „pod holými skalami“.
V roku 1296 ale územie Kamenice vymenili synovia Detrika za obec v Abovskej stolici od synov Rikolfa z rodu pánov z Lomnice. Kokoš a Ján už vlastnili aj blízku obec Torysa a majetky postupne rozširovali, až sa stali jedným z najmocnejších šarišských i spišských rodov. Kamenické panstvo získal Rikolf ml., ktorý nechal na prelome 13./ 14. storočia nad obcou vybudovať aj vlastné opevnené sídlo v podobe hradu a stal sa zakladateľom kamenickej vetvy rodu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1306, kde sa spomína ako castrum Thorku.
V Kamenici žilo sedliacke a želiarske obyvateľstvo. Roku 1427 boli zdanené sedliacke domácnosti od 44 port. V 16. storočí sedliaci strácali pozemky, ubúdali sedliacke domácnosti, mnohí sa stavali želiarmi, alebo obec úplne opustili. Roku 1600 bolo v obci obývaných 31 domov. Žilo v zrubových domoch so štítom a sedlovou strechou. Obydlie pozostávalo z prikletu, izby a komory.
Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 m n.m, bolo útočiskom pred Tatármi. Treba podotknúť, že prvá písomná zmienka neznamená začiatok existencie obce. V 13. storočí sa uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Zistilo sa tu slovanské pohrebisko z 10. -12. storočia, čo by iste posunulo slovanské osídlenie Kamenice aspoň do 9.
História Kostola Všetkých svätých
Kostol vznikol v obci v 13. storočí ako ranostredoveká stavba, na čo poukazovali jeho viaceré architektonické prvky. Išlo o časti pastofória, ktoré boli sekundárne zamurované v obvodovom múre kostola, ale aj polkruhovo ukončený kamenný južný portál, v súčasnosti prezentovaný aj na novej lodi kostola. Keďže veľká časť pôvodného kostola bola pri stavbe nového zbúraná bez pamiatkového výskumu a odborného zdokumentovania, nevieme presne určiť jeho stavebný vývoj. Do súčasnosti sa v Kostole Všetkých svätých zachovala aj stredoveká kamenná krstiteľnica. Prvý záznam o kňazovi v obci je až z roku 1330. Farár Gotfrid je označený „de Lapide“, teda z Kamenice v latinskom prepise. V 1. polovici 14. storočia sa v kostole nachádzala zázračná hostia, ku ktorej sa konali dokonca púte. Kostol, postavený podľa stredovekých zvyklostí na návrší, mal okolo cintorín a murovanú ohradu.
V rokoch 1580 - 1703 spravovali kostol evanjelici. Juhovýchodne od kostola postavili novú faru v roku 1743. Kanonická vizitácia z roku 1749 uvádza, že v Kostole Všetkých svätých sú tri oltáre - hlavný Všetkých svätých a bočné Panny Márie a sv. Anny. Kostol mal drevenú zvonicu s tromi zvonmi. Väčšou prestavbou prešiel kostol v roku 1806, kedy vznikla veža, klenby, empora i nové ukončenie presbytéria s konchou, dodnes zachované. Veľký zásah do kostola nastal po politickej zmene v roku 1989, kedy mohli veriaci slobodne uvažovať o zväčšení kostola, ktorý už veriacim Kamenice nepostačoval. Prvé stretnutie úradníkov v tejto veci sa uskutočnilo už v decembri 1989. Keďže stojaci kostol nebol zapísaný v zozname pamiatok, mohla sa jeho časť zbúrať, aj keď sa uvažovalo aj o stavbe nového. Ešte pred prestavbou kostola postavili veriaci v rokoch 1990 - 1991 novú faru hneď vedľa barokovej fary. Zemné práce na kostole sa začali v jeseni 1993. Autorom projektu nového chrámu bol Ing. arch. Pavol Repka. Kostol slávnostne konsekroval 27.8.1995 Mons.
Záznamy o existencii školy v Kamenici existujú od roku 1600. Kanonická vizitácia z roku 1691 uviedla, že škola bola v ruinách. V roku 1813 sa uvádza meno učiteľa Ján Singlarič, v roku 1867 Andrej Petrach, po ňom Ján Cvanciger. Učitelia fungovali zároveň ako kantori v kostole. Budova školy ale na začiatku 20. storočia prestala vyhovovať a bolo potrebné riešiť jej kapacitu. Do školy chodilo 150 - 160 detí a preto sa rozhodlo o stavbe druhej budovy, kde by pôsobil aj druhý učiteľ. Zaslúžil sa o ňu najmä farár Andrej Mathia a richtár Tomáš Ščecina. Stavba sa uskutočnila v roku 1912 a okrem triedy sa v nej nachádzal aj byt učiteľa, ktorým bol v tom čase Andrej Poklemba. Typizovanú budovu na obdĺžnikovom pôdoryse postavil lipiansky staviteľ Maximilián Hudy medzi kostolom a farou. Škola bola podpivničená, prízemná, fasády zdobilo nárožné kvádrovanie a okná mali profilované šambrány s klenákom. Posviacka novej školy sa uskutočnili 31. októbra 1912. Na svoje účely fungovala až do postavenia novej školy.
Obec Kamenica leží na menej úrodnej ílovej pôde, ktorá je vhodná aj na ďalšie spracovanie. Preto sa v minulosti v časti, kde sa dnes nachádza Zberné miesto, vytvoril tzv. Hliník, kde sa ťažila zemina na výrobu spočiatku najmä nepálených tehál. V 19. storočí je "Hliník" zakreslený medzi dvoma cintorínmi. Pôvodný kamenický cintorín sa nachádzal okolo kostola, reformou Jozefa II. v roku 1784 sa museli aj kvôli ochrane pitnej vody vytvoriť nové cintoríny na okrajoch miest a dedín. Na katastrálnej mape Kamenice z roku 1876 sú zakreslené 2 cintoríny - dnešný tzv. starý a druhý východne od Hliníka, dnes zaniknutý. Na mladšej mape z konca 19. storočia je už zaznačený len súčasný starý cintorín. Na leteckej fotografii z roku 1950 je už viditeľné, že východná časť cintorína zanikla a „Hliník“ fungoval naplno. V máji 1959 zriadila obec na Hliníku tehelňu, ktorej vedúcim bol Ján Pella. Obecná kronika spomína: „V roku 1959 vypálili v tehelni 14 000 kusov tehál. Tehly sú veľmi kvalitné. Páli ich Štefan Kuča - občas cigánskeho pôvodu - majster v pálení tehál.“ Dnešný nový cintorín bol založený až v 70. rokoch 20.
Celkový pohľad na hrad Kamenica. Zdroj: Wikimedia Commons
Architektúra a vývoj hradu Kamenica
Dispozícia hradu a jeho členenie sa od prvopočiatkov prispôsobili tvaru hradného brala s dvojicou vyvýšených vrcholov prepojených nižším úzkym sedlom. Predpokladáme, že najstaršia časť s hradnou vežou bola postavená na prelome 13. a 14. storočia na západnej vyvýšenine Rikolfom ml., ktorého potomkovia boli zakladateľmi rodu pánov z Kamenice. Až neskôr došlo k zástavbe východnej vyvýšeniny, ktorá bola priestorovo veľkorysejšia. Najskôr tu postavili pravdepodobne len obvodové hradby a až postupne v 15. storočí dostavali ďalšie časti, až vznikol samostatný komplex budov a hradby.
To, že na hrade existovali viaceré obytné stavby paralelne, súviselo iste aj so skutočnosťou, že bol majetkovo rozdelený medzi viacerých príslušníkov rodu pánov z Kamenice. So zastavaním východnej vyvýšeniny vznikla potreba prepojenia oboch postavených častí hradbou v pozdĺžnom sedle. Udalosti okolo začiatku 16. storočia prinútili vlastníkov k zvýšeniu obranyschopnosti hradu.
Skalná vyvýšenina východnej časti hradu je v súčasnosti najviac prebádaná, pretože sa tu realizovali viaceré pamiatkové výskumy, avšak išlo len o čiastkové výskumy, plocha nie je kompletne prebádaná. Najstaršou časťou je severný obvodový múr, ktorý bol postavený s funkciou hradby. Neskôr k hradbe doplnili objekt na západnú stranu, zrejme baštu, s dodnes zachovanou strieľňou na severe i východe. Až v tretej fáze sa plocha pri severnom múre zastavala obytnými priestormi a východná strieľňa tak bola znefunkčnená.
Z novopostavených miestností máme dnes po archeologickom výskume odkryté a v torzálnom stave prezentované dve. Menšia má zachovanú hrubú vrstvu maltovej podlahy a jeden veľký výklenok, v ktorom sa nachádzali drevené police. Do väčšej miestnosti viedol vstup s neskorogotickým kamenným portálom s rovným prekladom. Veľká miestnosť mala drevenú podlahu, z ktorej sa zachovalo len množstvo kovaných klincov a bola zaklenutá klenbou. Pri vstupe na južnej strane bol výklenok s vykurovacím telesom.
V sutine sa pri archeologickom výskume našli viaceré fragmenty omietky s maľbami, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho výjavu. Sú maľované na bielom podklade a len v jednej vrstve, bez premalieb. Ich farebnosť je bordová, zelená a čierna. Majú zavíjané linky, ale aj zaoblené plochy, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho motívu. Na základe týchto fragmentov môžeme len predpokladať, že išlo o neskorostredoveké nástenné maľby, možno z druhej polovice 15. storočia. Maľby museli byť súčasťou miestnosti na druhom podlaží a je možné, že sa nachádzali v honosnejšej miestnosti, azda kaplnke.
V sutine sa našli aj viaceré kamenné architektonické články, ktoré dokladajú, že palác vznikol v neskorom stredoveku a musel byť pomerne honosný.
Z južnej strany východnej časti hradu máme zachovaný obvodový múr, ktorý ale siaha oproti severnej strane viac na východ. Skúmaním tvaru terénu môžeme predpokladať, že sa tu nachádzala samostatný vysunutý objekt, zrejme bašta, ktorá kontrolovala juhovýchodnú stranu hradného kopca. Na vnútornej fasáde severného paláca nenachádzame žiadne stopy po napojení priečok, ani žiadne iné stopy, ktoré by napovedali, že by stredná časť plochy východného hradu bola interiérom.
Podoba hradu Kamenica v 1. polovici 16. storočia. Zdroj: Wikimedia Commons
Rekonštrukcia podoby hradu
Výsledkom projektu je model časti hradu s jeho podobou pred dobytím v roku 1556. V tejto etape je prezentovaná podoba východného hradného paláca. Hrad Kamenica je ruinou, ktorá má zachovanej len málo architektúry a jej prvkov, preto je renesančná podoba hradu len predpokladaná, avšak vychádza zo všetkých známych vedeckých poznatkov. Cieľom projektu bol posun v prezentácii kultúrneho dedičstva Kamenice. Nakoľko zachovaný stav hradu nedovoľuje návštevníkom vytvoriť si presnejšiu predstavu o podobe hradu, dokážu si ho zosobniť vďaka vytvorenej aplikácii s 3D modelom. Výsledná aplikácia ponúka návštevníkom rozšírenú realitu východného palácového komplexu hradu Kamenica. Snahou pri tvorbe modelu nebolo riešenie detailov architektúry, ale najmä samotnej hmoty. Pri prípadných nových odborných zisteniach bude model upravený.
V prvom kroku prebehla v teréne dokumentácia súčasného stavu hradného kopca a vytvorenie jeho 3D modelu. Súčasne s tvorbou modelu prebiehala analýza všetkých odborných poznatkov - pamiatkových archeologických výskumov, architektonicko-historických výskumov, archívneho výskumu, skúmanie morfológie terénu, analýza analógií hradných komplexov na našom území. Na základe týchto podkladov bola vytvorená ideová rekonštrukcia hradu - predpokladaný pôdorys areálu východného paláca a kresby pohľadov na jednotlivé fasády paláca, z ktorých sa následne vyhotovil hmotový model. Jeho súčasťou bola aj konkrétna podoba okien paláca na základe nálezov kamenných ostení pri archeologických výskumoch. Všetky detaily boli konzultované s odborníkmi, ktorí sa na výskumoch hradu podieľali.
Hmotový model bol následne zasadený do modelu hradného kopca a nasledovala jeho celková úprava s doplnením detailov architektúry a textúr jednotlivých plôch. Priebežne boli tieto detaily konzultované s výskumníkmi. Na záver bola vytvorená aplikácia, v ktorej je možné prehliadať výsledný model hradu s podobou z 1. polovice 16.
Hrad Revište 3D rekonštrukcia (Blender EEVEE)
Významné udalosti v histórii Kamenice
Kamenické panstvo bolo rozsiahle. V listine z roku 1455 sa uvádza vyše 30 obcí, ku ktorým patrili napr. aj Lipany, Torysa, Červenica, Krivany, Ľubotín, ale aj Krížová Ves, Lomnica či Výborná na Spiši. Samotná Kamenica patrila k najväčším obciam, v roku 1427 bola zdanená za 44 port, teda usadlostí. Polovica 15. storočia bola poznačená rozmachom bratríkov, ktorí sa usídlili na hrade a rovnako aj na neďalekom hrade Plaveč a ovplyvňovali život v okolitých obciach. K najvýznamnejším predstaviteľom rodu patril v 15. storočí Tomáš z Torysy (Tarczay), pôsobiaci v službách Mateja Korvína a jeho syn Mikuláš. Priamo na hrade sa ale zdržiavali minimálne.
- 1270: Prvá písomná zmienka o obci.
- 1306: Prvá písomná zmienka o hrade.
- 1427: Kamenica zdanená za 44 port.
- 1556: Ferdinand I. daroval Kamenicu Jánovi st. Dessewffymu.
Po Mikulášovej smrti v bitke pri Moháči získala panstvo jeho manželka Dorota Bánffyová. Jej syn Juraj a dcéra Anna sa ale postavili na stranu kráľovnej Izabely a preto panovník Ferdinand I. vyslal v roku 1556 na hrad vojsko, ktoré ho dobylo. Ferdinand potrestal Tarczayovcov odobratím majetkov, ktoré daroval Jánovi st. Dessewffyovi. Tým sa začala nová etapa v dejinách Kamenice. Napriek svojmu vysokému postaveniu a dobrým finančným možnostiam už Ján Dessewffy neprikročil k obnove zboreného hradu. Jeho potomkovia začali používať prídomok „z Černeku a Kamenice“ (de Csernek et Tárkö). Dessewffyovci si v obci Kamenica postavili renesančný kaštieľ, ktorý bol neskôr zbúraný. Stál v polohe nazývanej „v kúte“, severovýchodne od kostola. Je známe len jedno jeho vyobrazenie na grafike z 19. storočia. Išlo o dvojpodlažný a podpivničený objekt členitého pôdorysu. Areál kaštieľa mal murovanú vstupnú bránu s polkruhovým záklenkom a súčasťou areálu boli aj hospodárske objekty.
Posledné časti areálu boli asanované v 2. polovici 20. storočia, zachoval sa len suterén s valenou kamennou klenbou. Dôvodom asanácie mohol byť aj zlý stav kaštieľa, do ktorého sa zrejme neinvestovalo a chátral. Dessewffyovci už na konci 19. storočia nepatrili k najväčším vlastníkom pôdy v chotári. Oveľa viac pôdy vlastnil Ľudovít Bornemisza či Gejza Tahy. Príslušníci rodu Dessewffy sa najčastejšie sobášili s členmi rodu Tahy z Lúčky, Péchy z Pečovskej Novej Vsi, Berzeviczy z Brezovice či Bornemisza. Dessewffyovci sa z Kamenice postupne vysťahovali v priebehu 19. Pri kostole sa donedávna nachádzala kamenná stéla Alberta Dessewffyho (1819 - 1867) a jeho manželky Petronely (1820/ 1825? - 1876) z rodu Berzeviczyovcov. Svadbu mali 16. apríla 1844 v Brezovici. V Kamenici sa narodil len najstarší syn, ďalšie deti sa narodili už v Prešove a Nižnej Šebastovej.